Výstava DUŠAN : JUNEK : DIZAJN

Výstava DUŠAN : JUNEK : DIZAJN v Poľskom inštitúte v Bratislave vznikla v spolupráci so Slovenským centrom dizajnu jednak pri príležitosti vydania autorovej monografie, ale tiež k 75. výročiu vzniku Poľského inštitútu v Bratislave. Na výstave je prezentovaný výber diel, z ktorých mnohé autor daroval do zbierok Slovenského múzea dizajnu. Prierez jeho tvorbou začína karikatúrami, kresbami z roku 1968 pre ktoré sa žiaľ musel Dušan Junek na 15 rokov odmlčať. Následne sa naplno venoval komunikačnému dizajnu. Navrhol vyše stovky firemných značiek a logotypov pre spoločnosti ako napríklad Tatra banka, Poisťovňa Union, Nadácia Slovak Gold. Vytvoril cez tristo kultúrnych, ekologických, výstavných a spoločenských plagátov napr. pre Slovenské národné divadlo, Divadlo Štúdio L+S Lasicu a Satinského či pre Divadlo P.O. Hviezdoslava. Na výstave nechýbajú aj plagáty pre Poľský inštitút s ktorým autor dlhé roky spolupracoval.

Dušan Junek (1943) je rodák z Piešťan, ktorý má za sebou šesťdesiatročnú prax v tvorbe v oblastiach grafického dizajnu vizuálnych komunikácií, odbornej publicistiky, autorstva mnohých kultúrnych projektov a pedagogickej práce.

V rokoch 1960 – 1966 študoval architektúru na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave (prof. E. Belluš, V. Karfík) a v rokoch 1967 -1970 študoval na Vysokej škole výtvarných umení (prof. D. Kuzma, V. Vilhan). Profesionálnu výtvarnú dráhu začal ako vysokoškolský študent v polovici 60. rokov 20. storočia spoluprácou s časopismi Mladá tvorba, Kultúrny život, Kulturní tvorba, Host do domu. Známe sú najmä jeho karikatúry v denníku Smena (1967 – 1969), publikoval ich vyše štyristo a boli kritické voči totalitnému režimu. Po okupácii v roku 1968 mal za túto tvorbu vyše pätnásť ročný zákaz verejnej činnosti, vystavovania a publikovania tvorby, musel opustiť vysokú školu a bol režimom perzekvovaný. Nútene musel odísť v roku 1973 z Bratislavy na severovýchod Slovenska, kde prežil v ústraní bez možnosti uplatnenia tvorivej práce. Do výtvarného diania sa mohol vrátiť až po roku 1989 a svojou tvorbou sa hneď presadil doma i v zahraničí. Významná je jeho odborná publicistika ako autora či spoluautora publikácií, statí, esejí a článkov, inicioval a tvoril odborný časopis Typo:Grafik:Um. Pedagogicky pôsobil na Vysokej škole výtvarných umení v rokoch 1991 – 1992, neskôr v rokoch 2001 – 2010 viedol Odbor grafiky vizuálnych komunikácií na Škole umenia a dizajnu v Bratislave. Autorsky sa podieľal na celom rade kultúrnych projektov, bol jedným z iniciátorov a zakladateľov medzinárodného podujatia Trienále plagátu Trnava, v rokoch 1990 – 2000 bol viceprezidentom Internationan Biennale of Graphic Design Brno a od roku 2003 systematicky spolupracuje s Poľským inštitútom v Bratislave.

Je laureátom najvyššieho ocenenia v odbore – ICOGRADA Achievement Award udeleného Medzinárodnou radou asociácií grafického dizajnu v Bruseli (2002) za „celoživotné dielo a osobitný prínos grafickému dizajnu vo svete“.

Výnimočnou poctou je jeho zaradenie do svetovej encyklopédie The History of Graphic Design 1890 – Today (Taschen Publishing, Germany, 2022) medzi najvýznamnejších autorov modernej éry dizajnu. Je laureátom výstavy OSN usporiadanej k svetovej konferencii o ekológii v Kyoto 1997, kde mu udelili Cenu Japonskej vlády. Jeho tvorba bola ocenená na vrcholných prehliadkach vo svete: Bienále Lahti, Salón Paris, Bienále Fort Collins-Colorado, Bienále Mexico City, Bienále Brno, World Exhibition London, Poster Show Aarhus a ďalších.

fotografie: Poľský inštitút v Bratislave