Produkty zo Zlína v čase koronavírusu

Začnem ale predsa len trochu inak. Pred viac ako mesiacom sme v Galérii dizajnu Satelit Slovenského centra dizajnu v Bratislave uvádzali výstavu mladých dizajnérov európskych škôl a svoje krátke exposé som končil odkazom na Karla Čapka a jeho potrebu prostredníctvom malých vecí a činov pomáhať ľuďom. Nikto z nás prítomných vtedy netušil, že svetová pandémia našu výstavu po týždni ukončí a že do toho čapkovského odkazu vstúpi aj čosi ako „Biela nemoc“. Kiež by som bol tým najhorším prorokom … Ale ak sa mám držať onoho étosu malých vecí, ktoré pomáhajú, potom mám jeden aktuálny a povahe veci veľmi zodpovedajúci príklad. Produktoví dizajnéri Fakulty multimediálnych komunikácií zlínskej univerzity pripravili jednu drobnú, ale veľmi užitočnú pomôcku pre tieto dni, keď sa slovo hygiena stalo najsilnejším imperatívom.

Produkty zo Zlína v čase koronavírusu
Produkty zo Zlína v čase koronavírusu
Produkty zo Zlína v čase koronavírusu

Pri akomkoľvek vstupe do rozličných budov a východe z nich von, nám bránia dvere. Musíme siahnuť na kľučku, stlačiť ju alebo uchopiť držadlo … Práve časté používanie držadiel a kľučiek dverí sa stali výzvou pre skupinu dizajnérov okolo Vladimíra Kovaříka, vedúceho ateliéru produktového dizajnu na spomínanej univerzite. Vďaka 3D technológiám vyvinuli a zrealizovali jednoduché plastové nástavce, ľahko upevniteľné sťahovacími elektrikárskymi páskami na držadlo alebo kľučku dverí (áno, to sú názvy oboch produktov: NAMADLO/NADRŽADLO a NAKLIKU/NAKĽUČKU). Ten, kto vstupuje, vďaka nim ľahko otvorí dvere – nie prstami a dlaňou, ale ohybom lakťa alebo zápästím – a našu pokožku ochráni oblečenie. Myšlienka využiť špeciálny nástavec pri otváraní dverí vznikla vďaka faktu, že dotyk s infikovaným podkladom je druhým najčastejším zdrojom nákazy koronavírusu spôsobujúcim chorobu COVID-19. Druhým impulzom k vývoju produktov je pri aktuálne obmedzených výrobných kapacitách možnosť využitia domácej 3D tlače. Tlačové dáta ako podklady k výrobe sú súčasťou prezentačných materiálov, ktoré referujú o vývoji, funkcii a montáži adaptérov oboch z nich.

Produkty zo Zlína v čase koronavírusu
Produkty zo Zlína v čase koronavírusu

„Dennodenne prechádzame niekoľkokrát budovou školy, kedy je nutné sa vždy dotknúť kľučky alebo držadla dverí. Súčasná doba nás núti k opatrnosti a bezpečnosti. Preto sme prišli s návrhom ich bezdotykového otvárania, presnejšie takého otvárania dverí budov, ku ktorému nepotrebujeme dlane a prsty,“ vysvetľuje Vladimír Kovařík. „Vývoj nebol jednoduchý, v hre boli hrúbky stien, neviditeľné výstuhy. Museli sme vyriešiť a odskúšať vrstvenie, mať na pamäti vnútorné pnutie použitého materiálu. Spočiatku nám adaptéry v ohyboch praskali, urobili sme niekoľko generácií prototypov vo veľmi rýchlej sérii. Čas bol naším nepriateľom, bolo potrebné posunúť o ďalší stupeň ochranu zdravia čo najväčšieho ľudí,“ uviedol Vladimír Kovařík.

Ochrana proti vírusu, ktorý spôsobuje chorobu COVID-19, je prvoradou úlohou dneška. Dizajnéri môžu prispieť v mnohých rovinách k riešeniu problému, každá čiastková, hoci aj malá pomoc (v čapkovskom zmysle), je vítaná. Vývoj tlače produktov na 3D tlačiarňach bol trochu problematický, nedarilo sa nájsť správny pomer uhlov a vrstiev materiálu, ale v extrémne krátkom čase sa podarilo všetko odskúšať tak, že dnes sú už k dispozícii. A samozrejme ich využitie nemusí nevyhnutne skončiť v dobe popandemickej, je nepochybne rad dverí s kľučkami a držadlami, ktoré nutne nemusíme otvárať vlastnými rukami…

Graduation Projects 2019

Graduation Projects je každoročná súťažná prehliadka diplomových a bakalárskych prác z dizajnových odborov vysokých škôl krajín Vyšehradskej štvorky. Hlavným organizátorom súťaže je poľské centrum dizajnu Zamek Ciezsyn v poľskom Cieszyne, ktoré vo svojich priestoroch usporadúva výstavu, prezentáciu aj zasadanie medzinárodnej odbornej poroty.

Ročník 2019 bol opäť bohatý na počet prihlásených projektov absolventov škôl z Poľska, Maďarska, Česka a Slovenska. Z celkového počtu 289 prác (z toho 146 v kategórii 2D dizajn a 143 v kategórii 3D dizajn) bolo vybraných 30 najlepších, ktoré boli odprezentované na výstave a v katalógu. Ako každý rok, aj tento bolo otvorenie výstavy súčasťou celovíkendového (už pätnásteho ročníka) festivalu Urodziny Zamku Cieszyn v termíne 21. – 23. februára. Ide o sériu workshopov, diskusií, prednášok a komentovaných prehliadok o dizajne a architektúre v úzkej spojitosti s mestom Cieszyn. Nosná téma, resp. podtitul tohto ročníka, mala názov Forever Young? a zameriavala sa na potreby najstaršej generácie v spojitosti s verejným priestorom. Organizátori si na toto podujatie pozývajú mnoho hostí – odborníkov z Poľska a celej Európy. Ide o mimoriadne zaujímavú akciu s bohatým programom, kvôli ktorej sa oplatí urobiť si predĺžený víkend v poľskom Ciezsyne. Výstava Graduation Projects 2019 sa za účasti víťazných absolventov otvárala v sobotu 22. februára 2020. V piatok, deň pred vernisážou, sa konala prezentácia, kde každý absolvent predstavil svoj projekt verejnému i odbornému publiku.

Lucia Gamanová: Jewellery as Something / Šperk ako čokoľvek, Katedra vizuálnej komunikácie VŠVU, pedagóg: Marcel Benčík
Lucia Gamanová: Jewellery as Something / Šperk ako čokoľvek, Katedra vizuálnej komunikácie VŠVU, pedagóg: Marcel Benčík
Lenka Erd: Personal Space / Osobný priestor, Katedra dizajnu VŠVU, pedagóg: František Burian
Lenka Erd: Personal Space / Osobný priestor, Katedra dizajnu VŠVU, pedagóg: František Burian
Marek Mati: Receptár pre dizajnéra na hranici / Recipes for a Designer on the Border, Katedra vizuálnej komunikácie VŠVU, pedagóg: Marcel Benčík
Marek Mati: Receptár pre dizajnéra na hranici / Recipes for a Designer on the Border, Katedra vizuálnej komunikácie VŠVU, pedagóg: Marcel Benčík

Medzi tridsiatimi najlepšími záverečnými projektami boli zo Slovenska vybrané tri. Za produktový dizajn to bola bakalárska práca Lenky Erdovej (Katedra dizajnu VŠVU, pod pedagogickým vedením Františka Buriana) s názvom Personal Space / Osobný priestor. Jej cieľom bolo vytvoriť atypickú stoličku alebo objekt na sedenie, do ktorého by sa jeho používateľ mohol ,,zakukliť,,. Do vysokej mäkkej peny v tvare kvádra vyhĺbila sediacu ľudskú siluetu a penu položila na pevný drevený základ so štyrmi nohami. Mäkký materiál naokolo vytvorí sediacej osobe pohodlný a podľa potrieb formovateľný osobný priestor. Pri navrhovaní sa autorka inšpirovala detskými bunkrami, kde sa deti radi schovajú a trávia tam čas v malom priestore obklopené svojimi plyšovými hračkami. Druhým, tentokrát magisterským projektom, bola práca Lucie Gamanovej (Katedra vizuálnej komunikácie VŠVU, pod pedagogickým vedením Marcela Benčíka) s názvom Jewellery as Something / Šperk ako čokoľvek. Ide o netradičný projekt (Lucia Gamanová je študentka grafického dizajnu), v ktorom sa autorka venovala recyklácii odpadu. Autorka pozbierala rôzne vyhodené veci alebo fragmenty vecí, ako plastové uzávery fľaše, elektroodpad či plechové časti z konzerv. Z týchto predmetov vyrobila za pomoci 3D tlačiarne rôznorodé výtvarné objekty v čistej bielej a čiernej farebnosti, ktoré sa dajú využiť ako jednoduchá, ale výrazná brošňa. Treťou prácou je magisterský projekt Mareka Matiho, absolventa Katedry vizuálnej komunikácie VŠVU, s názvom Receptár pre dizajnéra na hranici / Recipes for a Designer on the Border (pod pedagogickým vedením Marcela Benčíka). Ako napovedá názov, cieľom autora bolo vytvoriť akýsi manuál (nielen) pre dizajnérov, ktorí sa ocitli v situácii bez profesionálnych grafických programov. Marek Mati preskúmal možnosti, ako sa dá graficky spracovať dokument v najpoužívanejšom kancelárskom textovom programe Microsoft Word. Všetky svoje zistenia, poznatky a výstupy spracoval do jednej publikácie – poradcu, ktorú vytvoril (ako inak) v Microsoft Worde. Výsledok je až prekvapujúco solídny. Stránky s čiernym textom a azúrovo modrými symbolmi, grafmi a nákresmi sú spracované mimoriadne rozmanito a minimalisticky na vysokej typografickej úrovni. Manuál môže dobre poslúžiť aj v obyčajných kanceláriách bez profesionálneho grafického dizajnéra (napr. pre oznamy) a zvýšiť tak grafickú úroveň tlačovín v bežných verejných priestoroch.

Výstava Graduation Projects 2019 mala trvať do nedele 26. apríla 2020 a začiatkom mája ďalej putovať na pár týždňov aj do českého Zlína. Žiaľ, vzhľadom na súčasnú situáciu musela byť výstava predčasne zatvorená a termín jej prezentácie mimo Zamek Ciezsyn je v štádiu rokovaní. V každom prípade je možné pozrieť si tento aj predchádzajúce ročníky na oficiálnom webe Graduation Projects.

Vizuál súťaže Graduation Projects 2019
Vizuál súťaže Graduation Projects 2019
Pohľad do výstavy Graduation Projects 2019, Zamek Cieszyn, foto: Gabriela Ondrišáková
Pohľad do výstavy Graduation Projects 2019, Zamek Cieszyn, foto: Gabriela Ondrišáková

Cena profesora Jindřicha Halabalu 2019

Dlhodobým cieľom súťaže je najmä podpora vzostupu kvality študentských prác a vytvorenie priestoru pre konfrontáciu tvorivých názorov na medzinárodnej úrovni. Vysokoškolské vzdelávanie je procesom v pohybe, neustále sa vyvíja. Už sme si zvykli, že Cena prof. Halabalu nás každoročne vťahuje do určitej špecifickej konštelácie tém a ich výstupov, konkrétnych autorov ale aj konkrétnych hodnotiteľov, tu a teraz. Odzrkadľuje momentálny stav výučby na školách so zameraním na nábytkový a interiérový dizajn, poukazuje na aktuálne dianie a otvára otázky o smerovaní dizajnérskeho i pedagogického pôsobenia. Štruktúra súťažných kategórií umožňuje prihlásiť nielen záverečné diplomové práce ale aj semestrálne projekty, čo nám dovoľuje nahliadnuť do ateliérovej výučby o čosi hlbšie a odkryť podrobnejšie myslenie, cítenie a hodnoty nastupujúcej generácie dizajnérov.

