Bienále Slnka 2025

Solárny manifest

Dizajnérka Marjan van Aubel a módna návrhárka Pauline van Dongen spoločne sformulovali tento Solárny manifest, ktorým prezentovali svoj pohľad na úlohu dizajnu zoči-voči Slnku pri príležitosti prvého Bienále Slnka (konalo sa v roku 2022 v spolupráci s Nieuwe Instituut v rámci Dutch Designweek v holandskom Eindhovene). Vzťah dizajnérov a Slnka* nie je v dizajnérskom diskurze častou témou. Môžeme si klásť otázky o niektorých tézach a radikálnych tvrdeniach, ktoré van Aubel a van Dongen formulujú. Rovnako môžeme spochybňovať opodstatnenosť manifestov v súčasnosti. Napriek tomu sa Bienále Slnka, ktoré pokračuje svojím druhým ročníkom, ukazuje ako zaujímavá platforma na premýšľanie nad dizajnom a jeho úlohami v súčasnom svete.

* Koncepcia Bienále Slnka komplikuje jasné rozlíšenie Slnka ako názvu vesmírneho telesa a slnka ako zdroja tepla a svetla. V článku sa toto slovo nachádza takmer výhradne s veľkým začiatočným S. Táto forma je v mnohých spojeniach menej tradičná, no upriamuje našu pozornosť na neoddeliteľnosť tepla a svetla od hviezdy našej slnečnej sústavy. Výnimkami sú slovné spojenia ako “byť na slnku,” kde by zmena malého s na veľké S presunulo človeka zo slnečného svetla na povrch rozpálenej hviezdy.

Slnko/Slnká

Marjan van Aubel a Pauline van Dongen sú stále aktívne v tvorbe aj premýšľaní nad slnečnou problematikou, svoje vízie rozvíjajú prostredníctvom vlastnej tvorby prezentovanej aj na tohtoročnom Bienále Slnka, ale aj prostredníctvom publikácií. Témy Slnka a slnečnej energie majú zásadný vplyv na ich tvorbu. Van Dongen vytvára textílie, ktoré produkujú energiu zo slnečného svetla, zatiaľ čo Marjan van Aubel skúma Slnko z rôznych aspektov. Prináša imerzívne zážitky, ktoré divákom umožňujú nazerať na našu hviezdu novými spôsobmi. Popritom vydala knihu Solar Futures: How to Design a Post-Fossil World with the Sun, kde uvádza svoje vízie slnečných budúcností do dialógu s technologickými, spoločenskými a politickými koncepciami. Druhý ročník Bienále Slnka tieto dizajnérky prenechali kurátorovi Scottovi Longfellowovi a vedeckému pracovníkovi Rafaëlovi Santianezovi z Musée cantonal de design et d’arts appliqués contemporains (MUDAC) vo švajčiarskom Lausanne. Spolupráca s MUDAC umožnila dlhšie trvanie a rozsah prehliadky slnečného dizajnu, bienále tento rok symbolicky trvá od jarnej do jesennej rovnodennosti, teda od 21. marca do 21. septembra 2025. Longfellow a Santianez sa rozhodli dať tomuto ročníku názov Slnko/Slnká (vo francúzštine Soleil·s), čím poukazujú na rôzne vízie tejto hviezdy, ktoré sa premietajú do nášho premýšľania a kultúr. Bienále v ich kurátorskej gescii narástlo, pokiaľ ide o jeho rozsah. Slnko/Slnká má ambíciu pokryť tému prepojení dizajnu a Slnka z piatich rôznych pohľadov. Výstavu preto usporiadali do piatich celkov, ktoré zároveň označujú päť rôznych typov vzťahov dizajnu a Slnka. Týmito okruhmi sú energetická revitalizácia, heliotropizmus, symbolické gravitácie, prechod/ prechody a návraty.

