Šialene inteligentné. Autorský knižný debut Umelej neinteligencie na Slovensku
Knihy písané umelou inteligenciou sú už niekoľko rokov horúcim trendom, ktorý dorazil aj ku nám. Stalo sa sci-fi realitou? Začalo to nepochybne článkami a knihami o umelej inteligencii, ale čo sa stane, keď necháme samotnú AI tvoriť literatúru? Vizuálne stvárnenia „umelej“ literatúry tiež väčšinou nasledujú určité generatívne princípy a oplývajú fascinujúcou strojovou estetikou. Sú spredmetnením tejto estetiky a asi by to ani inak nešlo.
Vývoj nezastavíme
V roku 2020 sa podarilo v našich jazykových končinách zrealizovať hneď dva nové „umelé“ počiny – básnickú zbierku Výsledky vzniku1 od robota menom Liza Gennart a Svet sa nám nestal – Umelá neinteligencia od kolektívu autorov (a to od robotov po grafických dizajnérov)2. Za oboma projektmi stoja pravdaže ľudskí editori, ktorí vstupujú do generatívnych procesov textov. Odveká školská otázka „čo tým chcel autor povedať?“ sa posúva. Čo chce editor, aby po autorovi zostalo zachytené? Kto je autor? Čo je naša nová realita? A tiež: na čo je to celé dobré?
Andreas Refsgaard a Mikkel Thybo Loose vlastnia online kníhkupectvo Booksby.ai, ktoré predáva sci-fi romány generované umelou inteligenciou. Umelá inteligencia spracovala veľkému množstvo sci-fi kníh a naučila sa generovať nové, ktoré napodobňujú jazyk, štýl a vizuálny vzhľad kníh, ktoré čítala. Žiadny z príbehov, titulov, popisov či obalov alebo recenzií týkajúcich sa ktorejkoľvek z kníh na stránkach Booksby.ai, nebol napísaný ani navrhnutý ľuďmi. Príbehy, názvy, popis a recenzie kníh boli generované pomocou tréningových dát z Amazon.com a Project Gutenberg.3
Možnosti sú zjavne veľké, treba len chcieť a svojho robota šikovne nainštruovať. Ďalší level nastane, keď budú aj zákazníci kníhkupectva roboti… l’artpourl’artizmus dovedený do dokonalosti.
Umelá neinteligencia je úplne inou kritikou spoločnosti, na akú sme zvyknutí
Česko-slovenskú knižnú scénu ostatný vianočný trh obohatila nová kniha Svet sa nám nestal – Umelá neinteligencia a rovnomenný hudobný album. Treba vidieť a počuť! Okrem neúprosnej recesie obsahuje aj také prvky a odkazy na súčasnú slovenskú kultúru, ktoré by ste najradšej navždy vytesnili, ale sú tu a vy sa môžete rozhodnúť, či budete realitu ignorovať a tieto audio-vizuálne dielka odsuniete ako bezzubú undergroundovú zábavku. Alebo sa zahĺbite do štúdia toho, čo všetko je dnes možné. Cez výbuchy smiechu poplakať si sa vďaka útlemu rozsahu publikácie dá za jedno popoludnie.
Autori uvádzajú nasledovné technické špecifikácie: farebná tlač, rozličné typy papiera aj obsahu, veľa príloh,100 strán. Hľadajú i strácajú inšpirácie v súčasnom svete (sociálnych) médií a niektoré pasáže podajú výstižnejšiu správu o stave Slovenska ako všetci ministerskí analytici dokopy.
Autorom konceptu Umelej neinteligencie je von-zo-škatule uvažujúci Samuel Szabó (Samčo brat dážďoviek), výrazná postava česko-slovenského undergroundu, experimentálny a folkový hudobník a performer, majster Slovenska v slam poetry. Glosuje spoločenské dianie, tvorbou konštruuje alternatívny svet, vyhľadáva surreálne aspekty reality a skúma použitie umelej (ne)inteligencie v kontexte súčasného post-internetového sveta. Vlastní robotiu farmu, ľuďom rád ukazuje bizarnú architektúru a stavby.4
K vizuálnej interpretácii publikovaných textov Svet sa nám nestal bola prizvaná divadelná režisérka a teoretička Lucia Repašská, ktorá sa vo svojom vlastnom umeleckom výskume zameriava na hranice diváckej percepcie u súčasného publika. Či chceme alebo nie, určite to bude nejaká forma dokumentácie doby.
