LUCIA MIŠEKOVÁ: PRÁCA S PÍSMOM NEMUSÍ BYŤ NÁROČNÁ
Lucia Mišeková (2000) je absolventkou ateliéru Grafický design na Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne. V rámci diplomovej práce skúmala pozíciu typografie v digitálnom veku a vytvorila periodikum TYPE(A)IN (2024), vďaka ktorému uspela v medzinárodnej súťaži bakalárskych a diplomových prác Graduation Projects 2024 v poľskom Tešíne. Okrem toho bolo periodikum nominované aj na českú Národnú cenu za študentský dizajn a prezentované aj na festivale dizajnu v Lodži či na výstavách Národnej ceny za dizajn 2024 v Bratislave a Košiciach.
Do uplynulého 23. ročníka medzinárodnej súťaže Graduation Projects sa z oblasti grafického a priemyselného dizajnu prihlásilo 380 prác, z ktorých bolo vybraných tridsať najlepších, medzi nimi aj váš projekt TYPE(A)IN. Splnili sa vaše očakávania?
Veľmi ma to prekvapilo a úprimne poviem, že som to nečakala. Keď totiž človek vidí počet prihlásených prác a ich kvalitu, tak je rád, že sa takejto prehliadky vôbec zúčastní. O to viac ma potešilo, keď sa zrazu medzi tridsiatimi najlepšími objavila aj tá moja. Mala som z toho veľkú radosť a zároveň mi to potvrdilo, že som si zvolila správnu tému, ktorá je dnes aktuálna.
TYPE(A)IN je periodikum zamerané na typografiu a grafický dizajn. Vytvorili ste ho v rámci svojej diplomovej práce v ateliéri Grafický design u Pavla Nogu. Kedy prišiel ten impulz, že idete spracovať túto tému?
Nebol to jeden konkrétny moment, keďže už dlhodobo mám pozitívny vzťah k typografii. Cítim sa v tomto prostredí doma, pretože rada pracujem s písmom, je to môj vizuálny jazyk, ktorý často využívam v tvorbe. Zároveň mám dlhodobo pozitívny vzťah aj k tlačenému médiu a vedela som, že je to téma, ktorú raz spracujem. Na
druhej strane, projektom odzrkadľujem aj seba. Na úplnom začiatku som si totiž kládla otázku, čo ma baví viac, či je to webdizajn, alebo tlačené sadzby a knihy. Zistila som, že ma priťahuje jedno aj druhé. Okrem toho ako dizajnérka reflektujem, že doba napreduje a že všetko sa presúva do digitálu. Tak som si jedného dňa povedala, že fyzický a digitálny svet môžem prepojiť. Rozhodla som sa k tomu pristúpiť tak, že prinavrátim tvorbu fyzického média a do tlačenej formy prepojím digitálno-interaktívne prvky.
Vravíte, že dlhodobo máte blízko k typografii. Spomínate si na moment, kedy vás typografia začala priťahovať a ako dizajnérka ste si k nej začali budovať vzťah?
Bolo to ešte v období, keď som chodila na druhý stupeň základnej školy. Už vtedy som sa pohybovala medzi rôznymi kreatívcami a ľuďmi z prostredia
grafiti a nahliadala som na rôzne formy písma. Pamätám sa, že som do zošitkov kreslila letteringy a grafiti a premýšľala nad tým, ako písmo možno spracúvať.
Po týchto prvých impulzoch prišla stredná škola, ktorú som absolvovala na košickej ŠUP-ke, kde sa môj záujem o typografiu prirodzene prehĺbil. V rámci štúdia grafiky som totiž bola obklopená učiteľmi, ktorí vo mne prebudili vzťah k písmu, a začala som na písmo nahliadať úplne inak ako dovtedy. Pochopila som, že sa s tým spájajú pravidlá, podľa ktorých má písmo slúžiť ako príťažlivý celok. Nahliadla som na formy, ako sa s tým dá pracovať, a vďaka typografickým pravidlám som to viac videla v odbornej rovine.
Vytvárali ste už vtedy projekty, kde ste sa snažili uplatniť tieto pravidlá?
Áno. Na strednej sme robili rôzne tlačoviny, ako sú ziny a zošity. Vtedy som aj pochopila, že je to priestor experimentovať s typografiou a že písmom dokážem vyjadriť konkrétny vizuálny príbeh. Uvedomila som si, že nemusí byť všetko len o obrázkoch a ilustráciách a ďalších elementoch, ale typografia sama osebe dokáže vypovedať
príbeh. To sa potom u mňa ďalej rozvíjalo. Na univerzite v Zlíne som sa ocitla v prostredí so silným typografickým pozadím. Pedagógovia sa už vo veľkom venovali typografii a viac boli orientovaní na písmo. Samozrejme, my ako študenti sme mali voľný výber, čomu sa v tvorbe budeme venovať, a ja som v rámci svojej tvorby často používala práve písmo.
Periodikum ste nazvali TYPE(A)IN. Prečo?
Vychádzala som z angličtiny, pričom slovo „type“ znamená písmo a „in“ odkazuje na trendovosť. Zároveň je to slovná hračka, ktorá obsahuje slovo „pain“, teda bolesť. Celok tak odkazuje na to, že písmo nemusí pre dizajnérov predstavovať bolesť a zároveň, že časopis reaguje na súčasné trendy v typografii.
Vravíte, že písmo nemusí pre dizajnérov predstavovať bolesť. Čo tým máte na mysli?
To, že mnoho začínajúcich grafických dizajnérov má doslova „bolesť“ z písma. Pri svojich projektoch strávia hodiny práce len výberom správneho fontu a zároveň nemajú ani radi samu prácu s písmom. S typografiou sa totiž viaže mnoho pravidiel a celý proces študentom preto pripadá veľmi odborný.
Zažili ste aj vy bolesť, o ktorej hovoríte?
Určite. Minimálne pri výbere písma. A myslím si, že sa s tým stotožnia aj iní grafici. Pri typografii totiž treba nastaviť mnoho parametrov, aby vo finále pôsobilo čitateľne a dizajnéri mohli naplno uplatniť svoj autorský zámer. Ide najmä o malé detaily, pričom častým problémom je najmä diakritika, keďže sa stáva, že dizajnér síce nájde krásny font, ale bez diakritiky. Mojím cieľom preto bolo zaujať mladých začínajúcich dizajnérov a ukázať im, že práca s písmom nemusí byť taká náročná a otravná.
Ako ste pristupovali k obsahovej a formálnej stránke časopisu?
Už od začiatku som k nemu pristúpila tak, že bude slúžiť ako hravá príručka pre začínajúcich grafických dizajnérov. Nachádzajú sa tam rozhovory s odborníkmi, ktorí ponúkajú svoje poznatky, a zároveň sú tam aj návody pre mladých dizajnérov, ako majú postupovať pri tvorbe grafických vizuálov s typografickou zložkou. Z formálneho hľadiska som sa inšpirovala najmä časopismi, ktoré vychádzali od osemdesiatych rokov a reagovali na obdobie nástupu počítačovej technológie aj grafických softvérov. Vizuál zinu je preto pomerne uvoľnený a dôraz kladiem na vizuálny jazyk, ktorý má zaujať zvolenú cieľovú skupinu.
Celý článok nájdete v časopise Designum 3/2025 na s. 4. Viac informácií o predaji časopisu Designum.