Napísané o dizajne/ Edičná činnosť SCD

Príspevok o edičnej činnosti SCD za posledné desaťročie pokojne môže byť rozsiahlym výpočtom zverejnených článkov, predaných časopisov, vydaných katalógov a publikácií, prehľadom tém a prezentovaných osobností, pozorne zostaveným menoslovom viac alebo menej uznávaných autorov, autoriek, dizajnérov, dizajnérok, alebo publikovaných najúspešnejších dizajnérskych realizácií s hospodárskym a ekonomickým dopadom, dizajnov rešpektovaných v akademickom prostredí či v samotnej komunite, jednoducho akýmsi zoznamom so správne zvoleným komentárom. Aj to by bola cesta ako našu prácu odkomunikovať, napokon i tento spôsob dokáže zaujať a presvedčiť o význame edičných aktivít SCD. Všetko zaznamenané v našich výstupoch malo svoj dôvod a všetci aktéri, o ktorých sme písali, ako aj tí, ktorí pre nás písali, sa svojím spôsobom podieľali na súčasnej podobe slovenského dizajnu.

Aká je naša práca 

Práca, ktorá je s týmito aktivitami spojená, je pomerne neviditeľná, napokon ako aj mnohé ďalšie činnosti, ktoré vykonáva Slovenské centrum dizajnu. Všeobecne sa uznáva, že je veľmi potrebná, vyžadujúca si vzdelanie, prax a úprimný záujem o odbor, ale pre väčšinu čitateľov zostáva viac-menej anonymná. Na druhej strane, aj keď v našom prípade v porovnaní s ostatnými podobnými odbornými časopismi a publikáciami je určená pre pomerne úzku societu, neznamená to, že zostáva nepovšimnutá. Dostávame spätnú väzbu, ktorá, nech má akýkoľvek obsah, je veľmi, veľmi dôležitá. Podobne ako ďalší editori ako aj autori, si však niekedy musíme položiť rovnakú otázku ako Peter Biľak (už pred viac ako dvadsiatimi rokmi) vo svojom rovnomennom článku v časopise Designum: Číta nás vôbec niekto?1 Neexistuje totiž nič horšie, ako nezáujem.

Našou nepopierateľnou devízou je nielen prístup k najaktuálnejším informáciám, ale aj tridsaťročné špecializované archívy, ktoré nenájdete v iných inštitúciách, zdokumentované práce výnimočných dizajnérov a dizajnérok v rámci súťaže Národná cena za dizajn, databázy o širokej škále podujatí, ktoré dokázalo SCD doteraz vyprodukovať, súkromné archívy a diela uložené v Slovenskom múzeu dizajnu, množstvo referencií v IS Dizajn, sústavne aktualizovaný fond našej knižnice… Edičnú činnosť SCD, okrem samotných zamestnankýň oddelenia, tvorí kolektív autorov a autoriek, buď priamo z centra alebo z externého prostredia, ktorí pre nás chcú a dokážu písať príspevky. A to aj napriek tomu, že písanie, aj keď je veľmi časovo náročné,  je v porovnaní s inými tvorivými prácami nižšie finančne ohodnotené. Ale väčšina z našich autorov píše pre nás ďalej. To, ako vieme s prácou prispievateľov (medzi ktorými sú aj mienkotvorné osobnosti) a našimi bohatými zdrojmi narábať, už vyše 25 rokov reprezentuje u nás časopis Designum, piaty rok platforma e-designum, takmer od začiatku založenia SCD naše publikácie, katalógy, letáky a skladačky…

Po otázke Číta nás vôbec niekto?, by mala nasledovať otázka Kto nás číta? Ak by sme za relevantnú databázu považovali zoznam predplatiteľov časopisu Designum, našimi čitateľmi sú dizajnéri, architekti, historici a teoretici umenia a dizajnu (študenti aj praktizujúci), návštevníci knižníc po celom Slovensku, odborníci ako aj laickí priaznivci dejín či noviniek zo sveta najsúčasnejšieho dizajnu. Dizajn nie je územne a sociálne ohraničený odbor,  nie je dôležitý iba pre uzavretú komunitu – bratislavskú, žilinskú, zvolenskú alebo košickú. Dizajn, ako ho prezentujeme dnes my v SCD, má svoje čitateľské zázemie (so zveličením), v každom kúte Slovenska, prevažne medzi mladšou a strednou generáciou.

