Expozícia dizajn.sk predstavuje kurátorský výber reprezentatívnych, nadčasových a unikátnych diel slovenského dizajnu 20. a 21. storočia najmä zo zbierok Slovenského múzea dizajnu.

Základným motívom výstavy sú príbehy slovenského dizajnu, rozprávané cez jednotlivé diela z najrôznejších sfér dizajnu. Odhaľujú fragmenty tvorivých procesov a myšlienok autorov a autoriek odvíjajúcich sa na pozadí doby. Nosným prvkom expozície je výstavný systém zložený zo sústavy upcyklovaných lightboxov, ktoré, aj v prenesenom význame, osvetľujú ikonické diela slovenského dizajnu.

„Pestré dejiny dizajnu na Slovensku ešte stále dokážu prekvapiť zabudnutým prototypom, ručne spracovaným návrhom plagátu alebo nákresom výrobku, ktorý sa nikdy nedostal do sériovej výroby. Súčasný slovenský dizajn a úžitkové umenie úspešne prezentujú nové cesty k vlastnej identite a zároveň reflektujú aktuálne spoločenské témy. Svoju budúcnosť profilujú na technologických inováciách a najnovších možnostiach experimentovania s tvorivým potenciálom, tvarom a materiálom,“ povedal Mgr. art. Maroš Schmidt, riaditeľ Slovenského centra dizajnu.

„Podpora dizajnu je pre nás investíciou do kultúrneho dedičstva aj kreatívnej budúcnosti, ktoré významne formujú spoločnosť. Dizajn je každodennou súčasťou nášho života – ovplyvňuje, ako bývame, ako pracujeme aj ako sa cítime. Veríme, že výstava dizajn.sk bude pre návštevníkov nielen pohľadom do histórie, ale aj zdrojom inšpirácie, že slovenský dizajn má schopnosť tvoriť krásu aj funkčnosť v jednom,“ povedala riaditeľka J&T BANKY na Slovensku Ing. Anna Macaláková.

Dizajn je živý organizmus, ktorý sa neustále mení, rastie a rozvíja. Charakteristickou vlastnosťou novej expozície v Múzeu dizajnu je výstavná dynamika, vďaka ktorej môžeme v neveľkých priestoroch priebežnou obmenou exponátov prezentovať aj najnovšie akvizície a diela rezonujúce v Národnej cene za dizajn či reagovať na výročia významných osobností slovenského dizajnu.

KLUB DIZAJNU

V spolupráci s jednotlivými oddeleniami Slovenského centra dizajnu vystavené predmety ožívajú v expozícii a Klube dizajnu komentovanými prehliadkami, diskusiami s dizajnérmi a dizajnérkami, výrobcami, teoretikmi a teoretičkami dizajnu a tematicky bohatými sprievodnými podujatiami pre široké publikum. Ďalšie informácie a kontexty expozície dopĺňajú odborné časopisy a publikácie v Čitárni dizajnu a Knižnica materiálov LOMA. Expozícia má aj svoju rozšírenú podobu v online priestore – na webovej stránke Slovenského centra dizajnu, kde sa dozviete viac o dielach, osobnostiach aj výrobcoch.

Múzeum dizajnu s expozíciou dizajn.sk a Klubom dizajnu funguje ako miesto, kde sa história dizajnu stretáva so súčasnosťou. Veríme, že inšpiruje ďalšie generácie pre zachovanie budúcnosti slovenského dizajnu.

 

Slávnostné otvorenie expozície dizajn.sk sa uskutoční 17. septembra 2025 o 18. hod.

