Čo robí počas pandémie Štefan Klein

Štefan Klein: Rúška – Respirátory, študentský projekt Ateliéru Transport dizajn, Vysoká škola výtvarných umení

Keď Štefan Klein zadával na letný semester úlohu pre svojich študentov, nemohol ani len tušiť, čo príde začiatkom roka 2020. Téma Alternatíva pre Slovensko má upriamiť pozornosť budúcich dizajnérov na kvalitnejší, trvalo udržateľný spôsob života a práce v prírodnom prostredí. K téme patrí ešte podnázov – Môj Startup / Náš Startup, čo znamená, že navrhnutý produkt pre malú firmu by mal byť rovnako realizovateľný aj vo veľkej firme a mal by byť prospešný pre nás všetkých. Táto téma nadväzuje na tému zo zimného semestra – Alternatíva pre Bratislavu, ktorá priniesla zaujímavé výsledky. Je to výzva pre mladých ľudí – dizajnérov ako uchopiť problémy súčasné, ale aj budúce, ktoré sa dotýkajú nás všetkých. Dnes je mimoriadne aktuálna téma v poľnohospodárstve ako šetrne obrábať pôdu, ako sa správať k lesom v lesnom hospodárstve, či k vode alebo vinohradníctvu. Vedúci ateliéru Štefan Klein neplánoval žiadnu spoluprácu s automobilkami, akoby tušil, že v druhom semestri budú vypnuté. Ukončenie témy, ktorá v blízkej budúcnosti bude mať nesmierny dosah na zmeny nazerania na ľudské aktivity – naše aktivity spojené s prírodou, sa blíži. Hodnotenie bude prebiehať tiež netradične, po prvý krát on-line systémom.

Čo robí počas pandémie Štefan Klein
Čo robí počas pandémie Štefan Klein
Čo robí počas pandémie Štefan Klein

Hneď v marci, keď vypukla aj u nás pandémia, zadal Štefan Klein študentom ešte jednu krátku – dvojtýždňovú a veľmi aktuálnu tému Rúška – respirátory. Bolo viacero možností ako tému uchopiť. V prvom rade išlo o rúška profesionálne, pre najviac ohrozených zdravotníkov. Študenti mohli použiť tie najmodernejšie materiály a technológie. V  široko použiteľných rúškach mohli študenti uvažovať voľnejšie. Keďže rúška asi budeme používať dlhodobo, mohli ich riešiť aj ako módny doplnok, ale aj ako pohodlnú súčasť identity. „Transparentné, aby sme sa navzájom mohli vidieť, či sa usmievame, alebo hneváme a aby sme nevyzerali všetci ako lupiči“, ako hovorí Štefan Klein. Výučba prebiehala a prebieha on-line, čo si celkom chvália študenti aj ich pedagóg. Zaujímavé je, že po odvysielaní projektu rúšok v televíznych správach sa ozvali dvaja slovenskí výrobcovia, ktorí by niektoré z návrhov študentov chceli vyrábať.

Čo robí počas pandémie Štefan Klein
Čo robí počas pandémie Štefan Klein
Čo robí počas pandémie Štefan Klein
Čo robí počas pandémie Štefan Klein

Čo robí počas pandémie Ferdinand Chrenka

Koronavírus priniesol so sebou obrovskú škálu problémov – od celosvetových, národných až po osobné. Existujeme od seba oveľa ďalej, všetko je nepomerne osobnejšie. Ale aj napriek tomu dizajnéri pokračujú v práci.

Ferdinand Chrenka žije už niekoľko rokov na lazoch pri Novej Bani na veľkom hospodárstve a delí svoju prácu medzi pedagogickú činnosť na Vysokej škole výtvarných umení, vlastné dizajnérske projekty a prácu na svojom hospodárstve. Tu aj organizuje rôzne kultúrne podujatia. Ferdinand Chrenka je držiteľom niekoľkých Národných cien za dizajn – za zubárske kreslo radu Smile, ktoré vyrába Chirana Stará Turá. V týchto dňoch sa firma spomína v súvislosti s výrobou pľúcnych ventilátorov. Chirana vždy delila svoju výrobu na stomatologickú a anesteziologickú techniku. Podľa slov Ferdinanda Chrenku sa stomatologický trh pre Chiranu takmer umŕtvil, hlavne kvôli lacnej výrobe v Číne, hoci firma získala meno práve vďaka zubárskym kreslám. Slovenské produkty však už nedokážu konkurovať čínskym cenám. Súčasná situácia spôsobená pandémiou ochorenia Covid 19 pomohla firme sa zviditeľniť opäť vďaka menej známemu segmentu, a to výrobe špecifickej pľúcnej techniky.