Aké knihy vydávame

Publikačné aktivity SCD boli v už od vzniku organizácie pred 30 rokmi podporované ako jeden z veľmi dôležitých výstupov organizácie. Dodnes ich môžeme realizovať vďaka finančným zdrojom z kontraktov, priorít, grantov, resp. partnerskej podpory. Keď sa pozrieme na publikácie SCD za posledných 10 rokov, vidíme, ako súvisia nielen s činnosťou SCD a jeho odbornými úlohami, ale aj aktivitami našich ďalších spolupracovníkov – teoretikov2, historikov dizajnu3 ako aj samotných dizajnérov4, resp. škôl a organizácií – bez nich by to nešlo. Po nástupe agilnej Márie Beňačkovej-Riškovej, ktorá vytvorila Edičné oddelenie SCD, vznikla aj Edičná rada SCD, do ktorej okrem našich odborných zamestnancov boli menované aj autority z externého prostredia, ako garanti kvality vydávaných publikácií. Edičná rada sa zaoberala projektmi, ktoré do SCD priniesla práve Mária Beňačková-Rišková, publikáciami FONTS SK/Dizajn digitalizovaného písma na Slovensku (Samuel Čarnoký, 2018), Plocha a priestor v dizajne. Milan Veselý (Mária Rišková, Nina Cohen-Veselá, eds.,2019), CIPÁR&LOGO.ETC. (Vladislav Rostoka, ed., 2020), Úžitková grafika na Slovensku po roku 1918 3. časť / Graphic Design in Slovakia after 1918. Mierny pokrok / Moderate Progress (Ľubomír Longauer, 2020) – posledné tri menované sme vydali v spolupráci s vydavateľstvom Slovart. Okrem týchto kníh vydalo Slovenské centrum dizajnu ďalšie dôležité publikácie – zborník z rovnomennej konferencie Škola ako laboratórium moderného života a tesne pred dokončením je veľká publikácia venovaná dejinám ŠUR5. Asi pred dvomi rokmi sa začala v rámci Slovenského múzea dizajnu, pod vedením Maroša Schmidta, pripravovať nová edícia pod názvom Designzoom, ktorá by mala populárnou formou propagovať zbierky SMD a v nich zastúpených autorov. V súčasnosti je rozpracovaný jej pilotný projekt, a to monografia jednej z najvýznamnejších osobností slovenského dizajnu, Jána Čalovku6.

V poslednom desaťročí sme sa teda v SCD stali svedkami edičnej práce vykonávanej s veľkým osobným nasadením, často popri hlavných pracovných povinnostiach. Túto skutočnosť môžeme chápať ako pozitívny predpoklad pre jej ďalšie pokračovanie, je však možné, že práve preto bude potrebné prehodnotiť charakter ďalšej vydavateľskej práce organizácie.  

Úžitková grafika na Slovensku po roku 1918 3. časť / Graphic Design in Slovakia after 1918. Mierny pokrok / Moderate Progress, Ľubomír Longauer, 2020

O čom je platforma e-designum

Keďže sa už dávnejšie diskusie o dizajne ako o veľmi živom odbore presunuli aj na internet, od roku 2017 sa stala súčasťou našej webovej stránky platforma e-designum. Podnet na jej vznik vyšiel z (vtedy ešte) redakcie časopisu Designum. Okrem vyššie uvedenej skutočnosti nás k jej založeniu viedlo zistenie, že záujem o zverejňovanie príspevkov o dizajne a rovnako o ich obsah, stále narastajú, pričom štvrťročná periodicita a rozsah časopisu Designum, ich nedokážu pokryť. Vďaka tomu, že sme sa stretli s pochopením vedenia SCD, ako aj vďaka zanietenej technickej pomoci bývalej kolegyne Anny Gašparovej, ktorá si s nami túto ideu osvojila, sa myšlienka postupne stala aj skutočnosťou7. e-designum sa stalo miestom, kde využívame viaceré jeho prednosti: dovoľuje nám pružne reagovať na aktuálne udalosti vo svete dizajnu, platforma nepozná obmedzenia v rozsahu zverejneného textu a obrazového materiálu, demokraticky poskytuje možnosti aj mladým, začínajúcim autorom a dáva priestor najrôznejším témam. V rámci platformy sme zároveň začali budovať aj databázu dizajnérov a značiek. Existenciu e-designumu bolo možné oceniť najmä v obdobiach lockdownu, keď sa naša činnosť presunula do online priestoru. V súčasnosti je jeho hlavnou témou 30. výročie Slovenského centra dizajnu, ktorej obsahom sú príspevky odborných pracovníkov SCD o našich aktivitách za posledných 10 rokov.