Miesto: Múzeum dizajnu, Hurbanove kasárne, Kollárovo nám. 10, Bratislava

Komentovaná prehliadka: 17. september 2025 o 17:00

Vstup voľný

 

Otváracie časy expozície: utorok – nedeľa, 14:00 – 18:00

 

Realizačný tím expozície dizajn.sk:
Kurátor a kurátorky výstavy: Maroš Schmidt, Silvia Kružliaková, Silvia Seneši Lutherová, Gabriela Ondrišáková, Júlia Deáková, Klára Prešnajderová
Odborná spolupráca: Simona Janišová, Adam Kysler, Vojtěch Straka
Architektonický návrh a realizácia výstavy: Peter Liška, Matúš Lelovský
Vizuál a grafický dizajn: Peter Liška, Matúš Lelovský
Technická spolupráca: Alžbeta Lišková, Ján Jánoš, Robert Paršo
Produkcia výstavy, programy pre verejnosť a kontakt pre médiá: Gabriela Rybáriková, muzeumdizajnu@scd.sk

Fotografie a digitálny obsah: archív SMD

Organizátori
Slovenské centrum dizajnu
Slovenské múzeum dizajnu

S podporou
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

Partneri
Generálny reklamný partner SCD: J&T BANKA
Hlavný partner SCD: Antalis
Partneri expozície dizajn.sk: Slovnaft a CEF (Central European Foundation)
Exkluzívny mediálny partner SCD: Designum
Hlavný mediálny partner SCD: Refresher
Mediálny partner SCD: Citylife

 

Ľubomír Longauer navždy ostane stelesnením úprimnosti, cieľavedomosti, rovnosti a bojovnosti. Nepoznám iného človeka, ktorý by lepšie dokázal žiť a artikulovať svoj životný program. Vysmieval sa naprsenej samoľúbosti a papalášskej hlúposti, uznával poctivý prístup a profesionalitu bez zbytočných rečí. Jeho najmocnejšou zbraňou bolo slovo, ktoré vychádzalo z jeho veľkej fabriky na vedomosti, skúsenosti, súvislosti a vycibrenú štylistiku. Aj na tieto moje slová by len zamrmlal: „No, no, no!“

 

Jeho prejav bol ako jeho život. Ťažký a zároveň jasný, zrozumiteľný. Hovoril, písal a žil pravdu. Raz mi povedal: „Prezradím ti tajomstvo, ako napísať dobrý text. Hovor si v duchu to, čo chceš napísať a zároveň to píš. A potom škrtaj, škrtaj, škrtaj.“ Vedel som, že on svoje slová neškrtal. Nemusel. Z prepisov jeho vystúpení mohli pokojne vzniknúť kvalitné skriptá. Keď niekam prišiel, bola ho plná miestnosť a to, čo hovoril, malo vždy jasnú myšlienku a posolstvo. Nie každému to bolo príjemné a nie každý s ním dokázal viesť dialóg. Veľa vecí ho mrzelo a často hľadal dôvody, prečo sa ľudia s rovnakým cieľom a nastavením navzájom podrážajú. Formuloval to celkom jasne keď povedal: „Nie politici alebo štátni úradníci, ale na Slovensku ťa nakoniec podrazia tvoji vlastní z tvojho fachu.“ Nebola to paranoja, ale trpká skúsenosť. Celý život viedol boj za hodnoty, ktorým veril, no občas keď sa pozrel za seba, tak bol na barikáde sám. Som rád, že vo chvíľach keď sa bojovalo o Múzeum dizajnu, tak sme boli vždy za ním. Aj keď to, či sme boj naozaj vyhrali, ešte stále nie je jasné.

 

Niekedy naše debaty skĺzli do jeho absurdných predstáv, čo bude, keď navždy odíde, keď zomrie. Vtedy sa na mňa dlho zadíval a povedal: „Predstavujem si veľký smútiaci dav, budú tam všetci (menoval desiatky bývalých kolegov, kolegýň, kunsthistoričiek a teoretikov dizajnu) a ty budeš stáť pred mikrofónom a hovoriť: Profesor Ľubomír Longauer bol múdry a láskavý človek…“ Vždy sme sa na tejto predstave neskutočne smiali. On preto, lebo mu to prišlo šialene vtipné, a ja som tým smiechom úspešne zaháňal predstavu, že také niečo môže niekedy nastať. Stalo sa to dnes.

