Prepletence grafického dizajnu

Grafický dizajnér, pedagóg a kurátor Pavel Noga je známy aj ako autor odbornej literatúry. Po knižkách Design na cestě (2014), Typoplakát (2015) a mnohých článkoch v časopisoch vrátane Designumu prichádza s ďalšou knižnou publikáciou s titulom Od designu k designu. V úvode objasňuje okolnosti jej vzniku. Obrazový materiál pochádza najmä zo zbierok Moravskej galérie v Brne, ktorá ho ako otvorený zdroj dala online k dispozícii. Keďže už vyše polstoročie organizuje prestížne Bienále grafického dizajnu, ide o najreprezentatívnejšiu českú kolekciu za toto obdobie, predovšetkým z oblasti plagátu. Pavel Noga však vybral aj staršie diela vrátane „zlatého veku“ litografického plagátu z prelomu 19. a 20. storočia (Jules Chéret, Henri de Toulouse-Lautrec, Alfons Mucha, Vojtěch Hynais a ď.). K plagátom pridal aj niekoľko prác z oblasti knižnej tvorby a orientačných systémov.

Literatúra k histórii grafického dizajnu býva komponovaná obvykle chronologicky, Pavel Noga však zvolil úplne odlišný prístup, ktorý sa vo viacerých prípadoch ukázal ako prekvapujúco produktívny. Na základe rôznych kritérií konfrontoval 78 dvojíc diel zo starších i celkom nedávnych dejín grafického dizajnu, komentoval ich súvislosti a pridal užitočné medailóny ich autorov. Niekedy ide o typickú prácu toho-ktorého autora, ale neraz aj o takmer neznáme dielo naprávajúce stereotypnú charakteristiku jeho tvorby. Napríklad principálov medzivojnového prúdu art deco Cassandrea a Paula Colina reprezentujú povojnové práce s celkom nezvyklým rukopisom.

Spomedzi rôznorodých súvislostí vybraných prác spomeňme aspoň niektoré. Úvodná dvojica ilustruje pomerne známu inšpiráciu tzv. psychodelického grafického dizajnu viedenskou secesiou (najvýznamnejší „psychodelik“ Wes Wilson v roku 1965 skopíroval a upravil písmo Alfreda Rollera z roku 1902, a to sa potom v rôznych parafrázach šírilo svetom, nevynímajúc komunistické Československo – na Slovensku spomeňme obal albumu skupiny Prúdy Zvonky zvoňte). Hneď nasledujúca dvojica však prináša prekvapenie, ktoré nezaprie oko píšuceho grafického dizajnéra: folklórom ovplyvnený český maliar Karel Svolinský a neo-modernistické holandské štúdio Mevis & van Deursen na plagátoch časovo oddelených štvrťstoročím použili veľmi podobnú kompozíciu s dominantným tvarom písmena T.

V ďalších „dvojičkách“ sa stretli napríklad klasik českej písmotvorby Jan Solpera a jeho odchovanec Aleš Najbrt či životní partneri Milan Grygar a Květa Pacovská. Kľúčové osobnosti svetového dizajnu reprezentuje napríklad dvojica zakladateľov Push Pin Studia Milton Glaser a Seymour Chwast a dizajnéri orientačných systémov Otl Aicher a Ruedi Baur.

Niektoré dvojice vznikli na základe formálnej príbuznosti, pričom kritériom bola spriaznenosť v technike (koláž, kresba), použité motívy (otvorené ústa, holubica, paneláky). Pavel Noga však vybral aj protiklady, napríklad ortodoxný modernizmus Holanďana Wima Crouwela a romantický prístup českej výtvarníčky Olgy Poláčkovej-Vyleťalovej. Konfrontované sú tiež rôzne podoby spoločenskej a politickej agitácie. Za všetky spomeňme plagát Václava Ševčíka propagujúci Chartu 77 a normalizačnú propagandu Zdeňka Filipa, ktorý ju vykresľuje ako nepriateľa mieru.

Výpočet rôznorodých kritérií, ktoré si Pavel Noga vybral na charakterizovanie vzťahov v 130-ročnej histórii grafického dizajnu, možno vyznieva trocha chaoticky a pri niektorých dvojiciach si čitateľ azda povie, že pri hľadaní súvislostí autor príliš „tlačil na pílu“, aby bokom neostalo niektoré z dôležitých diel. Ale celkove ide o knihu poučnú vo viacerých rovinách. Okrem precízne spracovaných medailónov (škoda, že na konci chýba ich prehľadný register) a odkrytí nečakaných súvislostí v obrazovej aj textovej časti si v druhom pláne uvedomíme, že väčšina literatúry zameranej na históriu grafického dizajnu ponúka trocha falošný obraz založený na mechanicky uplatňovanej chronológii, nasilu hľadanej vývojovej logike a „vplyvológii“ umelo spájajúcej vybrané osobnosti s ich nasledovníkmi či rebelmi, ktorí popreli ich tvorivé princípy.

Na záver stojí za zmienku, že v rôznych dvojiciach sa vo výbere Pavla Nogu ocitli aj slovenskí dizajnéri. Jozef Dóka ako bravúrny kresliar, Peter Biľak ako reprezentant kozmopolitnej generácie, Ľubomír Longauer ako dizajnér tvoriaci pre radosť a Ján Filípek ako absolvent najvýznamnejšej typografickej školy..

Zdeno Kolesár je historik umenia. Pôsobí na Katedre teórie a dejín umenia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a v Kabinete teoretických štúdií Fakulty multimediálnych komunikácií Univerzity Tomáša Baťu v Zlíne. Je autorom a editorom viacerých publikácií o dizajne.