Prezentácia školského diela v mimoškolskom prostredí predstavuje ako pre študenta, tak aj pre školu dôležitý moment získania spätnej väzby a nadobudnutia širšej reflexie k vlastnej tvorbe.

Hlavná cena v kategórii Dizajn nábytku – záverečné práce 1. a 2. stupňa: Šimon Galanský : Kreslo Sinuo, VŠVU Bratislava, Foto Marko Horban
Hlavná cena v kategórii Dizajn nábytku – záverečné práce 1. a 2. stupňa: Šimon Galanský : Kreslo Sinuo, VŠVU Bratislava, Foto Marko Horban
Hlavná cena v kategórii Dizajn nábytku – záverečné práce 1. a 2. stupňa: Šimon Galanský : Kreslo Sinuo, VŠVU Bratislava, Foto Marko Horban
Hlavná cena v kategórii Dizajn nábytku – záverečné práce 1. a 2. stupňa: Šimon Galanský : Kreslo Sinuo, VŠVU Bratislava, Foto Marko Horban
Čestné uznanie v kategórii Semestrálne práce dizajnu nábytku: Radovan Labaš: Stolička pre hendikepovaných s epilepsiou, VŠVU Bratislava, Foto Marko Horban
Čestné uznanie v kategórii Semestrálne práce dizajnu nábytku: Radovan Labaš: Stolička pre hendikepovaných s epilepsiou, VŠVU Bratislava, Foto Marko Horban
Čestné uznanie v kategórii Semestrálne práce dizajnu nábytku: Radovan Labaš: Stolička pre hendikepovaných s epilepsiou, VŠVU Bratislava, Foto Marko Horban
Čestné uznanie v kategórii Semestrálne práce dizajnu nábytku: Radovan Labaš: Stolička pre hendikepovaných s epilepsiou, VŠVU Bratislava, Foto Marko Horban

Samotné podujatie vzniklo na počesť celoživotného diela Jindřicha Halabalu (1903 – 1978) – tvorcu, pedagóga a publicistu, ktorý sa v bývalom Československu významnou mierou zaslúžil o zvyšovanie úrovne poznania v oblasti tvorby, konštrukcie a výroby nábytku, ako aj o výrazné odborné profilovanie a rast tvorivých schopností študentov. Svojim pôsobením na niekdajšej Vysokej škole lesníckej a drevárskej vo Zvolene (1954 – 1969) nepriamo ovplyvnil vznik súčasnej Katedry dizajnu nábytku a interiéru na Technickej univerzite vo Zvolene. A práve toto pracovisko v roku 2004 iniciovalo vznik súťaže spolu s Ústavom nábytku, dizajnu a bývania Lesníckej a drevárskej fakulty Mendelovej univerzity v Brne. Obe univerzity si vždy po roku odovzdávajú štafetu a striedajú sa v úlohe organizátora a odborného garanta podujatia. Kým počiatočné ročníky mali výlučne československý charakter, pod taktovkou Zvolenčanov priniesol deviaty ročník (2013) širšiu internacionalizáciu súťaže a stabilizáciu jej účastníckej základne. Po intenzívnej prezentácii ocenených projektov výstavami doma (Bratislava, Nitra, Trenčín, Spišská Nová Ves, Banská Bystrica, Zvolen) aj v zahraničí (Budapešť, Varšava, pražský Designblok, brnenský Mobitex, berlínsky DMY International Design Week, Vienna Design Week…) viditeľne narástol počet účastníkov nielen zo Slovenska a Čiech ale tiež z Poľska, Maďarska či Belgicka (114 súťažiacich z trinástich vysokých škôl). Ako jeden z pozitívnych prínosov tohto obdobia v histórii súťaže je možné uviesť aj výraznejšie posilnenie komunikácie akademického prostredia s odbornou praxou. Do vyhodnotenie súťaže sa začali intenzívnejšie zapájať renomovaní zástupcovia našej dizajnérskej nábytkárskej praxe (Javorina, Brik, Ton a mnohé ďalšie firmy). Prispeli a prispievajú dôležitým pohľadom „z druhej strany“ do akademickej diskusie o smerovaní výučby nábytkového a interiérového dizajnu.

Po predchádzajúcich rokoch dynamického vývoja sa aktuálny pätnásty ročník (2019) predstavil v oveľa komornejšom československom formáte. Do súťaže sa zapojilo celkovo šesť vysokých škôl. Osemčlenná medzinárodná porota posudzovala 82 projektov. Najpočetnejšie bol zastúpený nábytok, a to už tradične najmä 1. súťažná kategória – semestrálne práce dizajnu nábytku (36 projektov). Hlavnú cenu v tejto kategórii si odniesol Edgar Ondroušek z Technickej univerzity vo Zvolene za neprehliadnuteľné kreslo Instant-T, ktoré vzniklo pod pedagogickým vedením Mariána Ihringa. Porota vyzdvihla jeho jednoduché a zároveň esteticky pôsobivé stvárnenie, ktoré môže tvoriť výrazový prvok v interiéri aj v exteriéri. Násobením a poskladaním výtvarne identického prvku do kruhu vzniká koncept produktu, ktorý je predurčený pre opakovanú výrobu.

Čestné uznanie v kategórii Dizajn nábytku – záverečné práce 1. a 2. stupňa: Peter Kušnír: Uni STORE, TU Košice, Foto Peter Kušnír
Čestné uznanie v kategórii Dizajn nábytku – záverečné práce 1. a 2. stupňa: Peter Kušnír: Uni STORE, TU Košice, Foto Peter Kušnír
Čestné uznanie v kategórii Dizajn interiéru – semestrálne práce: Katarína Csúzová: Aktívny verzus pasívny priestor, TU Zvolen, Vizualizácie Katarína Csúzová
Čestné uznanie v kategórii Dizajn interiéru – semestrálne práce: Katarína Csúzová: Aktívny verzus pasívny priestor, TU Zvolen, Vizualizácie Katarína Csúzová

Čestné uznanie v tejto kategórii putovalo do rúk Radovana Labaša z Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (pedagóg Miroslav Debnár). Študent vytvoril ucelený koncept rady dvoch tvarovo príbuzných jedálenských stoličiek, pričom jedna je určená pre zdravotne hendikepovaného, konkrétne pre dieťa trpiace epilepsiou. Stolička svojim riešením rešpektuje rast dieťaťa a je využiteľná až do dospelého veku. Paralelne s touto stoličkou vznikla aj jej verzia pre zdravých ľudí, čím je vytvorená funkčná aj vizuálna súhra oboch sedení pri jednom stole.

Bohato zastúpenou bola tiež 2. súťažná kategória: dizajn nábytku – záverečné práce 1. a 2. stupňa (23 prác). Hlavnou cenou boli potvrdené kvality kresla Sinuo, ktorého dizajn vyniká harmonickou rovnováhou výtvarného a technického riešenia. Komisia vo svojom hodnotení vysoko ocenila, že na dosiahnutie praktickej funkcie bol použitý len jeden druh materiálu, i keď navyše (pre zvýšenie komfortu) je možná aj aplikácia jednoduchého čalúnenia. Autorom riešenia je študent VŠVU Šimon Galanský, pedagogicky sa na ňom podieľal Miroslav Debnár.

Aj v tejto kategórii bolo udelené čestné uznanie za technicky a technologicky inovatívne riešenie úložného nábytku Uni STORE od Petra Kušníra z Technickej univerzity v Košiciach, pedagóg Tibor Uhrín. Podstatou multifunkčného konceptu je výtvarné pôsobenie dvoch kontrastných materiálov, ktoré sa navzájom dopĺňajú.

Autor vytvoril systém úložných boxov, ktoré pôsobia odľahčene pričom si zachovávajú svoje konštrukčné a pevnostné vlastnosti pre potreby užívateľa.

Čo do počtu prihlásených prác najútlejšia 3. súťažná kategória: dizajn interiéru – semestrálne práce predstavila 11 projektov, ktoré sa v drvivej väčšine venovali problematike verejného interiéru. Prevažovali návrhy na rekonštrukcie kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií. Hlavnú cenu získala Karolína Štefániková z Technickej univerzity vo Zvolene za vydarený projekt verejnej detskej knižnice, ktorý rešpektuje podstatu hravého sveta detí s akceptovaním funkčných zón. Porota ocenila variabilitu kontajnerov a regálov, ktorých praktická a estetická funkcia sú v rovnováhe. Prácu viedol pedagóg Martin Somora.

Hlavná cena v kategórii Dizajn interiéru – semestrálne práce: Karolína Štefániková: Krajská knižnica Zvolen, oddelenie pre deti a mládež, TU Zvolen, Foto a vizualizácie Karolína Štefániková
Hlavná cena v kategórii Dizajn interiéru – semestrálne práce: Karolína Štefániková: Krajská knižnica Zvolen, oddelenie pre deti a mládež, TU Zvolen, Foto a vizualizácie Karolína Štefániková
Hlavná cena v kategórii Dizajn interiéru – semestrálne práce: Karolína Štefániková: Krajská knižnica Zvolen, oddelenie pre deti a mládež, TU Zvolen, Foto a vizualizácie Karolína Štefániková
Hlavná cena v kategórii Dizajn interiéru – semestrálne práce: Karolína Štefániková: Krajská knižnica Zvolen, oddelenie pre deti a mládež, TU Zvolen, Foto a vizualizácie Karolína Štefániková
Hlavná cena v kategórii Dizajn interiéru – záverečné práce 1. a 2. stupňa: Katarína Nagyová: Adaptácia budovy na nový účel, STU Bratislava, Vizualizácie Katarína Nagyová
Hlavná cena v kategórii Dizajn interiéru – záverečné práce 1. a 2. stupňa: Katarína Nagyová: Adaptácia budovy na nový účel, STU Bratislava, Vizualizácie Katarína Nagyová
Hlavná cena v kategórii Dizajn interiéru – záverečné práce 1. a 2. stupňa: Katarína Nagyová: Adaptácia budovy na nový účel, STU Bratislava, Vizualizácie Katarína Nagyová
Hlavná cena v kategórii Dizajn interiéru – záverečné práce 1. a 2. stupňa: Katarína Nagyová: Adaptácia budovy na nový účel, STU Bratislava, Vizualizácie Katarína Nagyová

Aj ďalší projekt, ktorý získal čestné uznanie, bol vytvorený na Technickej univerzite vo Zvolene a samotná semestrálna práca je venovaná riešeniu interiérov univerzity. Autorka Katarína Csúzová sa pod vedením Zuzany Tončíkovej zaoberala návrhom rekonštrukcie ateliérového priestoru, určeného študentom dizajnu. Porota vo svojom hodnotení vyzdvihla presvedčivé realizačné znovu použitie interiérového vybavenia v novom funkčnom priestore.

Verejný interiér ako predmet riešenia prevládal aj v 4. súťažnej kategórii: dizajn interiéru – záverečné práce 1. a 2. stupňa a to najmä ako téma adaptácie budov na nové účely. Konkrétne projekty predstavovali pestré spektrum subtém smerujúcich vo svojich výstupoch ku kultúrno-spoločenskému, športovému, obchodnému či komunitnému využitiu. Z dvanástich súťažných projektov boli tri venované súkromnému obytnému interiéru.