 

Pred pár dňami som Ľubovi telefonoval. Prvé, čo sa ma spýtal, bolo: „Tak čo? Robia vám zle?“ Povedal som mu, že najhoršie je to, že ani neviem, čo nám vlastne robia. Všade je ticho, ktoré je možno aj horšie ako rinčanie zbraní. Pravdou je, že máme aspoň pokoj na tvorbu druhej expozície slovenského dizajnu. Povedal mi, že nevie, či príde 17. septembra na jej otvorenie. Poprosil som ho o jeho citát, ktorý by bol rovno pri vstupe do expozície. Chcel, aby som nejaký jeho citát vybral ja. Ja som oponoval, že najlepšie by bolo, keby to bol citát, ktorý pre tak významnú udalosť vyberie alebo rovno vytvorí on. Sľúbil, že mi ho do dvoch dní pošle. Po štyroch dňoch mi prišla SMS od Janky Močkovej: „Ahoj Maroš, neviem, či už vieš, že zomrel Ľubo Longauer.“

 

Sľubujem, že vyberieme ten najlepší citát. Naozaj je z čoho vyberať. Nestihli sme spolu realizovať ešte veľa plánov, ale viem, že tá hybná sila, ktorou si nás potisol, sa prenesie cez generácie a raz sa splní Tvoj sen o veľkom Umelecko-priemyselnom múzeu. Nikdy na Teba nezabudneme.

Česť tvojej pamiatke!

Za Slovenské centrum dizajnu napísal Maroš Schmidt.

Ľubomír Longauer (1948 – 2025)

 

Profesor Ľubomír Longauer patril medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenského grafického dizajnu, a to nielen ako tvorca, ale aj ako historik, kurátor, autor publikácií o dejinách slovenského grafického dizajnu a spoluzakladateľ Slovenského múzea dizajnu. V rokoch 1963 – 1967 študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave, kde v roku 1966 so spolužiakmi založili výtvarnú Skupinu 29. V rokoch 1969 – 1975 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave oddelení úžitkovej grafiky u profesora Jozefa Chovana. Po skončení štúdia pracoval ako grafický dizajnér v slobodnom povolaní. V roku 1989 bol jednou z významných osobností Nežnej revolúcie. V rokoch 1990 – 2003 pôsobil na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave: 1991 – 1993 bol jej prorektorom, od roku 1993 docentom, od roku 1998 profesorom. 1999 – 2002 bol vedúcim novovzniknutej Katedry grafického dizajnu. Po odchode z VŠVU učil do roku 2011 na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

 

Ako grafický dizajnér pracoval najmä pre slovenské vydavateľstvá, kultúrne inštitúcie, galérie, divadlá, pre ktoré realizoval stovky knižných obálok, plagátov, značiek, bulletinov a iných tlačovín. Od roku 2000 sa Ľubomír Lonaguer intenzívne a ako jediný zaoberal historickým výskumom grafického dizajnu na Slovensku. Z výsledkov výskumu usporiadal množstvo výstav, ako napríklad Jozef Vlček: Neznámy autor známych prác (2011), Typografia a dizajn písma na Slovensku – Začalo to Cyrilom a Metodom (2013), Jozef Dóka ml.: Lautrec z Trnavy (2015), Univerzálny tvorca Miroslav Cipár (2015) a ako spolupracujúci kurátor expozíciu 100 rokov dizajnu na Slovensku 1918 – 2018 (2018).

 

Vydával časopis Grif Graf (2000) venovaný typografii a tvorbe písma, napísal monografie Martin Benka, prvý dizajnér slovenského národného mýtu (2008, spoluautorka A. Oláhová), O sebe a svojej práci (2009), Ladislav Csáder, zabudnutý bratislavský modernista (2009), Peter Roller – Bod, čiara, znak, písmeno (2013), Peter Ďurík – Typografia (2017) a výpravnú publikáciu Typografia a dizajn písma na Slovensku – Začalo sa to Cyrilom a Metodom (2013). V roku 2012 vydal prvý diel viaczväzkového cyklu Úžitková grafika na Slovensku po roku 1918 pod názvom Modernosť tradície, v roku 2013 druhý diel s názvom Vyzliekanie z kroja a v roku 2020 tretí diel Mierny pokrok.