Umelá neinteligencia je dlhodobý autorský výskum zaoberajúci sa použitím nástroja umelej inteligencie v kontexte súčasného post-internetového sveta. RNN (Recurrent Neural Network) je algoritmus strojového učenia, ktorý sa učí hľadať štruktúry v korpuse vstupných údajov. Väčšina modelov Umelej neinteligencie používa implementáciu RNN slúžiacu na učenie a tvorbu textov – keď ju naplníme textami z Biblie alebo ďalším nájdeným obsahom, naučí sa generovať rovnaké texty, keď program nakŕmime MIDI súbormi s hudobnou informáciou, začne generovať MIDI súbory.5 Umelá neinteligencia sa potom stáva autonómnym autorom, ktorý vstupuje do kontextu aktuálnej literárnej tvorby, geografom, volebným lídrom alebo živým diskutérom v online prostredí, kde je i tak niekedy ťažké rozlíšiť, ktorý príspevok písal slobodný človek, platený troll alebo robot. Okrem facebookového diskutéra Daniela Andrejka (alias Andreja Dadanka), prispeli do knihy svojou tvorbou aj ďalší roboti. Národovecký básnik Svätý Teodor (Slovensko moje vlastné, Tatry sa oženiť …), generátor motivačných citátov MajkSpirit („Láska je milovať lásku“, „Najväčšie je možno mať“ …), Geograf, ktorý vymyslel päťdesiat nových slovenských obcí (Porná Horná (TO), Chobotek (TT), Stonavé Latovce (RA) …), alebo Igor – generátor volebných programov, ktorý požaduje zavedenie privatizácie štátneho dlhu, povinných vzťahov medzi občanmi alebo zákaz dostupnosti kompetencií v slovenskej politike.6
Mystifikácia a práca s fejkovými identitami robotov musí byť určite vzrušujúca. Aby to však bavilo aj čitateľa, je nutný určitý redakčný input. V tomto prípade okrem Szabóa editovala aj kulturologička Barbora Šedivá, ktorá stojí za brnianskymi projektmi 4AM/Fórum pre architektúru a médiá. Ďalší spolupracovníci boli Michaela Velčková (editorka) a Daniel Szabó (editor dizajnu). Generatívne procesy sa využívajú v produktovom dizajne, pri vizuálnych formách, niekedy čisto dekoratívne, niekedy majú počítače simulovať určité vlastnosti.
Ako uvádza v rozhovore pre kosiceonline Samuel Szabó, jeho autorský prístup chcel poukázať na fakt, že „pri anonymných diskusiách niekedy nevieme, či diskutujeme s človekom alebo robotom, pretože niektorí ľudia píšu tak tupo, ako keby boli roboti. Chcel som teda vyskúšať akýsi inverzný Turingov test. Opačný. Diskutovať s neinteligentným obsahom a skúmať ľudskú neinteligenciu. Preto má aj podtitul knihy názov Umelá neinteligencia. Takto inverzne som chcel otestovať, koľko ľudí ma presvedčí o tom, že sú stroje.“7
Takzvaný Turingov test sa pokúša dať odpoveď na otázku ako zistiť, či je nejaký stroj inteligentný. Spočíva v tom, že človek dáva textové otázky dvom respondentom, ktorých nevidí. Jedným z nich je človek, druhým počítač. Ak pýtajúci nedokáže podľa ich odpovedí rozlíšiť, ktorý z respondentov je človek a ktorý stroj, potom tento stroj možno považovať za inteligentný. Prelomovou hranicou sa považuje 30 % úspešnosť. Prvý počítač zvládol test úspešne v roku 2014.8
Ďalšie zaujímavé výsledky publikovala v roku 2020 aj robotka Liza Gennart, ktorá už má pár rokov aj svoj profil na Facebooku. Motivácia spoluautorov, otca Zuzany Husárovej a matky Ľubomíra Panáka (ako sa sami nazývajú) má určité styčné body so zámermi Szabóa. Základnou otázkou však teraz je, či robot dokáže napísať niečo tak komplexné ako básnická zbierka v slovenskom jazyku. Keď aj Daniel Hevier uznal, že sa číta dobre, tak aj Turing bude hádam na jednotku.9
Zbierka Výsledky vzniku ponúka poetický svet rozdelený do kategórií, ktoré sú motivované postupným oboznamovaním sa s naším dedičstvom, kultúrou či zrkadlami uvažovania. Básne prechádzajú od ľudských, epistemických cez prírodné a technologické až po také, ktoré na súdržnosť rezignujú. Liza Gennart vo svojej poézii vytvára metaforické oloidy: trojrozmerné zakrivené objekty, ktoré neboli vymyslené či nájdené, ale objavené. Nadreálnym spôsobom prepája tvary prichádzajúce z rôznych smerov a do priestoru vrhá nekonvenčné svetlo. Ak týmto oloidom dovolíte rozkotúľať sa, odmenou bude symbolická dráha literárnej mysle.10 Obálku navrhla a hlavnú myšlienku vizualizovala Barbora Šajgalíková.
