Továreň na káble Bratislava – závod Gummon

„Možno, že týmto materiálom je vyslovený smrteľný ortieľ nad sklom,“ napísal Ľudovít Kudlák v Slovenských pohľadoch roku 1933 a zaiste si pritom svietil celobakelitovou stolnou lampou Futurit číslo 202. Tento farebný fenolformaldehydový polykondenzát učaroval nielen tvorcom tvarových riešení, ale aj spotrebiteľom. S netradičným názvom dostala hmota nový rozmer technologicky vyspelej budúcnosti. Futurit prežil niekoľko spoločenských zriadení. V jednom svietil a vážil, v druhom fotografoval a kapotoval rádioprijímače, a v ďalších dostal aj funkciu nositeľa posolstva.

(viac…)

VDI Kveta Nová Baňa

VDI Kveta v Novej Bani bolo expandujúce družstvo s bohatou infraštruktúrou a veľkým výrobným potenciálom. Celkovo zamestnávalo tisíce ľudí (aj so zníženou pracovnou schopnosťou) a jej výrobný program bol veľmi pestrý.

Odevné závody Trenčín

Odevné závody Trenčín patrili v závere 80. rokov k druhému najväčšiemu odevnému podniku v rámci Slovenska, s počtom zamestnancom až 7 000. V prevádzkach v Trenčíne, Novom Meste nad Váhom, Hlohovci, Topoľčanoch, Skalici a Šafárikove sa za rok vyrobilo viac ako 4 milióny pánskych odevov. Polovica produkcie bola exportovaná do dvadsiatich krajín, najväčším odberateľom bol ZSSR, ale aj NDR, Poľsko, Irán, Irak, Sýria a Libanon, Anglicko, Kanada či Švajčiarsko.

Zuzana Šidlíková

Výskumný a vývojový ústav drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu Bratislava

VVÚ DNP vznikol v období, keď sa v rôznych dôležitých priemyselných rezortoch bývalého Československa zriaďovali výskumné a vývojové pracoviská. Výskumný ústav sa venoval popri vývoji nábytkárskych technológií aj dizajnu nových nábytkových prvkov a sektorov. Ústav mal vlastné prototypové dielne a samostatný tím dizajnérov – návrhárov, ktorí pracovali na rôznych experimentálnych úlohách, alebo inováciách už vyrábaných produktov. V 80. rokoch sa venovali dizajnu nábytku a interiérov tri ateliéry pod vedením troch architektov – Jána Hutťana, Jozefa Korca a Antona Otta Grossa. Okrem nich pracovali v ateliéroch Jiří Petřivý, Magda Sepová a iní. Ich návrhy sa vymykali bežnej sériovej produkcii a získavali prestížne ocenenia (Vynikajúci výrobok roka značku CID – Czechoslovak Industrial Design).

(viac…)

Elektrosvit Nové Zámky n.p.

Od roku 1946 začalo znárodňovanie závodov a prevádzok s výrobou osvetľovacích zariadení a v apríli 1947 bol v Brne zriadený vyhláškou ministra priemyslu n. p. Elektrosvit. Práve sem sa chodili školiť budúci zamestnanci pripravovaného novozámockého Elektrosvitu. 2. októbra 1950 sa po prevode majetkovej podstaty a vyrovnaní so ZDA oficiálne začala výroba svietidiel v n. p. Elektrosvit Nové Zámky, ktorý bol zatiaľ ešte riadený z Brna. Ako prvé sa vyrábali stropné a nástenné svietidlá z bakelitu a hadicové stolné svietidlá typu 11 105, tzv. husie krky. V roku 1953 získal podnik právo vyrábať absorpčné chladničky. Zároveň sa začala budovať technická a tvorivá základňa na vývoj a konštrukciu výrobkov. Novozámocký Elektrosvit postupne rástol a získaval na dôležitosti, a tak bol 10. marca 1958 určený za vedúci podnik a nadriadený orgán podniku v Brne.

Maroš Schmidt

Viac v článku: Slávna lampa zo Slovenska svietila aj na podozrivých

VD Pokrok Žilina

Dejiny družstva sa začali písať 10. októbra 1954. Spočiatku problematický výrobný program sa počas niekoľkých rokov stabilizoval. Od roku 1964 sa v Žiline naplno rozbehla výroba a vývoj bytových osvetľovacích telies, kovového nábytku (aj podľa návrhov Ing. arch. Júlie Kunovskej), svietidiel pre koľajové vozidlá, detskej stavebnice Elektronik, zariadenia pre zdravotníctvo. Ako jediný podnik v Československu vyrábal Pokrok Žilina čistič vzduchu Fatran. Široký výrobný program ako aj množstvo odberateľov generovalo rast pracovníkov a modernizáciu výroby.
(viac…)

Meopta Bratislava n.p.