 

Ľubomír Longauer bol jedným z iniciátorov a zakladateľov Slovenského múzea dizajnu, ktorému venoval celú svoju zbierku grafického dizajnu vrátane originálnych nákresov, skíc aj dobových výtlačkov z prvej polovice 20. storočia, prác svojich kolegov a študentov a tiež svoje vlastné práce z oblasti knižného dizajnu, plagátu a typografie.

V marci 2025 Ministerstvo kultúry SR v spolupráci so Štatistickým úradom SR a Slovenským centrom dizajnu (ako spracovateľom výkazov) opäť, tak ako každý rok, začalo so zberom údajov o špecializovaných dizajnérskych činnostiach prostredníctvom výkazu KULT 21-01. Prinášame vám výsledky tohto štatistického zisťovania za rok 2024.

AKTIVITY

V roku 2024 pôsobilo na Slovensku v oblasti špecializovaných dizajnérskych činností celkovo 146 subjektov, z ktorých 63 aktívne realizovalo dizajnérsku tvorbu. Spolu vytvorili 1 645 produktov – 809 z oblasti produktového dizajnu a 836 z oblasti komunikačného dizajnu. Najväčšia koncentrácia dizajnérskych subjektov bola v Bratislavskom kraji (29 subjektov), zatiaľ čo v Prešovskom kraji sa neevidoval ani jeden subjekt.

PREZENTÁCIE

Počas roku 2024 sa na 175 podujatiach predstavilo 208 dizajnérskych diel. Ocenenie si odnieslo 11 produktov – z toho 2 v oblasti produktového a 9 v oblasti komunikačného dizajnu.

FINANCIE

Celkové príjmy zo špecializovaných dizajnérskych činností v roku 2024 dosiahli 3 860 711 eur, pričom náklady predstavovali 3 133 703 eur. Financovanie pochádzalo z rôznych zdrojov: transfery zo štátneho rozpočtu vo výške 14 000 eur, príspevky VÚC 120 000 eur, ďalších 4 704 eur poskytli iné subjekty a tuzemské granty prispeli sumou 31 790 eur.

PERSONÁLNE ZABEZPEČENIE

Do špecializovaných dizajnérskych činností bolo zapojených 122 osôb – z toho 50 žien a 72 mužov. Na plný pracovný úväzok bolo zamestnaných 61 osôb. Priemerná hrubá mesačná mzda zamestnancov dosiahla 1 164,25 eur.

 

Ďakujeme všetkým, ktorí vyplnili štatistické výkazy a prispeli tak k získaniu reálnych dát o slovenskej dizajnérskej scéne. Ak by ste sa v budúcnosti chceli zapojiť do zisťovania, ale tento rok ste neboli oslovení, alebo máte pripomienky, ktoré by ste s nami radi zdieľali, kontaktujte nás na: statistika@scd.sk.

Registračný poplatok v Knižnici dizajnu:
študenti SŠ, VŠ, interní doktorandi 2 €
zamestnaní, externí študenti, doktorandi 4 €
dôchodcovia – zdarma

AKCIA – Čitateľ*ka knižnice SCD získa po uhradení registračného poplatku v Knižnici dizajnu SCD v roku 2025 jedno aktuálne číslo časopisu Designum zdarma!

Kontakt:
Lucia Gucmanová – knihovníčka
+421 2 204 77 313
+421 918 110 251
kniznica@scd.sk

Viac informácií o službách knižnice nájdete na tomto odkaze: https://scd.sk/kniznica/

 

 

ŠUR. Škola umeleckých remesiel v Bratislave 1928 – 1939

Kniha ŠUR. Škola umeleckých remesiel v Bratislave 1928 – 1939 vo vizuálne pútavej forme približuje významnú kapitolu moderných kultúrnych dejín Slovenska. Prvá verejná výtvarná škola na našom území – známa pod skratkou ŠUR – sa stala kolískou výučby dizajnu, fotografie, filmu, aranžérstva, scénografie či výtvarnej pedagogiky.