Zubárske kreslo radu Smile v priestoroch Chirany Stará Turá
Zubárske kreslo radu Smile v priestoroch Chirany Stará Turá
Ferdinand Chrenka,  Stomatologické kreslo radu Chirana Cheese, Národná cena za dizajn 2009
Ferdinand Chrenka, Stomatologické kreslo radu Chirana Cheese, Národná cena za dizajn 2009
Výrobná hala Chirana Stará Turá
Výrobná hala Chirana Stará Turá

Ferdinand Chrenka pripravoval aj svoju výstavu v Zlíne, ktorú, ako mnohí iní, musel zrušiť. Dlhodobo sa venuje projektu solárno-veterných elektrární a spolu s Borisom Belanom riešili v poslednom čase dizajn nabíjačky na batérie pre elektromobily, ktoré má vyrábať Tesla Liptovský Hrádok. Pracuje aj na vydaní svojej knihy, v ktorej sumarizuje vlastnú tvorbu a pedagogickú činnosť. Zbiera dáta o študentoch, z ktorých minimálne osemdesiat absolventov úspešne pracuje v oblasti dizajnu.

Školské projekty svojho ateliéru na Vysokej škole výtvarných umení, ktorý sa venuje priemyselnému dizajnu, momentálne koriguje cez Skype. Termín odovzdávania prác za letný semester zostáva máj, zatiaľ nie je jasné, v akej forme a ako sa budú hodnotiť. Dá sa však predpokladať, že to bude v digitálnej podobe, lebo 3D modely sa nedajú v škole realizovať. Témou tohtoročného projektu je nájsť prázdne miesto vo výrobnom programe českej firmy Egoé, ktorá vyrába nábytok do exteriéru. Korigovania prác sa zúčastňuje aj dizajnér tejto firmy Jindřich Vodička. Ferdinand Chrenka nadviazal aj na projekt Vianočná guľa, veľkonočnou tradíciou maľovania kraslíc v študentskom projekte Kraslica 2020. Projekt je prezentovaný virtuálne na Instagrame.

Produkty zo Zlína v čase koronavírusu

Začnem ale predsa len trochu inak. Pred viac ako mesiacom sme v Galérii dizajnu Satelit Slovenského centra dizajnu v Bratislave uvádzali výstavu mladých dizajnérov európskych škôl a svoje krátke exposé som končil odkazom na Karla Čapka a jeho potrebu prostredníctvom malých vecí a činov pomáhať ľuďom. Nikto z nás prítomných vtedy netušil, že svetová pandémia našu výstavu po týždni ukončí a že do toho čapkovského odkazu vstúpi aj čosi ako „Biela nemoc“. Kiež by som bol tým najhorším prorokom … Ale ak sa mám držať onoho étosu malých vecí, ktoré pomáhajú, potom mám jeden aktuálny a povahe veci veľmi zodpovedajúci príklad. Produktoví dizajnéri Fakulty multimediálnych komunikácií zlínskej univerzity pripravili jednu drobnú, ale veľmi užitočnú pomôcku pre tieto dni, keď sa slovo hygiena stalo najsilnejším imperatívom.

Produkty zo Zlína v čase koronavírusu
Produkty zo Zlína v čase koronavírusu
Produkty zo Zlína v čase koronavírusu

