Starý začiatok – nový koniec…

Slovenské centrum dizajnu pripravilo výstavu s netradičným pohľadom na rôzne formy dožívania výrobkov v ich spotrebnom finále, pri poslednom „výdychu“ na zbernom dvore, bazároch, na smetiskách, kedy sa ocitajú v paradoxných a emocionálne pôsobivých kontextoch. Myšlienka zachytiť týmto spôsobom históriu československého dizajnu sa zrodila v roku 2003, vystavené fotografie však pochádzajú iba z posledných rokov 2007 – 2009. Väčšina z nich je urobená náhodne pri objave zátiší v meste alebo mimo neho, niektoré vznikli pri návšteve zberných dvorov a recyklačných centier v Košiciach. Je to svojím spôsobom nekončiaci proces ale aj koncept, pretože veci sa stále vyhadzujú aj likvidujú. Keďže nekončia v múzeu dizajnu, pretože také neexistuje, „zaznamenávam ich aspoň takto, v poslednej chvíli, lebo mám pocit, že za krátky čas tie veci nebudú fyzicky existovať vôbec“ – Tibor Uhrín. V druhom slede autori projektu mapovali pôvod zaznamenaného dizajnu (autor, výrobca, obdobie, miesto vzniku). Tieto charakteristiky sa snažili uviesť v rámci komentára k obrázku, aj súvislosti nálezu. Kombinujú tak informácie o pôvode veci a stavu, v ktorom ju zaznamenali. Každá nájdená a odfotografovaná vec má svoj príbeh, ktorý sa autori výstavy snažili čo najviac popísať a tým zaznamenať ich život ešte pre ich úplným zánikom. Výstava v Satelite ukazuje na fotografiách ale aj na niekoľkých kusoch originálov československý dizajn od 50. rokov – najmä z obdobia tzv. „bruselského štýlu“ a éry socializmu – 60. 70. a 80. rokov 20. storočia. Časť fotografií tvoria spotrebiče, ako kuchynské strojčeky, mixéry, roboty, žehličky, variče, vysávače či fény, ďalšiu sedací nábytok z prelomu 50. a 60. rokov.