Táto publikácia na prvý pohľad pôsobí „upratanejšie“, až jednoliato. Na neurónovú sieť sa asi tiež môžeme pozerať s rôznymi pocitmi a interpretovať si autorské zámery podľa kritérií, aké len uznáme za vhodné. Ktovie, čo by na zbierku povedal taký nemecký filozof Theodor Adorno, autor výroku „Po Osvienčime už nie je možné písať básne.“ Mal na mysli morálny úpadok ľudstva, ktoré dopustilo také utrpenie. Vtedy sa ale udomácnila aj idea, že úpadkom je akékoľvek umenie, za ktoré tvrdú robotu odvedie stroj. Adorno bol tiež známym kritikom masovej kultúry 20. storočia. Kopírovanie a tvorba umenia pomocou technológií odoberajú z umeleckého diela jeho „auru“, niečo, čo mu môže poskytnúť iba vzdelaná ruka umeleckého génia. AI literatúra si si asi o tom myslí svoje, ak pravda akceptujeme hypotézu, že myslí.
Nemusíme hneď s Barthesom vyhlasovať „teraz už naozaj“ smrť autora. Nová doba to však určite je. V kontexte snov o cestách na Mars je možnosť vytvorenia nesmrteľnej literárnej hviezdy ďalším krôčikom k naplneniu ideálov človeka ako neohrozeného pána sveta. Preto je publikácia Svet sa nám nestal – Umelá neinteligencia výborne nastolenou zneisťujúcou otázkou, ako to vlastne môže dopadnúť. Dávajte si preto tiež pozor, čo kam verejne napíšete! Už to nebudú môcť vytiahnuť len neprajníci, ale aj umelecká prax. Mimochodom, v čase písania tohto článku vychádza aj slovenský preklad dystopického sci-fi románu Philipa K. Dicka s názvom Sníva sa androidom o elektrických ovečkách?11 Rieši rovnako vzťah ľudí a strojov a to, čo nás robí výnimočnými. Jedným zo základov ľudskosti je empatia – a tá sa simuluje ozaj ťažko.
Svet sa nám nestal – Umelá neinteligencia
Editori textu: Samuel Szabó, Barbora Šedivá, Lucia Repašská, Michaela Velčková
Dizajn, návrh obálky: Lucia Repašská
Editor dizajnu: Daniel Szabó
Korpus dát pre tréning Daniela Andrejka: ziman@kyberia.sk
Na papier Holmen Book Cream, Serixo a Novatech Gloss vytlačila Tiskárna Helbich
Vydalo 4AM/Fórum pro architekturu, 2020
ISBN 978-80-905149-8
1Liza Gennart, Výsledky vzniku, Bratislava: vydavateľstvo Vlna, 2020.
2Samulel Szabó a kol. (eds.), Svet sa nám nestal – Umelá neinteligencia, Brno: vydavateľstvo 4AM, z.s., 2020
3https://booksby.ai/about/
4https://refresher.sk/89343-Samco-brat-dazdoviek-Moj-robot-Daniel-Andrejko-by-tento-rozhovor-urobil-rychlejsie-ako-ja-kedze-je-robot
5https://samcobratdazdoviek.bandcamp.com/album/svet-sa-n-m-nestal
6https://www.kosiceonline.sk/dennik-zo-sveta-ktory-sa-nestal
7Tamže.
8https://sk.wikipedia.org/wiki/Turingov_test
9https://dennikn.sk/1986913/pisem-ja-liza-gennart/
10http://www.drewoasrd.sk/index.php/78-novinky/104-liza-gennart-vysledky-vzniku
11Philip. K. Dick: Sníva sa androidom o elektrických ovečkách? Bratislava: Vydavateľstvo Lindeni, 2021.