Pri akomkoľvek vstupe do rozličných budov a východe z nich von, nám bránia dvere. Musíme siahnuť na kľučku, stlačiť ju alebo uchopiť držadlo … Práve časté používanie držadiel a kľučiek dverí sa stali výzvou pre skupinu dizajnérov okolo Vladimíra Kovaříka, vedúceho ateliéru produktového dizajnu na spomínanej univerzite. Vďaka 3D technológiám vyvinuli a zrealizovali jednoduché plastové nástavce, ľahko upevniteľné sťahovacími elektrikárskymi páskami na držadlo alebo kľučku dverí (áno, to sú názvy oboch produktov: NAMADLO/NADRŽADLO a NAKLIKU/NAKĽUČKU). Ten, kto vstupuje, vďaka nim ľahko otvorí dvere – nie prstami a dlaňou, ale ohybom lakťa alebo zápästím – a našu pokožku ochráni oblečenie. Myšlienka využiť špeciálny nástavec pri otváraní dverí vznikla vďaka faktu, že dotyk s infikovaným podkladom je druhým najčastejším zdrojom nákazy koronavírusu spôsobujúcim chorobu COVID-19. Druhým impulzom k vývoju produktov je pri aktuálne obmedzených výrobných kapacitách možnosť využitia domácej 3D tlače. Tlačové dáta ako podklady k výrobe sú súčasťou prezentačných materiálov, ktoré referujú o vývoji, funkcii a montáži adaptérov oboch z nich.

Produkty zo Zlína v čase koronavírusu
Produkty zo Zlína v čase koronavírusu

„Dennodenne prechádzame niekoľkokrát budovou školy, kedy je nutné sa vždy dotknúť kľučky alebo držadla dverí. Súčasná doba nás núti k opatrnosti a bezpečnosti. Preto sme prišli s návrhom ich bezdotykového otvárania, presnejšie takého otvárania dverí budov, ku ktorému nepotrebujeme dlane a prsty,“ vysvetľuje Vladimír Kovařík. „Vývoj nebol jednoduchý, v hre boli hrúbky stien, neviditeľné výstuhy. Museli sme vyriešiť a odskúšať vrstvenie, mať na pamäti vnútorné pnutie použitého materiálu. Spočiatku nám adaptéry v ohyboch praskali, urobili sme niekoľko generácií prototypov vo veľmi rýchlej sérii. Čas bol naším nepriateľom, bolo potrebné posunúť o ďalší stupeň ochranu zdravia čo najväčšieho ľudí,“ uviedol Vladimír Kovařík.

Ochrana proti vírusu, ktorý spôsobuje chorobu COVID-19, je prvoradou úlohou dneška. Dizajnéri môžu prispieť v mnohých rovinách k riešeniu problému, každá čiastková, hoci aj malá pomoc (v čapkovskom zmysle), je vítaná. Vývoj tlače produktov na 3D tlačiarňach bol trochu problematický, nedarilo sa nájsť správny pomer uhlov a vrstiev materiálu, ale v extrémne krátkom čase sa podarilo všetko odskúšať tak, že dnes sú už k dispozícii. A samozrejme ich využitie nemusí nevyhnutne skončiť v dobe popandemickej, je nepochybne rad dverí s kľučkami a držadlami, ktoré nutne nemusíme otvárať vlastnými rukami…

Aj dizajnérky pomáhajú

Epidémia koronavírusu a s ním spojené naliehavé výzvy zdravotníkov na zvýšenú opatrnosť, na druhej strane akútny nedostatok originálnych ochranných rúšok spôsobili, že veľký počet prevažne dobrovoľníčok ich začalo s vysokým osobným nasadením vyrábať doma. Sú to nielen jednotlivci, ale aj celé skupiny, o ktorých sa dozvedáme z rôznych sociálnych sietí, oznamov a článkov. Prirodzene, že medzi nimi sú aj viaceré textilné dizajnérky – napríklad Zuzana Šidlíková, Dana Kleinert, Michaela Bednárová, alebo Soňa Sadilková

Naša kurátorka Zuzana Šidlíková šije podľa tohto návodu:

Dane Kleinert trvá ušitie rúška 10 minút:

Michaela Bednárová pripravila pre Denník N fotonávod s dvomi verziami nariasených rúšok.

Soňa Sadilková používa na vystuženie rúšok zaujímavý materiál.

Rúška sa dajú doma buď ušiť, ale aj vyrobiť iným spôsobom, napríklad z vreckovky:

alebo skladaním z kusa látky:

Ak už nie je poruke nič iné, tak pomôže aj kancelárska verzia z papierovej vreckovky:

Všetci už určite vieme, že ochrana rúškami nie je stopercentná a ich používaním sa nedá zabrániť ochoreniu COVID-19. Podľa dostupných informácií však akákoľvek ochrana tváre na verejnosti pomáha šírenie vírusu spomaliť.

Na záver: Ako si správne dávať dole rúško podľa WHO:

Rúška od Zuzany Šidlíkovej

Rúška od Zuzany Šidlíkovej