Publikácia je výsledkom niekoľkoročného výskumu trinásťčlenného autorského tímu, ktorý pracoval v domácich aj zahraničných archívoch. Výskum nadviazal na priekopnícku prácu historičky umenia Ivy Mojžišovej, autorky prvej monografie o ŠUR. Počas príprav sa podarilo objaviť množstvo nových informácií, dokumentov a dokonca aj doposiaľ neznámych diel. Čitatelia tak získajú nielen komplexný prehľad o fungovaní školy, ale aj pohľad na širšie dobové súvislosti.

Texty sprevádza bohatý obrazový materiál, ktorý podčiarkuje výnimočne progresívny a nadregionálny význam ŠUR.

Obsah publikácie

Kniha je rozdelená do viacerých tematických celkov. Úvodná časť sa venuje desiatim oddeleniam školy – od grafického, keramického, fotografického či módneho, až po detské a filmové – a osobnostiam, ktoré na škole pôsobili. Druhá časť predstavuje bratislavskú ŠUR v širšom domácom aj medzinárodnom kontexte medzivojnového obdobia.

Zaujímavým príspevkom je časť ŠUR v čase, ktorá prináša prehľad oddelení a kurzov v chronologickom poradí – od školského roku 1928/1929 až po rok 1938/1939 – spolu s počtami žiakov a menami pedagógov.

Záverečná časť knihy je venovaná profilom pedagógov a absolventov. Nechýbajú medzi nimi ani významné osobnosti dejín slovenského a českého umenia, ako napríklad Ľudovít Fulla, Mikuláš Galanda, Zdeněk Rossmann, Jaromír Funke či Karel Plicka.

Publikáciu zostavili: Klára Prešnajderová, Simona Bérešová, Sonia de Puineuf
V spolupráci s: Máriou Beňačkovou Riškovou

Autorský tím: Katarína Bajcurová, Mária Beňačková Rišková, Simona Bérešová, Vladimíra Büngerová, Lada Hubatová-Vacková, Ivan Kamenec, Viera Kleinová, Adriena Pekárová, Klára Prešnajderová, Sonia de Puineuf, Silvia Seneši Lutherová, Maroš Schmidt, Zuzana Šidlíková

Možno sa pýtate, prečo sme pre tento mesiac vybrali práve túto našu publikáciu. Dôvod je jednoduchý, a to, že v týchto mesiacoch intenzívne pracujeme na dokončení anglickej verzie publikácie ŠUR, ktorú si v elektronickej verzii bude možné aj zakúpiť. Viac informácií čoskoro!

Knižná edícia Stopy

Ako dielo mesiaca august vám predstavujeme legendárnu knižnú edíciu Stopy. Edícia vychádzala vo vydavateľstve Mladé letá v rokoch 1964 až 1990 a tematicky bola zameraná na dobrodružnú, detektívnu, sci-fi, westernovú a historickú literatúru.

Jej stálu grafickú podobu navrhol výtvarník Alojz Riškovič (1925-1997). Práve on je autorom známeho štvorriadkového letteringu s opakujúcim sa nápisom STOPY v jednoduchom grotesku, ktorému patrilo miesto v dolnej polovici obálok kníh. V hornej časti Riškovič nechal voľný priestor pre ilustrátora (tí sa pri jednotlivých tituloch striedali) a na rýchle vizuálne rozlíšenie jednotlivých kníh navrhol farebný pás cez stred formátu s uvedením titulu.

Alojz Riškovič vyštudoval architektúru v Prahe a istý čas pôsobil na Slovensku, kde sa venoval aj grafickému dizajnu. Za typografický plagát k výstave Mikuláša Galandu v Slovenskej národnej galérii získal v roku 1964 cenu Grand Prix na I. Bienále úžitkovej grafiky v Brne.

Realizoval aj veľké československé expozície na veľtrhoch v Poznani (1958), v Brne (1960), v Paríži (1961) či v Tripolise (1962). V roku 1965 emigroval a s ním aj jeho tvorba, ktorá sa žiaľ pre nás stratila z dohľadu. Tento rok by oslávil 100. narodeniny.