Čestné uznanie v kategórii Dizajn nábytku – záverečné práce 1. a 2. stupňa: Peter Kušnír: Uni STORE, TU Košice, Foto Peter Kušnír
Čestné uznanie v kategórii Dizajn nábytku – záverečné práce 1. a 2. stupňa: Peter Kušnír: Uni STORE, TU Košice, Foto Peter Kušnír
Hlavná cena v kategórii Semestrálne práce dizajnu nábytku: Edgar Ondroušek: Instant – T, TU Zvolen, Foto Andrea Polakovičová
Hlavná cena v kategórii Semestrálne práce dizajnu nábytku: Edgar Ondroušek: Instant – T, TU Zvolen, Foto Andrea Polakovičová
Hlavná cena v kategórii Semestrálne práce dizajnu nábytku: Edgar Ondroušek: Instant – T, TU Zvolen, Foto Andrea Polakovičová
Hlavná cena v kategórii Semestrálne práce dizajnu nábytku: Edgar Ondroušek: Instant – T, TU Zvolen, Foto Andrea Polakovičová

Hlavnú cenu v tejto kategórii získala Katarína Nagyová za návrh rekonštrukcie bývalého obchodného domu Baumax v Bratislave. Objekt pretvorila do podoby novodobej knižnice s modernými prvkami v interiéri. Ambíciou autorky bolo najmä zmeniť zaužívané čitateľské prostredie tak, aby sa čítanie a vzdelávanie stalo príjemnejším a pohodlnejším zážitkom. Porota udelila cenu za kreatívne koncepčné riešenie knižnice. Zaujímavosťou interiéru je včlenenie knižnice do kontajnerov. Interiér, ktorý mal pôvodne inú funkciu, bol zušľachtený novým autorským prístupom. Práca vznikla na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave pod vedením Dušana Kočlíka.

Na záver ešte niekoľko postrehov. Projekty dizajnu nábytku, boli osviežením súťaže, vytvorili spolu veľmi rôznorodú paletu materiálov a funkcií. Porota vyzdvihla zvyšujúcu sa úroveň prepracovanosti funkčných prototypov, čo umožňuje aj hodnovernejšiu verifikáciu výstupov. Čo sa týka obidvoch kategórií interiérového dizajnu, tie v porovnaní s minulými ročníkmi zaznamenali výrazný úbytok prihlásených súťažných projektov. Celkovo je možné konštatovať, že v tomto ročníku súťaže hral „presilovku“ nábytok nad interiérom. A to nielen čo do počtu. Ako celok kategória záverečných prác interiérového dizajnu prekvapila menej lichotivým hodnotením poroty. Viaceré práce nedosahovali očakávanú kvalitu výstupov či spôsobu prezentácie alebo na posudzovanie neboli dodané kompletné výstupy podľa požiadaviek propozícií súťaže, čo sa odzrkadlilo aj na rozhodnutí komisie neudeliť v tejto kategórii čestné uznanie.

Výstava v priestoroch Slovenskej národnej galérie na Zvolenskom zámku, Foto Elena Farkašová
Výstava v priestoroch Slovenskej národnej galérie na Zvolenskom zámku, Foto Elena Farkašová
Výstava v priestoroch Slovenskej národnej galérie na Zvolenskom zámku, Foto Elena Farkašová
Výstava v priestoroch Slovenskej národnej galérie na Zvolenskom zámku, Foto Elena Farkašová
Výstava v priestoroch Slovenskej národnej galérie na Zvolenskom zámku, Foto Elena Farkašová
Výstava v priestoroch Slovenskej národnej galérie na Zvolenskom zámku, Foto Elena Farkašová

Prínosom tejto súťaže je vždy príležitosť na stretnutie zástupcov škôl, ktoré sa zaoberajú výučbou dizajnu. Vytvára sa tu jedinečná možnosť konfrontácie rôznych prístupov k tvorbe, výmeny názorov o smerovaní dizajnérskeho vzdelávania. Platformu pre tento druh komunikácie vytvára sprievodné podujatie súťaže – medzinárodná konferencia Tvorivosť v dizajne. Uskutočnila sa na pôde Technickej univerzity vo Zvolene už po štvrtý raz, a to v stredu 6. novembra 2019. Podujatie, zamerané na tvorivý proces v dizajne, jeho špecifiká a aplikáciu vo vzdelávaní dizajnérov, bolo určená predovšetkým (ale nielen) účastníkom súťaže. Nieslo sa v duchu podtitulu „O dimenziu viac – od sna k realizácii, od myšlienky k hmote, od vízie k realizácii, z plochy do priestoru“. Pozvané príspevky, ktoré predniesli na konferencii členovia poroty a ďalší hostia podujatia, priniesli zamyslenie nad profesiou dizajnéra a dizajnérskou tvorbou v kontexte minulého, súčasného a budúceho, úvahy nad metodologickými a filozofickými aspektami tvorby, kreativitou ako základným elementom dizajnérskeho vzdelávania, ale prezentované boli tiež poznatky o skúsenostiach s tvorivým procesom v dizajne z pohľadu praxe, s uplatnením dizajnu vo výrobnom procese a na reálnom trhu. Príspevky si vypočulo viac ako 130 účastníkov konferencie.

Nasledujúci deň boli na vernisáži výstavy Ceny profesora Halabalu 2019 slávnostne odovzdané štyri hlavné ceny a tri čestné uznania za študentskú tvorbu v nábytkovom a interiérovom dizajne. Partner podujatia Úrad priemyselného vlastníctva SR venoval všetkým oceneným autorom špeciálnu cenu – individuálne poradenstvo v oblasti priemyselno-právnej ochrany. Súťažné projekty boli vystavené v priestoroch SNG na Zvolenskom zámku od 7. novembra do 8. decembra 2019.

Účastníci súťaže – školy:
České vysoké učení technické, Praha, Česká republika / ČVUT
Mendelova univerzita v Brně, Česká republika / MENDELU
Slovenská technická univerzita v Bratislave, Slovensko / STUBA
Technická univerzita v Košiciach, Slovensko / TUKE
Technická univerzita vo Zvolene, Slovensko / TUZVO
Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, Slovensko / VŠVU

Porota 2019:
doc. Mgr. Miroslav Debnár, Vysoká škola výtvarných umení Bratislava, SR
doc. Mgr. art. Marián Ihring, ArtD., Technická univerzita vo Zvolene, SR
PhDr. Dagmar Koudelková, Masarykova univerzita, Brno, ČR
Ing. arch. Martin Kovařík, PhD., Mendelova univerzita v Brne, ČR
doc. M.A. Vladimír Kovařík, Univerzita Tomáše Bati ve Zlíne, ČR
assoc. prof. António Lacerda, PhD., Universidade do Algarve, Portugalsko
prof. akad. soch. Peter Paliatka, Slovenská technická univerzita v Bratislave, SR
prof. Ing. Tibor Uhrín, ArtD., Technická univerzita v Košiciach, SR – predseda poroty 

Kurátor 15. ročníka súťaže: Mgr. art. Ľuboš Gajdoš, ArtD.

Partneri podujatia: Slovenská národná galéria, Mesto Zvolen, Úrad priemyselného vlastníctva SR, Spoločnosť Do-Mo GLASS, s.r.o., Zväz spracovateľov dreva SR. Podujatie bolo realizované vďaka finančnej podpore Drevárskej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene.

Autormi obrázkov sú dizajnéri uvedení v texte; ďalší autori fotografií: Andrea Polakovičová (kreslo Instatnt-T); Mgr. art. Marko Horban (projekty Sinuo a stolička pre hendikepovaných); Mgr. Elena Farkašová, ArtD. (expozícia výstavy).

Zážitok z obalu

Medzinárodná súťaž Model Young Package má vyše dvadsaťročnú tradíciu – prvýkrát sa o najlepší obal súťažilo v roku 1997. Už onedlho, a to v roku 2001, prevzala nad súťažou patronát ICOGRADA (Medzinárodná rada organizácií grafického dizajnu) a od roku 2009 je organizovaná nevládnou organizáciou Czechdesign. Czechdesign v spolupráci s českou spoločnosťou Model Group, a.s., ktorá vznik Mladého obalu iniciovala a doteraz aj zastrešuje, garantuje jej profesionálny priebeh – vypisuje témy, organizuje porotovanie a propagáciu ceny v celej šírke. Súťaž si obdivuhodne udržiava svoj kredit a pozoruhodný medzinárodný charakter, napokon iba v poslednom ročníku, ktorý sa konal pod názvom Zážitok z rozbaľovania, sa do nej prihlásili záujemci z viac ako šesťdesiatich krajín.

Maciej Jandera, Poľsko: obal Māori. 1. miesto v kategórii Unlimited, 2019
Maciej Jandera, Poľsko: obal Māori. 1. miesto v kategórii Unlimited, 2019
Andrea Andreutti Pokorná: 2. miesto v kategórii Mladí dizajnéri do 30 rokov, 2001, foto: Ota Nepilý
Andrea Andreutti Pokorná: 2. miesto v kategórii Mladí dizajnéri do 30 rokov, 2001, foto: Ota Nepilý

Obalový dizajn je asi najčastejšie zadávanou dizajnérskou zákazkou. Preto je predmet súťaže veľkou tvorivou príležitosťou najmä pre študentov, ako aj pre mladých (ale aj starších) profesionálov. Dnes, v čase rôznorodých diskusií o trvalej udržateľnosti, klimatických zmenách, ochrane prírodných zdrojov, recyklácii, opraviteľnosti, biodegradovateľnosti, cirkulárnej ekonomike, atď., atď., môže dokonca provokovať k dizajnérskym riešeniam, ktoré samotnú podstatu súťaže v istom zmysle spochybňujú. Veď práce, ktoré tieto sledované témy nerešpektujú a ponúkajú (síce po dizajnérskej stránke kvalitné) papierové obaly, ktoré dokážu potenciálneho zákazníka presvedčiť o jedinečných vlastnostiach ponúkaného produktu, môžu pôsobiť v tomto zmysle vo výsledku aj negatívne. Zameranie súťaže môže teda provokovať k úvahe o platnosti povestného tvrdenia, ktoré patrí medzi základnú výbavu každého výrobcu, a síce, že Obal predáva.

Hedviga Hamžíková, VŠVU, Bratislava. 2. miesto, kategória Vysoké školy, 1999
foto: Ota Nepilý
Hedviga Hamžíková, VŠVU, Bratislava. 2. miesto, kategória Vysoké školy, 1999 foto: Ota Nepilý
Karol Krčmár: Skladacia tácka Vlna, 3. miesto, kategória Universities and Designers, 2018
Karol Krčmár: Skladacia tácka Vlna, 3. miesto, kategória Universities and Designers, 2018

Súťaž Model Young Package je však sympatická každoročným veľmi starostlivým výberom témy a prísnymi kritériami, ktoré musia predložené súťažné exponáty spĺňať. Ako aj kvalitnou porotou, ktorá je zárukou objektívneho posudzovania všetkých požadovaných kritérií. Špecifikom Model Young Package je v porovnaní s ostatnými súťažami vo svete (napríklad Dieline Awards – Annual Package Design Awards, Asia Students Package Competition, A´Packaging Design Competition…) materiálové, nie odborové zadanie. Súťažiaci môžu použiť vlnité a hladké lepenky, ako aj ďalšie papierové materiály. Mladý obal pomáha rozširovať školské zadania o ďalší rozmer, študentov posmeľuje experimentovať, resp. prekračovať hranice, je dobrou skúsenosťou pri budovaní osobnej tvorivej disciplíny – vo výbere materiálov, dodržiavaní termínov, cenových limitov, dopadov na životné prostredie… Viaceré zo súťažných exponátov sa môžu stať impulzom k ďalším riešeniam, ktoré v autorovej profesionálnej budúcnosti zohrajú dôležitú úlohu. A víťazom prinášajú uznanie a (možno) aj zaujímavé pracovné príležitosti.