Vďaka tomu, že Slovenské centrum dizajnu spustilo novú webovú stránku, získa e-designum aj viac viditeľné miesto a tým (ako verím) aj viac čitateľov. Množstvo publikovaných rozhovorov, recenzie a informácie o vydaných knihách, príspevky o ocenených dizajnéroch a rôznych súťažiach, propagácia našich zbierok8 a najmä komentáre k rôznym udalostiam zo sveta dizajnu, sa stali slušným základom na ďalšie budovanie obsahu v rámci novej webovej stránky SCD. V poslednom období v e-designume výrazne zarezonovali dva príspevky (ak hodnotíme podľa počtu zobrazení) – a síce Maroša Schmidta o zbúraní najstaršej zachovanej čerpacej stanice v Bratislave a od Zuzany Šidlíkovej o plánovanom problematickom využití areálu Meriny v Trenčíne. Záujem a reakcia verejnosti na tieto texty možno naznačujú, akým témam by sa mohla platforma v budúcnosti venovať aktívnejšie.

Nakoniec to najviditeľnejšie – Designum, časopis s vyše 25-ročnou tradíciou

Naposledy sme sa edičnej činnosti SCD venovali práve na stránkach nášho časopisu, a to pri príležitosti 20. výročia SCD9, formou rôznych rozhovorov s bývalými a (vtedy) súčasnými redaktorkami. Najvýraznejšími vonkajšími zmenami, ktoré prinieslo posledné desaťročie Designumu, boli výmena na poste jeho vedúcej redaktorky v roku 2017 – stala sa ňou Jana Oravcová a ešte predtým zmena layoutu Designumu. Po vypísaní a vyhodnotení súťaže na konci roku 2013, začal jeho vizuálnu podobu od čísla 1/2014 pripravovať Matúš Lelovský. Obsahovo si časopis zachoval svoju overenú štruktúru, postupne sa však s novou vedúcou redaktorkou začala meniť databáza prispievateľov a rovnako sa s nimi začali objavovať aj nové témy – presne tak, ako pribúdajú nové situácie, ktoré spoločnosť a tým aj dizajn musia riešiť. Nie je to iba klimatická zmena, ktorej musíme čeliť, napokon otázkam úlohy dizajnu pri ochrane životného prostredia sa časopis venoval už od svojho založenia, nie je to iba pandémia, ktorá nás vlani, ako aj tento rok prekvapila. Je to aj reflexia nových javov a nových úloh na poli dizajnu, veď čo sa nám dávnejšie zdalo fikciou, dnes je realitou, či už pozitívnou alebo negatívnou.  Ale aj školy, ktoré sa programovo venujú vyučovaniu dizajnu, firmy, ktoré dokážu aj napriek rôznym skeptickým názorom spolupracovať s dizajnérmi a dizajnérkami, dizajnéri/dizajnérky, ktorí si vytvorili vlastné spoločnosti,  ľudia,  ktorí stoja za festivalmi, workshopmi, výstavami, osobnosti, ktoré sa v minulosti zaslúžili o slovenský dizajn a všetci, ktorí sa o tom odhodlali písať, by mali aj naďalej zostať súčasťou publikačných aktivít SCD, a to či už v časopise, na webovej stránke alebo v nových publikáciách. Nech to hoci aj znie ako klišé…

1 Peter Biľak: Číta nás vôbec niekto? In: Designum, roč. VI., č. 1 (1999), s. 60-63.

2 Typickým príkladom je publikácia Ivy Mojžišovej, ktorú SCD vydalo v roku 2013 a v ankete denníka SME sa stala Knihou roka. Viac sa o publikácii v našom cykle dočítate v príspevku Kláry Prešnajderovej Vždy jej záležalo na tom, aby vychádzala z faktov. O Ive Mojžišovej s Adrienou Pekárovou.

3 Adriena Pekárová, Zdeno Kolesár (eds.): K dejinám dizajnu na Slovensku, Slovenské centrum dizajnu, 2013. ISBN: 978-80-970173-6-1

4 Samuel Čarnoký: FONTS SK/Dizajn digitalizovaného písma na Slovensku, Slovenské centrum dizajnu, 2018. ISBN: 978-80-970173-9-2

5 Simona Bérešová, Klára Prešnajderová, Sonia de Puineuf (eds.): ŠUR. Škola umeleckých remesiel v Bratislave  1928 – 1939.

6 Na jej obsahu sa podieľajú Maroš Schmidt, Zuzana Šidlíková, Adriena Pekárová a Katarína Hubová zo Slovenského múzea dizajnu.

7 Neskôr technicky fungovanie podstránky rovnako zanietene zabezpečovala Katarína Kasalová.

8 Medzi aktívnych prispievateľov e-designumu patria už od jeho začiatkov: Zuzana Duchová, Helena Cibulková, Lenka Hámošová, Katarína Hubová, Gabriela Ondrišáková, Ľubica Pavlovičová, Adriena Pekárová, Klára Prešnajderová, Sonia de Puineuf, Maroš Schmidt, Zuzana Šidlíková, posledný rok k nim pribudli Mária Beňačková-Rišková, Barbora Krejčová a ďalší… 

9 Bol to Designum 2/2011.