Zuzana Graus Rudavská / Pocit domova

Svetelné krištáľové objekty / Obrazy / Kresba

„Zuzana Graus Rudavská materiál vo všetkých formách a podobách využitia a spracovania cíti ako živú hmotu, vzrušujú ju hlavne rozmanité štruktúry, miesta, kde tvar dáva meno svojmu povrchu. Cez ne chce zachytiť tie najefemérnejšie a takmer neuchopiteľné pocity: dotyky zeme, vody, vzduchu, vetra, evokovať premenlivú morskú hladinu, horskú lúku osvietenú slnkom či svah brázdený uzučkými políčkami, rosu v tráve alebo kvapky dažďa vo vlasoch… Príroda, ktorú sama priznáva ako svoj základný inšpiračný zdroj, nie je však v jej tvorbe prítomná prvoplánovo, ale vnútorne, podprahove, intuitívne. Pohľad na obrazy – reliéfy modelované z ručného papiera v nás môže asociovať pásy polí, scenériu typicky slovenskej horskej krajiny videnej akoby z nadhľadu. Vypletané objekty vtáčie hniezda v korunách stromov, drobné kryštáliky chvenie rosy v odleskoch svetla, na kresbách zas objavíme vlnenie vodných hladín, zachytené a zastavené v ich okamžiku, ale súčasne usústavnené do zovšeobecnených abstraktných obrazcov. Majú svoju prirodzenú tiaž a váhu (kameň), poddajnosť a tvárnosť (papier, špagát), priehľadnosť i ľahkosť (drôt, leštený prírodný horský krištáľ), ale hlavne poéziu, vyžarujú silné metaforické – obrazné videnie. Ako napísala Rút Lichnerová: „prechádza nimi vzduch, preniká svetlo, môže prefukovať vietor.“
Pod rukami Zuzany Graus Rudavskej padajú hranice „vysokého“ a „nízkeho“ – voľného a úžitkového, rustikálneho a artistného, prírody a skutočnosti v mene ich vizuálneho a poetického pretvorenia, dotyku s tajomnom, v mene jemných, tichých, nebadaných, ale trvácnych zážitkov, ktoré nám prináša”.