Martina Ľuptáková, Zelený čaj. Cena Slovenského centra dizajnu, kategória Študenti vysokých škôl a dizajnéri do 30 rokov. STU BA, 2012; foto: Ota Nepilý
Martina Ľuptáková, Zelený čaj. Cena Slovenského centra dizajnu, kategória Študenti vysokých škôl a dizajnéri do 30 rokov. STU BA, 2012; foto: Ota Nepilý
Denisa Novobilská: Popoluškin sen, 3. miesto v kategórii Unlimited, 2019
Denisa Novobilská: Popoluškin sen, 3. miesto v kategórii Unlimited, 2019

Do súťaže sa v minulosti úspešne zapojilo aj viacero slovenských študentov a dizajnérov: Hedviga Hamžíková (1999), Andrea Andreutti (2001), Kristína Šimková (2010), Martina Ľuptáková (2012), Matúš Mitáš (2013), Richard Jenešík (2015), Karol Krčmár (2018), Kristína Novosadová (2010) a ďalší.

Posledný ročník súťaže Model Young Package sa niesol v znamení takmer javiskovej témy Zážitok z rozbaľovania. V porote, ktorá rozhodovala o víťazovi, sedel Jan Činčera, dizajnér, ktorý je asi najtesnejšie spojený so súťažou od jej začiatkov, ďalej Václav Mlynář zo šúdia deForm, Vítek Škop, grafický dizajnér, Kateřina Švarcová, ktorá zastupovala spoločnosť Model Obaly, ale aj Vojtěch Vosecký z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky. Súťaž mala už tradične dve kategórie: pre stredné a vyššie odborné školy a pre študentov vysokých škôl a dizajnérov bez obmedzenia veku.

Kristína Šimková: Obal na tmu. Zvláštna cena poroty, kategória Iný pohľad, Komiks, TU KE, 2010; foto: Ota Nepilý
Kristína Šimková: Obal na tmu. Zvláštna cena poroty, kategória Iný pohľad, Komiks, TU KE, 2010; foto: Ota Nepilý
Richard Jenešík, Happy Birthday from Slovakia. 2. miesto, kategória Študenti vysokých škôl a dizajnéri do 30 rokov, TU KE, 2015; foto: Tomáš Polák
Richard Jenešík, Happy Birthday from Slovakia. 2. miesto, kategória Študenti vysokých škôl a dizajnéri do 30 rokov, TU KE, 2015; foto: Tomáš Polák
Magdalena Cieślak a Jaroslaw Luczak, Poľsko: Pop  Up Card / Twist Watch / Screws – Recyklovateľné otváranie na malé skrutky, 2. miesto v kategórii Unlimited, 2019
Magdalena Cieślak a Jaroslaw Luczak, Poľsko: Pop Up Card / Twist Watch / Screws – Recyklovateľné otváranie na malé skrutky, 2. miesto v kategórii Unlimited, 2019
Kristína Novosadová: Obal na Tic Tac. 3. miesto, kategória Produktový obal – Obal na sladkosť (študenti vysokých škôl a mladí dizajnéri do 30 rokov), TU KE, 2010, foto: Ota Nepilý
Kristína Novosadová: Obal na Tic Tac. 3. miesto, kategória Produktový obal – Obal na sladkosť (študenti vysokých škôl a mladí dizajnéri do 30 rokov), TU KE, 2010, foto: Ota Nepilý

Hlavnú cenu a 1. miesto v kategórii Unlimited získal Poliak Maciej Jandera, ktorého obal Māori v sebe ukrýva až tri kozmetické výrobky, každý s vlastnou, atypicky tvarovanou inofarebnou škatuľkou. Aj druhá cena putovala do Poľska – pre Magdalenu Cieślak a Jaroslawa Luczaka, ktorí zaujali inovatívnym zatváraním a recyklovateľnosťou obalu. Príbeh Popolušky inšpiroval (pri zadanej téme sa táto rozprávka priamo ponúkala) tretiu ocenenú – Denisu Novobilskú z UTB Zlín.

Viac informácií o súťaži a ďalších ocenených, ako aj kompletné pravidlá nájdete tu.

Malý report z Graduation Projects 2018

Graduation Projects je každoročná súťažná prehliadka diplomových a bakalárskych prác študentov z odborov dizajnu vysokých výtvarných škôl zo Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska. Zúčastniť sa môžu študenti všetkých vysokých výtvarných škôl z krajín Vyšehradskej štvorky, ako aj študenti pochádzajúci z týchto krajín, ktorí študujú v zahraničí. Prihlásené projekty sú rozdelené do dvoch súťažných kategórií: na 2D – grafický dizajn a 3D – produktový dizajn, ktoré hodnotí medzinárodná porota. Spočiatku, od roku 2002, išlo o súťaž v rámci poľského dizajnu v časopise 2+3D. Od roku 2006 sa každoročne začali konať samostatné výstavy v priestoroch Zamek Cieszyn a postupne sa do tohto projektu zapojili aj školy z Česka, Slovenska a Maďarska. Od roku 2010 nesie táto prehliadka svoj súčasný názov Graduation Projects a Zamek Cieszyn sa stal jej hlavným organizátorom.

Zo Slovenska sa v minulosti do súťaže úspešne zapojili napríklad Martina Rozinajová (2012, VŠVU) s učebnicou výtvarnej výchovy pre základné školy, Veronika Paluchová s kolekciou nábytku Dolce Vita (2012, VŠVU), Jozef Repický s nábytkom s akceptáciou podnikovej identity (2012, TU KE) či Tomáš Kompaník s prácou Využitie slovenskej ľudovej tvorby v grafickom dizajne (2012, UTB Zlín). V ďalších ročníkoch boli úspešné najmä práce z grafického dizajnu ako napríklad komiksový časopis BAM! Mareka Menkeho (2013, VŠVU), experimentálny projekt Post digitálny papier Romana Mackoviča (2013, VŠVU), práca Anny Ulahelovej AB-BA – orientačný systém verejnej dopravy v Bratislave (2014, VŠVU), vizuálna identita slovenskej spoločnosti v Poľsku od Zuzany Marhefkovej (2014,TU KE) či písmo Alterno Davida Chmelu (2014, VŠVU). V produktovom dizajne za jeden z najzaujímavejších projektov bola vyhlásená práca Silvie Lovasovej (VŠVU) 1:1 v ročníku 2013. V nedávnej minulosti boli úspešné práce Seven – kolekcia úžitkových predmetov do domácnosti od Márie Bujňákovej (2015, TU KE), aplikácia pre autoškoly od Mareka Minora (2015, VŠVU), dizajn výstavy Ján H. Blicha od Lucie Mlynčekovej (2016, VŠVU), projekt Redizajn od Andreja Barčáka (2017, VŠVU), autorská kniha 3/11 od Andreja Čaneckého (2017, VŠVU) a mnohé ďalšie.

Do ročníka 2018 bolo celkovo prihlásených 273 projektov a porota z nich vybrala tridsať najlepších prác (pätnásť z grafického a pätnásť z produktového dizajnu). Súťažná prehliadka Graduation Projects 2018 sa tento rok konala 1. a  2. marca v rekonštruovaných priestoroch Zámku Ciezsyn. Zo Slovenska boli na výstavu vybraní Katarína Jurčišinová (VŠVU) za projekt s názvom ANNA – variabilná stolička pre deti a Dominika Valentovičová (VŠVU) za projekt The Script Hunter, kde sa venovala skúmaniu a mapovaniu svetových písmových systémov v 20. storočí. Prvého marca samotní študenti bližšie predstavili svoje projekty širšiemu publiku v Pecha Kucha prezentácii a 2. marca boli vyhlásené najlepšie práce pri príležitosti vernisáže výstavy.

Graduation Projects 2018 sa konali v rámci väčšieho podujatia s názvom Dizajn i sąsiedztwo. 14. Urodziny Zamku Cieszyn s bohatým programom prezentácií a diskusií týkajúcich sa témy susedstva v dizajne a architektúre s viacerými pozvanými svetovými odborníčkami a odborníkmi. Súčasťou programu bola napríklad aj prechádzka po meste Cieszyn a návštevy miestnych ateliérov. Týmto spôsobom mohli študenti, odborníci aj bežní návštevníci hlbšie spoznať hosťovské mesto a diskutovať o rôznorodej problematike hlavnej témy podujatia.

Výstava Graduation Projects získava aj putovný charakter – v dňoch 7. až 16. júna bola prezentovaná v Paláci vedy a kultúry vo Varšave ako súčasť European Design Festival a 27. septembra sa bude otvárať vo Viedni pri príležitosti Vienna Design Week.

Viac informácií o tomto aj minulých ročníkoch je možné nájsť na stránke Graduation Projects.

MADE IN PAPER

Made in paper je spoločným projektom Ateliéru produktového designu a Ateliéru digitálního designu Univerzity Tomáše Bati ve Zlíně a Katedry dizajnu nábytku a interiéru Technickej univerzity vo Zvolene. Predstavuje koncepčný experiment v dizajne papierového mobiliára, ktorého téma bola zameraná na použitie papiera ako nosného konštrukčného materiálu a  zároveň aj ako špecifického výrazového prvku. Tvorivá aktivita vyústila do kolekcie viac ako dvadsiatky produktov a do série piatich výstav v štyroch európskych krajinách.

Papier nie je vo výrobe nábytku bežne využívaným materiálom. Ponúka však unikátne možnosti, či už z hľadiska mechanických vlastností, spôsobov opracovania, tvarovania, pigmentovania, cenovej dostupnosti, psychologického účinku na používateľa ale aj cez prizmu ďalších aspektov. Hoci využitie papiera v dizajne a architektúre je už do značnej miery preskúmanou témou, aj napriek tomu tento materiál vďaka svojim charakteristikám predstavuje stále aktuálnu výzvu.

Koncepty mladých dizajnérov z Českej republiky a Slovenska prinášajú jeden z možných pohľadov na aplikáciu rôznych typov papiera a materiálov na báze papiera v nábytkovom dizajne. Výslednými výstupmi sú papierové produkty s možnosťou využitia v bytovom prostredí. Autori oscilujú medzi racionálnym a emocionálnym uchopením témy. Skúmali daný materiál pre konkrétne použitie vo vzťahoch funkčno-prevádzkových, esteticko-výrazových, ekologicko-enviromentálnych, sociálno-kultúrnych či výrobno-ekonomických. Vnútorné preformulovanie spoločnej témy jednotlivými autormi vytvorilo pestré spektrum podtém a jedinečných prístupov. V kolekcii môžeme nájsť papierový nafukovací nábytok, detský mobiliár, riešenia postavené na báze konštruovania či deštrukcie formy, zdôrazňovania recyklácie, ako aj analógie či parafrázovanie už existujúcich tvarových a tektonických riešení.