Zaujíma ťa ekologický dizajn, udržateľnosť a inovácie? Si študent alebo študentka vysokej školy? Zapoj sa do prestížnej súťaže Ekoobal budúcnosti, ktorej cieľom je nájsť obalové riešenia šetrné k životnému prostrediu, funkčné a vizuálne atraktívne.

Nový termín na odovzdanie prihlášok: 31. august 2025

Čo sa hľadá?

Úlohou je vytvoriť obal budúcnosti – ekologický, inovatívny a opakovane použiteľný. Návrh by mal spájať kreativitu, funkčnosť a udržateľnosť. Zároveň by mal reflektovať technologické inovácie a podporovať predajnosť produktu.

Víziou je obal, ktorý bude:

• vyrobený z materiálov s nízkou environmentálnou záťažou,

• navrhnutý s ohľadom na potreby roku 2050, kedy má byť Európa klimaticky neutrálna.

Pre ktoré produkty je možné obal navrhnúť?

Vybrať si môžeš jeden z nasledujúcich typov produktov:

• potraviny (napr. čerstvé alebo balené),

• kozmetické produkty alebo detergenty,

• elektronika.

Kto stojí za súťažou?

• Vyhlasovateľ: OZV ENVI – PAK

• Odborný garant: Slovenské centrum dizajnu

Čo získa víťaz?

Okrem príležitosti prezentovať svoj návrh odbornej porote a získať uznanie, súťažiaci môžu vyhrať zaujímavé ceny.

Ďalšie informácie o podmienkach súťaže a cenách pre víťazné návrhy nájdete na tomto odkaze.

Na čítanie za mesiac JÚL odporúčame ďalší výber časopisov o súčasnom dizajne, architektúre a výtvarnom umení!

ATRIUM – magazín o architektúre, dizajne a modernom bývaní
Magazín ATRIUM je slovenský dvojmesačník prinášajúci inšpiráciu z oblasti architektúry, interiérového dizajnu a životného štýlu. Mapuje aktuálne trendy, výnimočné stavby, udržateľné riešenia aj rozhovory s odborníkmi z domáceho aj zahraničného prostredia. Vydanie za vydaním prináša prehľad kvalitného bývania a estetiky s dôrazom na nadčasovosť a funkčnosť.

DAMN° – magazín o súčasnej kultúre, kde sa dizajn stretáva s realitou

DAMN° je nezávislý medzinárodný magazín, ktorý dvakrát ročne prináša tematicky ladené čísla venované aktuálnym kultúrnym, spoločenským a estetickým témam. Kombinuje hlboký redakčný obsah s kurátorským pohľadom na dizajn, umenie a architektúru. DAMN° búra hranice medzi osobným a politickým a prináša nové súvislosti v chápaní sveta, ktorý nás obklopuje.

FRAME – medzinárodný magazín o priestorovom dizajne

Frame je medzinárodný časopis zameraný na interiérový a priestorový dizajn, ktorý prináša inšpiratívne projekty z oblasti retailu, hotelov, kancelárií či výstavných priestorov. Každé vydanie reflektuje aktuálne trendy, materiálové inovácie a kreatívne prístupy popredných architektov a dizajnérov. Vychádza päťkrát ročne v angličtine a je distribuovaný do viac ako 70 krajín.

PROFIL – magazín o súčasnom výtvarnom umení

Profil je najstarší odborný časopis na Slovensku venovaný súčasnému výtvarnému umeniu. Vychádza od roku 1990 a zameriava sa na kritickú reflexiu, teóriu a popularizáciu výtvarnej praxe s dôrazom na domácu aj medzinárodnú scénu. Prináša odborné štúdie, rozhovory, eseje, recenzie aj preklady textov zahraničných autorov. Popri vedeckých príspevkoch dáva priestor aj mladým umelkyniam a umelcom, ako aj čitateľsky prístupnejším formátom, ktorých cieľom je osloviť širšie publikum.