Kurátorovanie je vzťah
The Spitzmaus Mummy in a Coffin and Other Treasures v KHM
Výstava na pomedzí kabinetu kuriozít, umenia, reklamy a vysokej kunsthistórie bola legendou dávno pred vernisážou. Wes Anderson a jeho žena Juman Malouf spolu vytvorili spolu jednu z dočasných výstav v nemenej prestížnom Kunsthistorisches Museum vo Viedni s názvom The Spitzmaus Mummy in a Coffin and Other Treasures.
Že je niekto svetová hviezda vo svojom odbore ešte neznamená, že sa mu podarí stať dobrým kurátorom. Kunsthistorisches však na tomto možnom riziku určite viac získa ako môže potenciálne stratiť. Riziko to zas nie je až také veľké, výstavy pod vedením “nekurátorov” predstavuje verejnosti už od roku 2012. Kurátorujúci umelci majú k vizuálnemu umeniu blízko. Ed Rusha je sám umelcom, Edmund de Waal umelec a spisovateľ. Malouf je tiež dizajnérka a ilustrátorka.
Takže ide aj o šikovný marketingový, alebo ak chceme – kunsthistorický – ťah. Viedeň ako kolíska Viedenskej školy dejín umenia má plné právo posúvať hranice disciplín. KHM formuluje svoj koncept ako sériu výstav, ktoré sú osobným výberom “mimoriadne kreatívnych osobnosti”. Zbierky všetkých pobočiek múzea obsahujú viac ako štyri milióny objektov a siahajú cez časové obdobie 5000 rokov.
Výstava ako pozitívny vzťah, výstava vznikajúca z a vo vzťahu životných partnerov, ktorí dostali zadanie vybrať si čo sa im páči. Jedným z cieľov je isto vzbudiť tento pozitívny vzťah aj v návštevníkoch a potenciálnych návštevníkoch.
The Spitzmaus Mummy in a Coffin and Other Treasures ukazuje chronologicky zoradené cenné memorabílie od čias starovekého Egypta po takmer súčasnosť. Výstava je nainštalovaná systémom “Wunderkammer” – kabinetu kuriozít. Spektakulárna komplexnosť KHM zbierok v ničom nezaostáva za veľkolepou výpravnosťou filmových príbehov. Look a estetika tvorby Wesa Andersona sem zapadá, valcuje aj módny priemysel a instagram.
Kurátor Britského filmového inštitútu Danny Leigh o Andersonovi povedal: “Veľká časť súčasnej kultúry je založená na myšlienke premyslene režírovaného seba-imidžu. Anderson je jedným z pionierov v tejto oblasti, všetko dokonale ladí a je ušité na mieru. Jeho štýl sa stal všadeprítomným, a na Wesovi Andersonovi je charakteristické to, že kým iní fungujú v procese zmien, on sa zaujíma len o proces stávania sa viac a viac samým sebou.”
Prínosom projektu je návrat subjektívneho vkusu ako normálnej témy do diskurzu veľkých dejín umenia. Tu je úplne jednoducho prípustné robiť si čo sa vám páči (v prípade Andersona a Malouf) a v prípade diváka to brať, ako sa vám páči. Taktiež zažiť ochutnávku (zašlej?) slávy a spektákel veľkého umenia, veľkého sveta. Ktovie, ako sa na vernisáži páčilo takej Tilde Swinton!