Do projektu sa zapojilo za obe univerzity dvadsaťtri študentov. V tvorbe študentov Technickej univerzity vo Zvolene sa dostáva do popredia výtvarná interpretácia myšlienky. Téma tu bola ponímaná viac autorsky ako komerčne. Výstupy majú skôr naznačovať budúce možné riešenia alebo aplikáciu papierového nábytku ako jeho okamžité komerčné využitie. Prístup študentov Univerzity Tomáše Bati ve Zlíně charakterizuje nekonvenčnosť v ponímaní nábytku a uvoľnenie sa zo zaužívaných postupov. Pre prezentáciu projektu sa ukázala na strane českého partnera projektu ako prínosná aj kooperácia ateliérov produktového a digitálneho dizajnu na realizácii výstavnej koncepcie. Okrem iného priniesla obohatenie o prvok augmented reality, na čom bola založená exhibícia najmä na Algarve Design Meeting v portugalskom Fare.

Vzájomné prepojenie oboch univerzít je podporené nielen ich geografickou blízkosťou, jazykovou príbuznosťou ale aj historicko-spoločenskými súvislosťami, kedy do roku 1993 tieto vzdelávacie inštitúcie existovali v rámci spoločného štátu. Rok 2018 bol pre obe naše krajiny príznačný oslavami storočnice založenia prvej Československej republiky, čo ako téma rezonovalo aj na dizajnérskej scéne. V tomto kontexte spoločná prezentácia projektu Made in paper, najmä v priestoroch Českého centra v Miláne počas aprílového Design Weeku, odkazovala na veľmi úzke väzby medzi oboma národmi a pretrvávajúcu kontinuitu v oblasti vzájomnej spolupráce. Každá zo série výstav projektu Made in paper mala svoju špecifickú príchuť miesta, času a sémantického lokálneho kontextu. Prezentácia v Miláne, hoci sa niesla v komornej atmosfére, začlenila tento česko-slovenský projekt do jednej z najvýznamnejších svetových prehliadok dizajnu a jej širokospektrálneho charakteru. Drážďanská expozícia v umeleckej galérii Motorenhalle bola pripravená v duchu súvzťažnosti k Saskej prehliadke mladej dizajnérskej scény a študentskej ceny za dizajn. Prezentácia vo Fare kládla viac dôraz na digitálne médiá a sprístupnenie verejnosti výlučne prostredníctvom virtuálnej augmented reality. Úplne odlišný charakter priniesla inštalácia papierových produktov v priestoroch Slovenskej národnej galérie na Zvolenskom zámku, kde v aure historického priestoru môže jedinečným spôsobom vedľa seba koexistovať staré a nové.

Made in paper je vo finále. Momentálne pripravovaná derniéra výstavy sa uskutoční v marci v rámci Fóra dizajnu, počas konania veľtrhu Nábytok a bývanie 2019 v Nitre.

Projekt Made in paper overil spoluprácu zúčastnených strán a vytvoril podmienky pre prípravu ďalšieho spoločného projektu, ktorého výstupy na tému „FoodPrint“ môžeme očakávať už v blízkej budúcnosti. Okrem Univerzity Tomáše Baťi v Zlíne a Technickej univerzity vo Zvolene sa na ňom budú podieľať aj ďalší zahraniční partneri – univerzita Taipei Tech z Taiwanu a Universidade do Algarve z Portugalska. Prvá spoločná prezentácia sa uskutoční už v máji na Design Week 2019 v Zlíne.

MADE IN PAPER
Miláno / Design Week, / České centrum, Taliansko (17. 4 – 22. 4. 2018)
Drážďany / „Junge Designszene“ aus Sachsen, Tschechien und der Slowakei / Runde ecke /, Nemecko (20. 9. – 14. 10. 2018)
Faro / Algarve Design Meeting / Fabrica de Cerveija /, Portugalsko (22. 5. – 26. 5. 2018)
(SK) Zvolen / SNG Zvolenský zámok (17. 1. – 17. 2. 2019)
(SK) Nitra / Fórum dizajnu / Nábytok a bývanie (5. 3. – 10. 3. 2019)

Supervízori projektu: Vladimír Kovařík, Ivan Pecháček, Bob Stránský, René Baďura, Marián Ihring
Kurátor výstavy: Richard Vodička
Viac informácií: http://www.madeinpaper.eu/

Úspech Ateliéru textilného dizajnu VŠVU na medzinárodnom veľtrhu bytového textilu Heimtextil

V nemeckom Frankfurte nad Mohanom, kde sa každý rok v januári koná medzinárodný veľtrh bytového textilu Heimtextil, hneď v prvých dňoch roku 2019 zaznamenal Ateliér textilného dizajnu VŠVU (ATD) úspech na medzinárodnej scéne.
ATD sa Heimtextilu zúčastňuje už minimálne 10 rokov. Doteraz vždy vystavoval v študentskej sekcii Campus, a to spolu s ďalšími 15 – 18 vysokými školami z Európy a Číny, zameranými na štúdium textilného umenia a dizajnu. Pozývateľom na veľtrh bola organizácia Best of Design -Textile Academy Network (http://www.bestofdesign.org/), ktorá sa venuje podpore mladých textilných dizajnérov. Tento rok organizátori zmenili pravidlá výberu a školy neboli ako obvykle pozývané, ale výber vystavujúcich sa uskutočnil formou súťaže New and Next University Contest 2019. Do súťaže mohla každá škola prihlásiť troch diplomantov a absolventov školy. Za náš ateliér boli do súťaže prihlásené tri autorky.

Michaela Guthová – Smolárová aktuálne študuje diplomový ročník a vo Frankfurte vystavovala kolekciu tašiek, ktoré vytvorila z vlastných recyklovaných materiálov. Téme recyklovania sa venuje už niekoľko rokov, využíva upotrebený odpadový textilný materiál, ktorý vzniká pri priemyselnej výrobe – vzoruje ho so zvyškami deštruovaných vláken a zatavením nepremokavej vrstvy, čím dosahuje nový, zaujímavý materiál. Čerstvá absolventka ateliéru Irena Čvančarová – Sikorová, predstavila svoju diplomovú prácu – kolekciu priemyselne tkaných žakárových textílií určených do pánskeho interiéru. Dezény vytvárala na základe skúmania života tridsiatich „singel“ mužov. Podľa dotazníka, ktorý sama zostavila, zisťovala, k akému typu vzorov „singel“ fungujúci muži inklinujú. Podľa výsledkov potom navrhovala vzory na žakárové interiérové textílie a posteľnú bielizeň. Návrhy vytvorila v softvérovom programe Victor a tkaniny realizovala v spolupráci s firmou Veba Broumov v Českej republike. Absolventka ateliéru Zuzana Zmateková, ktorá ukončila štúdium pred 4 rokmi, je už úspešná dizajnérka s pracovnými aktivitami v zahraničí. Na veľtrh pripravila kolekciu žakárových tkanín, navrhovaných v programe Arahweave a ktoré vzormi nadväzujú na jej predchádzajúcu prácu digitálnych potlačí…

V novembri 2018 sme sa dozvedeli, že náš ateliér bol vybraný štvorčlennou odbornou porotou, ktorej predsedal Hervé François, generálny manažér francúzskej spoločnosti Mitwill Textiles Europe. Znamenalo to, že nám bol pridelený výstavný stánok, v ktorom sme prezentovali zameranie ATD a kolekcie troch uvedených autoriek. Po príchode na veľtrh sme zistili, že sme sa stali jednou zo štyroch víťazných škôl. Cieľom súťaže bolo umožniť mladým dizajnérom a novým značkám cestu na trh s tým, že dostanú priestor na prezentáciu zadarmo. Pre mladých začínajúcich absolventov je pozícia vystavovateľa na veľtrhu spojená s pomerne veľkými financiami. Výstavné plochy sú drahé (cena za plochu, na ktorej sme vystavovali, sa pohybuje okolo 3 000 eur), k tomu treba pripočítať náklady na cestu a ubytovanie počas veľtrhu, propagačné materiály. Pre vystavujúceho sa tak náklady na účasť môžu vyšplhať až na 4 000 eur. To si náš začínajúci dizajnér prakticky nemôže dovoliť. Navyše, vynaložené prostriedky sa pravdepodobne nevrátia, pretože predať svoje návrhy v konkurencii viac ako 200 dizajnérskych ateliérov, nie je ľahké. Preto je pre našich študentov a absolventov možnosť zúčastniť sa na veľtrhu tohto formátu veľkou príležitosťou ako zaujať svojím dizajnom tisíce návštevníkov a obchodníkov. Zároveň získavajú profesionálne skúsenosti, kontakty s výrobcami a dizajnérmi z celého sveta. Vidia množstvo špičkových firiem, ktoré produkujú široké spektrum textílií od poťahových a dekoračných látok, cez tapety, koberce, záclony, kúpeľňový a kuchynský textil až po matrace. Veľkou inšpiráciou sú aj architektonické riešenia jednotlivých výstavných expozícií.

Srdcom celého veľtrhu je tzv. trendové fórum, miesto, kde sú v piatich skupinách vystavené najnovšie materiály od najlepších výrobcov rôznych textílií. Každý trend má svoju filozofiu, farebnosť a materiálovú charakteristiku. Hlavná téma tohoročného Heimtextilu mala názov „Smerom k utópii“ a jednotlivé trendy na veľtrhu Heimtextil boli nazvané Hrať hru, Hľadať svätyňu, Odísť zo sietí, Únik z reality a Prijať pôžitok.
21. storočie nám totiž prináša rôzne výzvy a veľkou témou súčasnosti je udržateľnosť. Cestou, ako sa s touto témou vysporiadať, je hľadanie spoločnosti, ktorá rešpektuje každého jednotlivca, jeho prostredie, stavia na sile individuálnej zodpovednosti, na vykonávaní pozitívnych činností a optimizme.

Na veľtrhu je zaujímavé sledovať, ako prebieha predaj dezénov. Kvalita výtvarných návrhov a zákaznícky dopyt nie sú vždy úmerné. Zatiaľčo stánky s komerčnou až gýčovou úrovňou výtvarných návrhov sú „obsypané“ zákazníkmi, v stánkoch s vynikajúcim dizajnom stojí často autor za pultom bez toho, aby sa pri ňom zákazník pristavil. K pozitívam veľtrhu patrí aj možnosť nadviazať s vystavujúcimi rozhovor,  dozvedieť sa čo najviac o dizajnérovi, výrobcovi a jeho produktoch. Môže sa stať, že vás pozve zástupca 5. generácie rodinnej firmy, ktorá tká vlnené deky špičkovej kvality, na návštevu do ich prastarej fabriky v južnom Francúzsku, alebo vám zástupkyňa taiwanskej firmy na tapety poukazuje vzorník tapiet z ručne nalepovaných vtáčích pierok, motýlích krídel, či z koží úhora a žena z Kolumbie ukáže svoju zbierku starožitných textílií zozbieraných od Japonska po Guatemalu.
Tento rok hostil Heimtextil okolo 3 000 vystavovateľov z celého sveta, najpočetnejšie bola zastúpená Čína. Jediným subjektom reprezentujúcim Slovensko bol ATD VŠVU. Svedčí to nielen o šikovnosti našich mladých textilných dizajnérov, ale aj o smutnom fakte, že textilné firmy na Slovensku zanikajú. Výtvarnú koncepciu výstavného stánku ATD vyriešili študenti 5. ročníka Katedry vizuálnej komunikácie, Jakub Tóth a Lukáš Kollár. Osobne nainštalovali exponáty a vďaka nim stánok ATD pôsobil v expozícii ako jeden z najprofesionálnejších.
Na veľtrh Heimtextil vycestovali desiati študenti a traja pedagógovia vďaka finančnému grantu získanému z Fondu na podporu umenia.