MEOPTA Bratislava, a. s. (do 1990 ZVS – Meopta Bratislava, koncernový podnik, v období 1990 – 1996 MEOPTA Bratislava, štátny podnik) je slovenský podnik (od roku 1998 v konkurze, stav 2009). Bol to jeden z najstarších opticko – mechanických závodov v bývalom Česko-Slovensku.
Zdroj: Wikipedia

VD Mlaď Handlová

Všeobecné ľudové družstvo vzniklo v roku 1956 z malej prevádzkarne výrobného družstva Žena v Leviciach na podnet Krajského zväzu výrobných družstiev v Nitre. V Handlovej sa 16. októbra 1956 konalo ustanovujúce valné zhromaždenie s účasťou 23 zakladajúcich členov. Počiatočnou náplňou Všeobecného ľudového družstva v Handlovej bola výroba gombíkov z odpadovej perlete (vyrábali z nej aj bižutériu) a z rohoviny.Výrobu gombíkov zastavili 1. apríla 1958 a preorientovali sa na šitie detských igelitových nohavičiek,celuloidových puzdier a detskej konfekcie, vo vlastnej tkáčovni vyrábali kanafas a molino.
(viac…)

Odevné závody kpt. Nálepku, Prešov

Firma Magura vznikla v Prešove v roku 1939. Po vojne, v roku 1948, ju spolu s ďalšou prešovskou odevnou firmou Jána Bohňu znárodnili a začlenili pod podnik ODEVA. V nasledujúcom období pokračovali transformačné procesy, až opäť odčlenený prešovský podnik začal od roka 1953 fungovať pod názvom Odevné závody kapitána Nálepku (OZKN). Kým v roku 1947 mal podnik 700 zamestnancov, ku koncu 70. rokov ich počet presiahol 6 000. Okrem centrálneho závodu v Prešove mal pobočné prevádzky v Košiciach, Michalovciach, Lipanoch, Svidníku a neskôr v Humennom.
Vyrábali sa tu detské odevy, ako aj pánske oblečenie na voľný čas a pracovné odevy. V roku 1986 vyprodukovali takmer 9 miliónov výrobkov – v ponuke boli najmä chlapčenské a pánske nohavice, plášte, pracovné odevy, obleky pre deti predškolského a školského veku, bavlnené a syntetické kabáty, polyamidové bundy pre všetky vekové kategórie. V návrhárskej dielni pracovalo päť návrhárok.

Už v 50. rokoch sa začalo vyrábať na export. Šilo sa nielen do socialistických krajín, najmä do Sovietskeho zväzu, ale aj do Etiópie, na Maltu, do Jordánska, Líbye, Iraku, Bahrainu, Kuvajtu, Libanonu, Libérie, Ugandy, Zambie, na Island, do Jemenu, Kanady, Švédska, Nórska, Rakúska, Švajčiarska, NSR atď.

(viac…)

Mautner – Bavlnárske závody V. I. Lenina Ružomberok

V oblasti Ružomberok-Rybárpole začala výstavba závodu podnikateľskej rodiny Mautnerovcov v rokoch 1893 – 1895. O rok neskôr bola spoločnosť zapísaná v živnostenskom registri s oprávnením na továrenskú pradiarsku, tkáčsku a farbiarsku činnosť. V roku 1910 sa s počtom zamestnancov 2 469 závod stal najväčším bavlnárskym podnikom v rakúsko-uhorskej monarchii. V roku 1920 sa do správnej rady Mautnerových textilných závodov dostali predstavitelia Živnobanky, ktorí získali v podniku kapitálovú prevahu a postupne Mautnerovu rodinu vytlačili.

Po skončení druhej svetovej vojny bola na podnik uvalená národná správa a 1. januára 1946 prišlo znárodnenie. Bol vytvorený národný podnik Slovenské bavlnárske závody, od roku 1949 niesol nové meno – Bavlnárske závody V. I. Lenina. Návrhársky ateliér vznikol v roku 1958, dovtedy sa produkovali najmä jednofarebné zrebné tkaniny, niektoré potlače sa realizovali v spolupráci s Textilnou tvorbou. V roku 1958 do novovzniknutého ateliéru podniku nastúpila Ludmila Smýkalová, ktorá sa stala vedúcou návrhárskeho oddelenia. Vedúca dizajnérka navštevovala nielen veľtrhy v rámci Československa, ale i na západe – vo Frankfurte nad Mohanom, Kolíne nad Rýnom či Paríži.

(viac…)