Pragmatické, takmer vedecko-technologické odpovede na energetické, ekologické a sociálne krízy spojené so Slnkom sa objavujú po boku špekulatívnych projektov. To kurátorom umožnilo vyhnúť sa smerovaniam a víziám z manifestu, ktoré pôsobia odtrhnuté od súčasnej alebo budúcej reality bez toho, že by obišli odvážnejšie myšlienkové experimenty. Päť sekcií prehliadky slnečného dizajnu nás prevádza rôznymi prácami historickými, ale najmä súčasnými, v ktorých je Slnko nosnou témou.

Energetická revitalizácia

Sekcia nazvaná Energetická revitalizácia sa zaoberá problematikou prechodu z fosílnych palív na solárnu energiu. Kurátori a vybraní dizajnéri či umelci si uvedomujú, že problémom v ich širšom zavedení nie sú technologické obmedzenia. Keďže v súčasnosti máme dostatočne efektívne technológie, nie je to ani neschopnosť vyrábať ich v dostatočnom množstve a problémy nie sú ani finančné, keďže výroba energie zo Slnka je najmenej nákladná zo všetkých používaných metód. Z ich perspektívy ide o vizuálny problém. Spoločnosť by ťažko prijala, že krajina či strechy miest by boli pokryté identickými obdĺžnikmi tmavých a lesklých solárnych panelov. Pri prechode na solárnu energiu tu vidia úlohu dizajnérov, ktorí prichádzajú s individuálnymi riešeniami v daných lokalitách, integráciou solárnych technológií do nových materiálov a na nečakané miesta. Tento vizuálny problém vidia ako zásadný aj vtedy, ak ho postavíme vedľa potreby prejsť z fosílnych palív na elektrickú energiu aj v oblastiach ako transport, priemysel či vykurovanie. Tento svoj postoj vyjadrujú aj úvodným umiestnením fotografie Andreasa Gurskeho Les Mées (2016), ktorá zachytáva nekonečnú krajinu pokrytú solárnymi panelmi.

Ocitáme sa tak pred tvrdeniami, za ktorými možno vidieť zjavnú snahu podčiarknuť úlohu dizajnérov a architektov v prechode na solárnu energiu. Ide o tézy, ktoré je dôležité si uvedomovať v dizajnérskej tvorbe. Dá sa predpokladať, že môžu prispieť ku zmene. Poučení veľkolepými víziami dizajnérov alebo architektov o tom, ako zmenia svet, sa však ťažko zbavujeme skepsy vo vzťahu k predstave, že by skutočne mali moc presvedčiť spoločnosť, aby opustila fosílne palivá a prešla na solárnu energiu.

V tejto sekcii vidíme zhmotnenia podobných romantických predstáv, kde sú solárne kolektory integrované do objektov rôznych foriem, farieb či materiálov. Ide o objekty rôznych mierok od štruktúr vo verejnom priestore, cez nábytok, elektroniku až po drobné domáce predmety.

Jednou z vystavených prác, ktorá dobre ilustruje víziu kurátorov, je projekt Marjan van Aubel s názvom Sunne. Ide o interiérové Slnkom poháňané svietidlo určené na umiestnenie do okna. Je vytvorené z jedného kusa ohnutého hliníkového pásu. Vo vnútri tvaru vymedzeného týmto pásom sa nachádzajú solárne články. Tie počas dňa generujú elektrinu zo slnečného svetla. Ako začne svetla ubúdať, Sunne uvoľňuje nahromadenú elektrickú energiu vo forme svetla. Svietidlo má tri režimy, vďaka ktorým sa vie prispôsobiť rozdielnym svetelným podmienkam, pri západe Slnka, v noci a pri východe Slnka.