Normálne a chybné

Ars Electronica /Linz
Chyba – umenie nedokonalosti
6. 9. – 10. 9. 2018
Kurátori: Gerfried Stocker, Christine Schöpf

Festival Ars Electronica v rakúskom Linzi sa sústreďuje na presahy umenia, technológií a spoločnosti. Medzi inštaláciami s každoročne sa obmieňajúcimi témami nájdeme vždy aj dostatočné množstvo inšpirácií pre dizajnérsku tvorbu. Ročník 2018 s titulom Chyba – umenie nedokonalosti, sa venoval výzvam, ktoré prinášajú spoločnosti i umeniu zlyhania, problémy, chyby a iné odchýlky z normy.

Nedokonalosť a chyba v dizajne bývajú väčšinou slepou uličkou. Pokiaľ pravdaže nepovýšime chyby na tému. Či už tie chyby, ktoré sa vytvoria náhodne pri procese snahy o dokonalosť, alebo sa dá celý chybný proces cesty k výsledku poňať ako vedomé rozhodnutie. Festival Ars Electronica dlhé roky pokrýva celú škálu spektra medzi vyslovene úžitkovým dizajnom, vedľa ktorého pokojne nájdete vystavené konceptuálne voľné umenie. Pýta sa na širšie spoločenské otázky a ich spracovanie a použité médiá bývajú značne experimentálne.

Česká UMPRUM vyslala na ostatný festival ateliérový projekt s dlhým a sľubným názvom Chceme aby sa stroje stali ľudskejšími skôr ako sa my staneme strojmi a rovnako dlhým a sľubným zoznamom participujúcich i. Projekt mal ambiciózny podtitul: od umelej inteligencie po sociálnu inteligenciu. Mal ambíciu prepojiť nové technológie a postoje spoločenskej zodpovednosti a udržateľného prístupu k produkcii a spotrebe. Vízia bola príliš ambiciózna, téma kolekcie zostala doslovne na povrchu, ako dekorácia inak dosť štandardne poňatých nositeľných odevov. Jedna zo študentiek sa pýtala virtuálnej asistentky Siri, čo by si obliekla. Z odpovedí vytvorila dekoráciu. Nie je to tiež márne, ale nedalo by sa zájsť takpovediac “hlbšie”? Prečo je Siri generická modelka veľkosti 36 a nosí to, čo všetci?

Snahou o konceptuálny odevný dizajn z iného súdka bol projekt Sculpting Identity od Rakúšanky Niny Krainer. Výsledkom chybného procesu dizajnu šiat sú sochársky pôsobiace objekty ako čisté diela v estetike digitálneho navrhovania. Šaty však vznikli vyslovene analógovým procesom obkresľovania reálneho šatníka a následnej kombinácie týchto dosiahnutých strihových tvarov. Proces cesty k finálnemu produktu smeruje cez transformáciu dát. Abstrahuje reálne nosené kusy odevov do príbehu o konkrétnej identite. Projekt má byť tiež metaforou toho, ako úplne inak ako “naozaj” vyzerá zdieľanie kusov našej identity na internete.

Nádherným a doslovným príkladom “dizajnu naruby” bola inštalácia Japonca Yasuhiro Suzukiho s názvom Balance Scale for Lightness. Hlavou dole plávajú v tekutine taniere, ktoré by “normálne” mali slúžiť ako súčasť objektu váh. Váham sa nedarí udržať rovnováhu, inštaláciafascinovala a zneisťovala. Tento “dizajn na hlave” bol súčasťou japonskej sekcie Himatsubushi. Znamená to po japonsky zabíjanie času, išlo tiež o filozofické uchopenie toho, ako a prečo máme so svojím časom nakladať. Takzvaný “neefektívny čas” je iba inak dôležitý ako výkony a práca. Umelecké diela v tejto sekcii boli interaktívne, poeticky vypointované a zamerané na sociálnu inteligenciu a empatiu. Práve v zdanlivo neužitočnom čase sa niekdy začne diať dôležitejšia činnosť.

Len k téme architektonických modelov a ich možných dizajnov by stálo za to urobiť niekoľko obrovských samostatných výstav. Multimediálny model s názvom +b (ORBIT) z dielne nemeckých autorov Michael Saup, Andrea Winter a Andreas Erhart predstavoval Dymaxionovú mapu zeme od Buckminstera Fullera prevedenú v materiáli bielych kociek kryštálového cukru. Projekcia v slučke znázorňovala plnú sekvenciu nukleárnej explózie z roku 1945. Použitie kociek cukru ako trojdimenzionálnych pixelov poukazuje na intímny vzťah medzi zdrojmi, energiou a ich vplyvom na spoločnosť a prostredie. Inscenuje najextrémnejšiu silu, ktorú ľudstvo uvoľnilo. Táto práca chce tiež ukázať, ako neustále opakujeme chyby. Niektoré sú ďalej využiteľné a niektoré žiaľ nie.

Ateliér keramiky

Do ateliéru Ivice Vidrovej som prišla v roku 2003 z Ateliéru keramiky a porcelánu Pavla Jarkovského (FUD UJEP, Ústí nad Labem – dnes Ateliér Design keramiky, FUD UJEP), ktorý bol takmer výhradne zameraný na dizajn porcelánu, na technológiu liatia porcelánu do sadrových foriem. Na detašovanom pracovisku FUD UJEP v Dubí, ktoré vzniklo za podpory firmy Český porcelán, a. s., sa len výnimočne pracovalo s iným materiálom než porcelánom. Počas svojho bakalárskeho štúdia v Ústí nad Labem som pracovala predovšetkým s týmto materiálom, ktorý neodpustí žiadnu chybu alebo nepresnosť. Bola som odchovaná na precíznych sadrových formách, striktných výpaloch v plynových peciach s minimálnym priestorom na experiment. Možno práve preto som v bratislavskom ateliéri hľadala niečo iné, uvoľnenie. Ateliér keramiky doc. Ivice Vidrovej bol svojím zameraním otvorený experimentom, rôznym materiálom i prístupom, uplatňovala sa tu skôr voľná tvorba a keramická plastika, než dizajn.

S Ivicou Vidrovou som sa prvýkrát stretla na keramickom sympóziu v Kalinove v roku 1998, na ročníku venovanom študentom. V roku 2002 sme sa stretli znovu, tentoraz na Medzinárodnom keramickom sympóziu Beladice – Pustý Chotár, kde som zastupovala svojho vtedajšieho pedagóga doc. Pavla Jarkovského. A práve tu, na tomto sympóziu, vznikol nápad pokračovať v štúdiu na Slovensku, na VŠVU v Bratislave. Mojím zámerom bolo zmeniť prostredie, obohatiť si vedomosti, stretnúť sa s novými ľuďmi a poznať iný pedagogický prístup.

Po ukončení magisterského štúdia ma tu prijali na doktorandské štúdium. V roku 2009 prišla zmena a vedúcim ateliéru keramiky sa stal Daniel Piršč. Po úspešnom konkurze v tom istom roku som sa stala jeho asistentkou. Prístup pedagóga k študentom bol odlišný, ateliér sa začal intenzívnejšie orientovať na dizajn keramiky a porcelánu, ale zostáva otvorený aj iným postupom a materiálom.

Ani po ukončení pôsobenia Ivice Vidrovej na škole tu jej pedagogická práca nekončí, je lektorkou, hosťujúcou pedagogičkou na rôznych workshopoch a sympóziách (predovšetkým v zahraničí). Na VŠVU pôsobí tiež ako školiteľka – vedúca dizertačných prác.

Daniel Piršč, jedna z ikon českého dizajnu, nominovaný na cenu dizajnér roka 2009 – Czech Grand Design, uznávaný a rešpektovaný v európskom prostredí, vedie ateliér od roku 2009. Jeho práce – dizajnérske objekty – sú súčasťou Projektu Křehký. Na tohtoročnom podujatí Křehký v Mikulove, na výstavnom projekte, ktorý sa odohrával v historických priestoroch mikulovského zámku, prezentoval svoju novinku – porcelánovú lampu v pôsobivom čiernobielom variante. Svojou tvorbou reprezentoval Českú republiku napríklad i na Expo v Šanghaji. Daniel Piršč je absolventom pražskej Vysokej školy umeleckopriemyselnej, Ateliéru keramiky a porcelánu u Václava Šeráka, kde o niekoľko rokov neskôr pôsobil ako asistent. Rola vedúceho ateliéru na VŠVU je pre neho veľkou výzvou, ale i záväzkom. Vzhľadom na jeho skúsenosti a schopnosti je osobou, ktorá má čo študentom ponúknuť. Jeho nová pozícia a práca so študentmi, ako sám hovorí, ho baví a robí ju s plným nasadením.

Simona Janišová Navždy spolu, reliéf z kolekcie Glory Box
Simona Janišová: Navždy spolu, Reliéf z kolekcie Glory Box, Porcelán, Kovový rám, 2010, Foto: Peter Simoník

V ateliéri sa výrazne uplatňuje práca s porcelánom, predovšetkým s oxidačným francúzskym porcelánom, na ktorého výrobu netreba plynovú pec. Tento materiál sa páli v elektrickej peci, takže je možné s ním pracovať v podmienkach bratislavského ateliéru. Ateliér je samozrejme otvorený všetkým ďalším prístupom, materiálom a experimentom. Zadania tém sa pohybujú v rôznych odvetviach od úžitkového umenia, dizajnérskych úloh až po voľné autorské projekty, ako sú inštalácie a vstupy do architektúry, s možnosťou ďalších presahov. Výsledky sa realizujú v širokej škále materiálov vytvorených rôznou technikou, s použitím dostupných i alternatívnych a autorských technológií.

Tvorivý pobyt v Mikulove 2010
Tvorivý pobyt v Mikulove, 2010

Študenti dostávajú rôzne témy semestrálnych prác, ktoré sa zadávajú jednotne vo všetkých ročníkoch. Ak ste niekedy navštívili prieskum a nahliadli do ateliérových inštalácií, mohli ste vidieť práce napríklad na tému svetlo, hlad (závislosť), plastika do exteriéru/do architektúry, home sweet home – dizajnérska téma, s ktorou nás do projektu pozval Ferdinand Chrenka. V neposlednom rade to bola tiež téma reklamný predmet pre…, hra – malý predmet na stôl, recyklácia a na poslednom prieskume to bolo tabu a vendeta. Riešenie jednej témy medzi všetkými študentmi a ročníkmi je poučné a motivujúce, najmä možnosťou porovnania rôznych prístupov k zadanej téme. Vedúci ateliéru okolo seba šíri tvorivú energiu, pochopenie, rešpekt, úprimnosť a študentom dáva priestor na vlastný názor.

Dôležitý je individuálny prístup ku konzultáciám, vždy sa snaží v prvom pláne pochopiť študenta, čo svojím návrhom myslí, čo chce vytvoriť a snaží sa ho zamerať správnym smerom. Vedúci zbierky skla, keramiky a porcelánu, kurátor zbierky moderného a súčasného skla a keramiky v Umeleckopriemyselnom múzeu v Prahe Milan Hlaveš sa zúčastnil na obhajobách semestrálnych prác a pozitívne sa vyjadril o pedagogickom prístupe Daniela Piršča keď konštatoval, že učí študentov premýšľať. Študenti absolvovali viacero návštev Mikulova a Studia Pirsc Porcelain, naposledy sa tu odohral workshop celej katedry.

