Ateliér Rabada
Modrotlač 21. storočia
Matej Rabada (1990) je textilný dizajnér. Štúdium absolvoval v Ateliéri textilnej tvorby v priestore na Katedre textilnej tvorby Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (2009 – 2015). Vo svojej diplomovej práci Modrotlač na Orave sa zaoberal hľadaním nových možností využitia modrotlače a posunmi tradičnej textilnej techniky, ktorá má na Slovensku bohatú históriu.
Veronika Rabadová (1992) je odevná dizajnérka, bakalárske štúdium absolvovala na Katedre textilnej tvorby, Ateliér textilnej tvorby v priestore (2011 – 2015) a magisterské štúdium ukončila v Ateliéri reštaurovania textilu na Katedre reštaurovania Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (2015 – 2017). Počas štúdia sa zúčastnila výmenného pobytu na oddelení textilného dizajnu a technológií na poľskej Technologickej univerzite v Lodži.
Matej založil v oravskej obci Párnica ešte počas štúdia vlastnú modrotlačiarsku dielňu, v ktorej spolu s Veronikou pôsobia pod značkou Ateliér Rabada. Vytvárajú autorské modrotlačové textílie s abstraktnou estetikou, ako aj kolekcie odevov s minimalistickými a nadčasovými strihmi. Ateliér Rabada je o tradícii, poctivom remesle, ale najmä o slobode a modrotlači 21. storočia.
THIS IS LOCCO
THIS IS LOCCO je slovenská crossline reklamná agentúra, ktorá bola založená v roku 2012. Za desať rokov svojej existencie si získala desiatky významných klientov z rôznych oblastí a má za sebou množstvo úspešných kampaní ovenčených významnými marketingovými a reklamnými oceneniami. V Národnej ceny za dizajn 2022 – Komunikačný dizajn získala dve nominácie.
Tatra Kopřivnice n.p. závod Bratislava
Tuli.sk, s.r.o.
Továreň na káble Bratislava – závod Gummon
„Možno, že týmto materiálom je vyslovený smrteľný ortieľ nad sklom,“ napísal Ľudovít Kudlák v Slovenských pohľadoch roku 1933 a zaiste si pritom svietil celobakelitovou stolnou lampou Futurit číslo 202. Tento farebný fenolformaldehydový polykondenzát učaroval nielen tvorcom tvarových riešení, ale aj spotrebiteľom. S netradičným názvom dostala hmota nový rozmer technologicky vyspelej budúcnosti. Futurit prežil niekoľko spoločenských zriadení. V jednom svietil a vážil, v druhom fotografoval a kapotoval rádioprijímače, a v ďalších dostal aj funkciu nositeľa posolstva.
VDI Kveta Nová Baňa
VDI Kveta v Novej Bani bolo expandujúce družstvo s bohatou infraštruktúrou a veľkým výrobným potenciálom. Celkovo zamestnávalo tisíce ľudí (aj so zníženou pracovnou schopnosťou) a jej výrobný program bol veľmi pestrý.
Odevné závody Trenčín
Odevné závody Trenčín patrili v závere 80. rokov k druhému najväčšiemu odevnému podniku v rámci Slovenska, s počtom zamestnancom až 7 000. V prevádzkach v Trenčíne, Novom Meste nad Váhom, Hlohovci, Topoľčanoch, Skalici a Šafárikove sa za rok vyrobilo viac ako 4 milióny pánskych odevov. Polovica produkcie bola exportovaná do dvadsiatich krajín, najväčším odberateľom bol ZSSR, ale aj NDR, Poľsko, Irán, Irak, Sýria a Libanon, Anglicko, Kanada či Švajčiarsko.
Zuzana Šidlíková
Výskumný a vývojový ústav drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu Bratislava
VVÚ DNP vznikol v období, keď sa v rôznych dôležitých priemyselných rezortoch bývalého Československa zriaďovali výskumné a vývojové pracoviská. Výskumný ústav sa venoval popri vývoji nábytkárskych technológií aj dizajnu nových nábytkových prvkov a sektorov. Ústav mal vlastné prototypové dielne a samostatný tím dizajnérov – návrhárov, ktorí pracovali na rôznych experimentálnych úlohách, alebo inováciách už vyrábaných produktov. V 80. rokoch sa venovali dizajnu nábytku a interiérov tri ateliéry pod vedením troch architektov – Jána Hutťana, Jozefa Korca a Antona Otta Grossa. Okrem nich pracovali v ateliéroch Jiří Petřivý, Magda Sepová a iní. Ich návrhy sa vymykali bežnej sériovej produkcii a získavali prestížne ocenenia (Vynikajúci výrobok roka značku CID – Czechoslovak Industrial Design).
Elektrosvit Nové Zámky n.p.
Od roku 1946 začalo znárodňovanie závodov a prevádzok s výrobou osvetľovacích zariadení a v apríli 1947 bol v Brne zriadený vyhláškou ministra priemyslu n. p. Elektrosvit. Práve sem sa chodili školiť budúci zamestnanci pripravovaného novozámockého Elektrosvitu. 2. októbra 1950 sa po prevode majetkovej podstaty a vyrovnaní so ZDA oficiálne začala výroba svietidiel v n. p. Elektrosvit Nové Zámky, ktorý bol zatiaľ ešte riadený z Brna. Ako prvé sa vyrábali stropné a nástenné svietidlá z bakelitu a hadicové stolné svietidlá typu 11 105, tzv. husie krky. V roku 1953 získal podnik právo vyrábať absorpčné chladničky. Zároveň sa začala budovať technická a tvorivá základňa na vývoj a konštrukciu výrobkov. Novozámocký Elektrosvit postupne rástol a získaval na dôležitosti, a tak bol 10. marca 1958 určený za vedúci podnik a nadriadený orgán podniku v Brne.
Maroš Schmidt
Viac v článku: Slávna lampa zo Slovenska svietila aj na podozrivých
VD Pokrok Žilina
Dejiny družstva sa začali písať 10. októbra 1954. Spočiatku problematický výrobný program sa počas niekoľkých rokov stabilizoval. Od roku 1964 sa v Žiline naplno rozbehla výroba a vývoj bytových osvetľovacích telies, kovového nábytku (aj podľa návrhov Ing. arch. Júlie Kunovskej), svietidiel pre koľajové vozidlá, detskej stavebnice Elektronik, zariadenia pre zdravotníctvo. Ako jediný podnik v Československu vyrábal Pokrok Žilina čistič vzduchu Fatran. Široký výrobný program ako aj množstvo odberateľov generovalo rast pracovníkov a modernizáciu výroby.
(viac…)