Ide o prácu, ktorá vo svojej podstate napĺňa víziu kurátorov, keď dizajnér robí slnečnú energiu atraktívnou. Môžeme hovoriť o vizuálne pôsobivom svetelnom objekte, no zároveň tento projekt z roku 2021 neprináša nový argument, ktorý by radikálne posúval premýšľanie alebo vzťah spoločnosti k technológiám generujúcim energiu zo slnečného svetla. Pripomína skôr trendové práce inšpirované strácajúcim sa cirkadiálnym rytmom alebo atmosférické osvetlenia. Odvážne premýšľanie nad úlohou dizajnérov pri prechode na solárnu energiu sa v tomto svetle javia ako naivné.

Heliotropizmus

V predošlej sekcii išlo o Slnko ako obnoviteľný zdroj energie. Otázky, ktoré sme si kládli, sa týkali ekológie a atraktivity samých solárnych technológií. Sekcia Heliotropizmus je venovaná vzťahom Slnka a našich tiel či života vo všeobecnosti. Pri pohľade do histórie skúma najmä švajčiarsky kontext, hnutie Monte Verità a sanatóriá z druhej polovice 19. storočia či začiatku 20. storočia. Pre hnutie Monte Verità, ktoré sa utiekalo do švajčiarskej prírody pred industrializáciou a jej dôsledkami, bolo Slnko zdrojom energie, tak telesnej ako aj duševnej. Paralelne s Monte Verità sa budovali sanatóriá, ktorých vznik kurátori rovnako spájajú s obdobím industrializácie. V nich Slnko liečilo najmä tuberkulózu. Nielen švajčiarskym priekopníkom v tejto oblasti bol doktor Auguste Rollier, ktorý vytváral techniky a konštrukcie umožňujúce efektívnejšiu liečbu Slnkom. Kurátori rovnako premýšľajú nad plážami ako novými miestami na socializáciu, ktorých vznik je podmienený Slnkom. Všímajú si, ako Slnko a pláže menia naše vzťahy k telesnosti, tej vlastnej, ale aj cudzej. A vrhajú kritický pohľad na celé spektrum výrobkov, ktoré sa začali vyrábať s novou túžbou vystavovať sa Slnku.

Táto sekcia ponúka divákom pohľad na Slnko ako na prieniky biológie, kultúry a priestoru formujúce dizajnérske a architektonické praktiky nedávnej minulosti a súčasnosti. Zaujímavý pohľad na tieto interdisciplinárne stretnutia ponúka práca Have a Nice Day (Majte pekný deň) od torontského výskumného a architektonického ateliéru Common Architects. Inšpirovali sa slovami Georga Batailla v jeho eseji La part maudite (Prekliaty podiel, 1949), ktorý vidí Slnko ako obrovskú silu, zároveň tvorivú aj ničivú. Takýto pohľad zodpovedá súčasnému nahliadaniu na Slnko ako pôvodcu rakovín kože, globálneho otepľovania, no zároveň aj podmienkou pre život na Zemi ako taký. Common Architects vytvárajú technickú reprodukciu Slnka. Ide o štruktúru, ktorá prostredníctvom tepla, svetla a zvukov poskytuje zážitok podobný tomu, aký máme na slnku. Príjemné pocity a pohľad na kovovú štruktúru nad nami vytvárajú zvláštny mix pocitov bezpečia a ohrozenia. Ležanie na ležadle a prijímanie slnečného svetla a tepla odkazujú na slnečné sanatóriá a vtedajšie vedecké techniky používané v nich. Ide o imerzívny zážitok, zapájajúci viaceré zmysly a otvárajúce zásadné otázky, ktoré nie sú obmedzené len na vzťah Slnka a dizajnu. Estetický zážitok a úzkosti spojené s klímou sa vzájomne prerastajú v inštalácii Have a Nice Day.

1. AUBEL, M. Van – DONGEN, P. Van: The Solar Manifesto. [online] [cit. 2025-16-8] Dostupné na: https://thesolarbiennale.com/

Celý článok nájdete v časopise Designum 3/2025 na s. 46. Viac informácií o predaji časopisu Designum.