Za posledné obdobie má za sebou ateliér mnoho aktivít, napríklad pre Designblok 2010 v Prahe vznikla prezentácia v spolupráci s pražskou Vysokou školou umeleckopriemyselnou. Autorom projektu Bratiprahaslava bol študent Ateliéru keramiky a porcelánu (Pavel Knapek) Ondřej Batoušek. Na Designbloku 2011 sme získali nomináciu na cenu šéfredaktorov za najlepšiu školskú prezentáciu, kde sme boli spoločne s Ateliérom skla VŠVU (Patrik Illo). Zúčastnili sme sa aj Dizajnvíkendu 2011 a 2012 v Bratislave. Chcela by som ešte spomenúť mladé keramické sympózium Fenomén Gemer 2009, 2011, za ktorého organizačným tímom sú Rudolf Malacký, Veronika Selingerová a Michal Kušík. Tento rok sme absolvovali v rámci celej katedry úžitkových umení spoločnú výstavu na tému recyklácia „…nanovo ináč…“ v rámci projektu Hry s umením v Elektrárni Tatranskej galérie v Poprade.

S Ateliérom Design keramiky Fakulty umenia a dizajnu Univerzity J. E. Purkyně vznikla výstava Konfrontácia/Konfrontace (ako súčasť Denamit Design Days), ktorá bola skôr príjemným priateľským stretnutím dvoch ateliérov, než konfrontáciou. Táto výstava bola možnosťou porovnať rôzne študentské práce a prístupy – dizajnérskych predmetov a objektov vytvorených z keramiky a porcelánu. Študenti sa aj ako jednotlivci aktívne zúčastňujú na mnohých prezentáciách, súťažiach a sympóziách. Čaká nás výstava študentov a pedagóga v Galérii Medium v júni 2013. Do ateliéru majú prísť zahraniční hostia, napríklad Sharif Bey, Robert Wetherington a ďalší. Plánujeme spoluprácu s pražskou VŠUP, s Ateliérom keramiky a porcelánu (Maxim Velčovský) a mnoho ďalších aktivít, výstav a prezentácií… Za veľmi prospešné považujem a pozitívne hodnotím vývoj, ktorý sa odohráva na celej katedre, cítim intenzívnejšiu spoluprácu, komunikáciu i spolupatričnosť, čo má pozitívy vplyv na tvorivé prostredie a vzťahy medzi študentmi.

Do budúcnosti má ateliér veľké ambície, radi by sme zdokonaľovali podmienky pre prácu študentov, technické i materiálové vybavenie. Ďalej chceme pokračovať v propagácii a prezentácii ateliéru na domácej i zahraničnej pôde, chceme upevňovať a nadväzovať ďalšie zahraničné kontakty, pozývať si hosťujúcich pedagógov. Máme mnoho plánov a vízií, na ich naplnenie sa snažíme získať prostriedky a podporu napríklad aj prostredníctvom grantového systému. Dvaja absolventi ateliéru Daniela Piršča, ktorí zažili aj predchádzajúce vedenie, sa vyjadrili k podobe ateliéru (predtým a teraz): Simona Janišová (absolvovala 2010), v súčasnosti sa začleňuje do keramickej obce a do diania v dizajnérskej i voľnej tvorbe v tomto odbore nielen na Slovensku. V rámci svojej úspešnej diplomovej práce na tému „Glory Box“ – súprava interiérových a intímnych predmetov ako výbava pre nevestu – si mohla skúsiť realizáciu v najdokonalejšom a najušľachtilejšom keramickom materiáli, klasickom živcovom porceláne, ktorý sa páli v redukčnej atmosfére plynovej pece. Svoju prácu čiatsočne realizuovala v Studiu Pircs Porcelain v Mikulove.

Kristína Kollárovicsová Misy - Hra
Kristína Kollárovicsová: Misy – Hra, 2011, Foto: Jana Hojstričová

Čo ti priniesla realizácia časti tvojej diplomovej práce v Studiu Pirsc Porcelain? Ako vnímaš Daniela Piršča ako pedagóga, ako vedúceho ateliéru a ako vedúceho tvojej diplomovej práce?

SJ: „Danove skúsenosti s porcelánom (zo stránky technologickej i výtvarnej), v kombinácii s možnosťou realizácie v jeho štúdiu, boli pre mňa počas diplomového ročníka novou a obohacujúcou skúsenosťou. Stretnutie s ním, ako s človekom z praxe, pre mňa predstavovalo úžasnú možnosť nahliadnuť do zákulisia dielne, akú by si prial mať asi každý študent keramiky (ktorému je už vopred jasné, že ako šéfdizajnér keramickej fabriky sa na Slovensku nikde nezamestná). Oceňujem, že Daniel Piršč priniesol do ateliéru práve túto dimenziu – ktorú by som nazvala “kontakt s realitou”. Zároveň by som ateliéru do budúcnosti priala, aby aj naďalej zostal miestom pre experiment (materiálový aj tvorivý), na ktorý ponúkala široký priestor jeho predchádzajúca vedúca Ivica Vidrová. Pretože profesionálna prax po škole experimentu natoľko nepraje.

Lucia Kováčiková Pokušenie 2012
Lucia Kováčiková: Pokušenie, 2012
Martin Vanko Recyklácia 2012
Martin Vanko: Recyklácia, 2012, Foto: Marko Horban

Rudolf Rusňák, je čerstvý absolvent (2012), jeho práca má jasne čitateľný autorský rukopis, ktorý sa postupne formuloval počas štúdia. Vyvrcholením procesu a iste pozitívnym vplyvom bol prístup vedúceho ateliéru, ako aj oponenta jeho diplomovej práce Jakuba Berdycha (studio Qubus). Rudolf Rusňák ukončil štúdium na VŠVU kolekciou doplnkov do interiéru na tému „Passionis Collection – zbierka vášní“. Prezentoval, že keramika a keramický dizajn na hranici s objektom sú skutočne jeho vášňou.

Rudolf Rusňák PASSIONIS COLLECTION 2012
Rudolf Rusňák: Passionis Collection, 2012

Čo ti prinieslo štúdium v ateliéri u Daniela Piršča, aký je ako pedagóg? Ako vnímaš vývoj v ateliéri a zmenu jeho vedenia, si schopný porovnať tieto dva pedagogické prístupy?

RR: „Podľa môjho názoru sa v súčasnosti vyvíja veľmi dobre. Mám pocit, že práve posledné dva semestre bol veľmi cítiť Danielov pedagogický prístup. Samozrejme zmena vo vedení ateliéru by sa mala prejaviť u študentov a rovnako i vo veciach, ktoré ateliér opúšťajú. Myslím si, že práve toto sa deje. Ja osobne som mal možnosť zažiť dva pedagogické prístupy. Na školu som sa dostal v čase, keď ateliér viedla Ivica Vidrová, ktorá mi za tri roky odovzdala veľa svojich skúseností. Bolo to obdobie, keď som sa výtvarne hľadal a prestupoval medzi úžitkovým a voľným prístupom. Tieto dve polohy sú v mojich veciach cítiť aj dnes. Nasledujúce tri roky som študoval pod vedením Daniela Piršča, ktoré boli pre mňa ďalším krokom vpred. Ateliér je otvorený rôznym prístupom, prostredníctvom ktorých má študent možnosť hľadať svoj individuálny „jazyk”, čo som sa snažil i naplno využiť.“

Ateliér skla

Rozhovor s Patrikom Illom a Palom Machom

Keď ste sa v roku 2010 stali vedúcim ateliéru, zmenili ste jeho názov z Ateliér +- Sklo na Ateliér Sklo. Čo vás k tomu viedlo?

PI: V čase môjho nástupu som mal pocit, že je potrebné vrátiť sa k podstate, k tomu, čo sklo ako materiál znamená, čím sa odlišuje od tých ostatných a čím je špecifický. Nový názov „SKLO“ dáva dôraz na plnohodnotnosť materiálu a technológií, ktoré s ním súvisia. Tie matematické znamienka, ktorými sa ateliér označoval za predchádzajúceho vedenia, akoby od týchto kľúčových bodov odvádzali pozornosť a zdôrazňovali presahy. Táto tendencia bola príznačná aj pre staršie názvy. Za Václava Ciglera to bolo Sklo v architektúre, za Askolda Žáčka a neskôr aj za Juraja Gavulu sme boli Ateliér sklárskeho výtvarníctva. Chceme, aby naši študenti chápali sklo ako východiskový materiál svojej tvorby a vedeli s ním kvalitne narábať. To samozrejme neznamená, že by sme sa v súčasnosti v ateliéri vyhýbali presahom, či už materiálovým alebo medziodborovým. Presahy podporujeme, ale musia byť koncepčne podložené, žiadne presahy pre presahy. Tým sa ateliér dokáže vymedziť voči ostatným voľným aj dizajnérskym ateliérom a naplniť svoje poslanie.

Je situovanie Ateliéru Sklo na rozhranie voľného a úžitkového umenia jeho pridanou hodnotou, či príťažou?

PI: Predovšetkým si myslím, že voľné umenie a dizajn sú dve rôzne veci a je potrebné k nim aj tak pristupovať. Je to iný režim myslenia aj tvorby. Ateliér je nastavený tak, aby existoval aj v jednom, aj v druhom priestore. Zatiaľ čo študenti bakalárskeho stupňa riešia zadania z oboch odvetví, magisterský stupeň umožňuje väčšiu voľnosť pri výbere užšej špecializácie. Ak má študent chuť a talent, nájde sa.

PM: Sklo je jedným z prvých umelých materiálov vyrobených človekom. Má širokú škálu spracovania. Sklom sú niektorí fascinovaní, iní ho zatracujú, vnímajú ho výhradne ako dekoratívny či úžitkový materiál. Tento rozpor majú v sebe nielen laici, ale aj kurátori a kunsthistorici. Je to určitý stupeň nevedomosti. Tí, ktorí ho bezhlavo odmietajú sú na tom rovnako, ako tí, čo ho bezhlavo zbožňujú. Pre študentov tohto oddelenia je náročné pohybovať sa vo voľnej tvorbe a zároveň myslieť dizajnérsky. Ale takúto škálu majú k dispozícii všetci študenti úžitkovej katedry. Nech sa už v budúcnosti rozhodnú pre akúkoľvek dráhu, mali by byť technologicky aj výtvarne kvalitne vybavení. Nech zabudnú na „múzu“, ktorá by ich mala nakopnúť a radšej sa systematicky venujú svojej práci. Situácia v skle nie je jednoduchá a študentom pomôže na začiatok aspoň ich vlastné nadšenie a kvalitná tvorba.

Je zrejmé, že zakladateľovi ateliéru Václavovi Ciglerovi sa za 14 rokov jeho pôsobenia na poste vedúceho ateliéru (od založenia v roku 1965) podarilo vytvoriť ideálne podmienky pre všestranné vzdelávanie a rozvoj svojich študentov. Ciglerova sklárska škola je dnes už skoro terminus technicus. Cítite sa byť nositeľmi a pokračovateľmi práve tejto najsilnejšej tradície?

PM: Škola nevzniká tým, že pedagóg sa rozhodne urobiť svoju školu. O jeho škole sa musí začať hovoriť zvonka. Hovorí sa o Brunovského grafickej škole, o Csudaiovej škole, v skle o Ciglerovej škole. Definícia Ciglerovej školy je v súčasnosti zúžená na geometrickú a priestorovú formu tvorby.

Ateliér Sklo v sklárni Rona a. s., Lednické Rovne
Ateliér Sklo v sklárni Rona a. s., Lednické Rovne

Podľa informácií, ktoré mám od svojich kolegov Márie Horváthovej a Jozefa Kolembusa, podporoval profesor Cigler aj maľbu na sklo. Viem, že práve títo dvaja jeho študenti realizovali veľkorozmerné maľby na sklo vo vtedajšom Technickom skle v Dúbravke. Askold Žáčko ma prijal na oddelenie s tým zámerom, že budem pokračovať v maľbe na sklo a zároveň sprostredkujem túto technológiu aj pre iných študentov. Jeho zámerom dokonca bolo mať na oddelení maľbu na sklo, ale pod vedením pedagóga z katedry maľby. Zmenou na poste vedúceho po novembri .89 sa zmenil aj koncept ateliéru. Ja som svoje grafi cké a maliarske práce realizoval na polotransparentný papier a maľbe sa nikto nevenoval. Technológia spracovania plochého skla sa za posledné roky veľmi zdokonalila, preto je mojím zámerom rozvinúť prácu s plochým sklom od čistých sklených plôch, cez maľované či grafi cky spracované platne, pretavené, tavené a rezané vodným lúčom, až po prácu s digitálnym záznamom na skle.

Ateliér Sklo
Záber z ateliéru počas zimného prieskumu 2011-2012

PI: Svoje pôsobenie v ateliéri vnímam ako prirodzenú zmenu, nadväzujem na jeho doterajší vývoj. Snažím sa byť vnímavý k jeho minulosti, definovať si jej klady a zápory a zisťovať, ako môžu veci v súčasnosti najlepšie fungovať. Zároveň sa snažím realizovať svoje vlastné predstavy o chode a smerovaní ateliéru. Do istej miery teda nadväzujem aj na Ciglera, ale pracujem s tým, čo po sebe zanechali všetci moji predchodcovia. Týka sa to napríklad aj technologického zázemia ateliéru, ktoré podľa mňa do určitej miery ovplyvnilo smerovanie výučby a ktoré sa zároveň snažím doplniť a zefektívniť. Samozrejme, narážame na aktuálny problém financií, a preto rozvíjame externú spoluprácu ateliéru. Jednou z mojich hlavných vízií je postupne vybudovať univerzálny pedagogický tím pozostávajúci zo silných osobností.

Aleksandra Stencen Molecoolo téma: stretneme sa včera
Aleksandra Stencel (PL): Molecoolo, Téma: Stretneme sa včera
Štefan Strapko Uriginálny
Štefan Strapko, 2.r.: Uriginálny, Téma: Dievča pre všetko

Čo teda očakávate od intenzívnejšej spolupráce pedagogického tria Patrik Illo − Palo Macho − Milan Opalka?

PI: Mám predstavu o tom, čo by mal úspešný absolvent ateliéru ovládať, čím by mal počas štúdia prejsť. Tomu je prispôsobená štruktúra predmetov a samotné semestrálne zadania. Zaviedli sme nové predmety, ktoré majú študenta oboznámiť s materiálom, vybudovať v ňom základné remeselné a technologické návyky a zručnosti. V bakalárskom štúdiu sa zameriavame na výučbu technológií a remesla, ktoré môžu byť následne hybnou silou kreativity našich študentov. Zároveň ich vedieme k tomu, aby zvládnuté klasické sklárske technológie posunuli invenčne do iných polôh a podôb v rámci svojej vlastnej tvorby. V magisterskom štúdiu kladieme dôraz na kreatívnu a intelektuálnu stránku tvorby. Štruktúra ateliéru sa postupne vyvíja, je otvorená novým podnetom. Napríklad na nadchádzajúci semester pripravujeme projekt, s ktorým prišiel Marcel Benčík z Katedry vizuálnej komunikácie. So svojimi študentmi bakalármi chce postupne spolupracovať s tromi katedrami/ateliérmi VŠVU. Náš ateliér je jedným z nich. Dvojice študentov tak budú riešiť zadané témy pod taktovkou dvoch pedagógov. Je to výborný spôsob, ako si študenti môžu vyskúšať prácu v tíme, reagovať na viaceré podnety a viacmenej si odskúšať spôsob práce, ktorý je veľmi blízky realite. Zároveň si overia, či im vyhovuje tímová práca alebo sú sóloví hráči.

PM: Každý z „tria“ sa vyjadruje iným sklárskym výtvarným jazykom. Milan Opálka bol na škole asistentom v čase, keď som ja robil talentové skúšky. Jeho dlhá pedagogická prax mu preto dáva obrovské možnosti. Vo všeobecnosti očakávam predovšetkým lepšiu orientáciu študentov v situácii na domácej a svetovej umeleckej scéne, zefektívnenie spolupráce so zahraničím a zvýšenie záujmu o stáže v cudzine. Paradoxné totiž je, že v minulosti prichádzali zahraniční študenti do nášho ateliéru a naši nevyužívali dostatočne možnosti, ktoré im takéto pobyty ponúkali. Mali sme študentov z Čiech, Poľska, Nemecka, Francúzska, Estónska a Španielska. Ale od študentov predovšetkým očakávam lepšie zvládnutie technológií, aby sa vedeli rozhodnúť ako zrealizovať svoje nápady. Zároveň by sme chceli zaviesť výučbu nových technológií, ako fúkanie nad kahanom, rytú plastiku, či brúsenie v rámci dizajnu – technologická škála je veľmi široká.

Milan Opalka Dvaja, 2006
Milan Opalka: Dvaja, 2006

S ktorými inštitúciami má ateliér najužšie väzby v rámci tvorivého procesu a prezentácie jeho výsledkov?

PM: Vďaka kontaktom Patrika Illa máme zázemie v sklárni Rona a začala sa spolupráca so Združenou sklárskou školou v Lednických Rovniach, na ktorej som v 90. rokoch učil aj ja. Táto škola by nám mohla v budúcnosti zabezpečiť praktickú výučbu sklárskych technológií a mohla by byť do určitej miery technologickou podporou pre realizáciu študentských prác. Tento rok nás čaká účasť na študentskom sympóziu v Novom Bore v rámci XI. ročníka IGS, na ktorom sa zúčastní okolo 70 sklárskych výtvarníkov.

PI: Dlhodobo dáva našim študentom možnosť prezentácie galéria Nova. V roku 2011 galéria zorganizovala v spolupráci s naším ateliérom výstavu a súťaž Cena galérie Nova v galérii Medium. V spolupráci s týmito dvoma galériami plánujeme v budúcom roku zorganizovať výstavu Prístupy − Approaches, predstavujúcu práce študentov sklárskych ateliérov prinajmenšom krajín V4. Tento rok sme napríklad nadviazali aj spoluprácu so spoločnosťou Kováč z Dubnice nad Váhom, ktorá sa špecializuje na komplexné opracovanie tabuľového skla. Realizovali sme s nimi projekt sklenného nábytku. Pre ateliér je nevyhnutná spolupráca s externým prostredím. Za kľúčovú považujem predovšetkým spoluprácu so sklárňou Rona, a. s., kde študenti pravidelne realizujú semestrálne zadania. Ich návrhy zároveň zostávajú vo vzorkovni sklárne a v prípade, že o ne zákazník prejaví záujem, zaradia sa do výroby, pričom honorár prislúcha nielen študentovi, ale aj nášmu ateliéru.

Ktoré dosiahnuté výsledky si u svojich študentov ceníte najviac?

PI: Spomeniem tých študentov, na ktorých vzdelávaní som sa už aktívne podieľal. V priebehu magisterského štúdia som sledoval vývoj Petra Ďuriša, ktorý si vybral dizajnérske smerovanie, pričom celú svoju energiu koncentroval na fúkané sklo a každý semester vytvoril veľmi zaujímavú prácu. So svojou prácou Dekonštrukčné sklo vyhral v roku 2011 v Karlových Varoch súťaž vysokých a stredných škôl krajín V4 a tiež získal Cenu sklárne Rona v súťaži Cena galérie Nova. V poslednom období sa už podarili aj viaceré úspešné materiálové presahy v rámci študentských prác, napríklad „sladké“ objekty Marty Vjatrákovej, ktorá z cukríkovej hmoty vytvárala modely sklených plastík osobností slovenského sklárskeho umenia, alebo inštalácia Filipa Plačka kombinujúca sklo, fotografie a zvukový záznam. Z dizajnérskych projektov posledného semestra by som spomenul projekt Art of Juice poľskej študentky Aleksandry Stencelovej, ktorý realizovala ako semestrálnu prácu v našom ateliéri a ktorý získal tretiu cenu v celopoľskej študentskej súťaži – Sklený predmet túžby. Výborný projekt vytvorila aj ďalšia zahraničná študentka Lenka Husárková z Čiech, ktorá do skla zatavovala reálne rastliny, a tým vytvorila zaujímavé grafické záznamy v skle.

Ako ste spokojný s prvým ročníkom Študentského sklárskeho sympózia, ktoré sa konalo koncom júna v dielňach Združenej sklárskej školy v Lednických Rovniach?

PI: Predovšetkým nás potešil záujem o tento druh podujatia zo strany zahraničných účastníkov. Študentské sympóziá predsa len nie sú také časté. Na tomto päťdňovom sympóziu sa okrem študentov z nášho ateliéru zúčastnili študenti z vysokých škôl z Čiech, Poľska a Ruska. Z jedenástich zúčastnených študentov sa naši štyria prezentovali nielen kvalitnými prácami, pričom Jozef Gabriš a Peter Ďuriš, ktorí sú aj vynikajúcimi fúkačmi skla, pomáhali svojim kolegom pri realizácii návrhov. Takto cez svoje ruky zisťovali, ako myslia ich zahraniční kolegovia. Sympózium malo dobrú odozvu a mňa teší, že sme sa s pánom riaditeľom Jaseňom dohodli na jeho pokračovaní aj v roku 2013.

Čo je podľa vás najväčším dlhodobým prínosom sklárskeho výtvarníctva na Slovensku? V čom je hodno pokračovať?

PM: Na Slovensku nevznikla jednotná sklárska škola, čo sa týka technológie, keď by bolo možné povedať, že toto je slovenské sklo, ako je to povedzme pri českej tavenej plastike. Na Slovensku sa zachovala rôznorodosť sklárskych techník a majstrovstvo ich stvárnenia. To je veľký potenciál a obrovská výhoda. Preto majú výstavy slovenského skla v zahraničí úspech a prekvapujú autorskou rôznorodosťou. Hovorím to na základe skúsenosti z takmer dvojročného „turné“ jednej výstavy slovenského skla, ktorú sme s Patrikom Illom organizovali v Riihimäki, Rige, Talline, Petrohrade, Moskve, Frauenau a v septembri sa výstava reinštaluje v Hoogeveene.

PI: Sklárskymi ateliérmi na VŠVU prešlo množstvo vynikajúcich umelcov a dizajnérov. V poslednom období sa však akoby na slovenské sklo trochu zabúdalo. Uvediem príklad: na posledných dvoch sklárskych sympóziách v Novom Bore som bol jediným slovenským zástupcom. Pre nás je podstatné, aby sme nadviazali na doterajšie úspechy slovenského sklárskeho umenia a dizajnu. Zároveň chceme ďalej budovať kontakty s inými sklárskymi ateliérmi a rozvíjať spoluprácu so sklárskymi fi rmami nielen u nás, ale i v zahraničí. Za dôležitú považujem aj pravidelnú prezentáciu výsledkov ateliéru na výstavách a sympóziách, ktorá zároveň prispeje k rozvíjaniu schopnosti študentov prezentovať seba samých.

Onddřej Batoušek Váza - bleskovka
Onddřej Batoušek: Váza – Bleskovka, 2010, foto Hojstričová