MICHAL MATOUŠEK: IMAGO MAGAZINE

Časopis IMAGO vydávalo v rokoch 1995 až 2010 združenie FOTOFO z iniciatívy Václava Maceka. Vychádzal dvakrát ročne v angličtine so zámerom propagovať fotografiu strednej a východnej Európy. Vznikol ako odpoveď na časopis European Photography, v ktorom nebola fotografia z nášho regiónu nijako zastúpená, a aj z toho dôvodu sa prvé číslo pýšilo podtitulom Another European Photography. Prinieslo výber toho najlepšieho so zameraním na západného čitateľa. Po politicky náročnom období IMAGO predstavoval jedinečnú možnosť zviditeľniť fotografiu tzv. bývalého východného bloku na medzinárodnej scéne. Za cieľ si kládol jej integráciu do svetového fotografického kontextu, a to nielen z globálneho hľadiska, ale aj priblížením jednotlivých tendencií konkrétnych krajín, od Čiech cez Poľsko až po Rusko a Grécko. Jeho cieľovou skupinou boli predovšetkým univerzitné knižnice, a aj preto dnes môžeme nájsť IMAGO v knižnici Museum of Modern Art v New Yorku, Centre Pompidou v Paríži, Getty Research Institute v Los Angeles, Harvard University, Faculty of Arts and Sciences v Cambridgei a viacerých ďalších.

V prvej časti monografie venovanej magazínu IMAGO autor podrobne a precízne rozoberá obsah všetkých tridsiatich publikovaných čísel tohto periodika. Hoci v nich dominovala reprodukcia diel fotografov, nechýbali ani faktografia, rozhovory, recenzie či teoretické eseje a rozpravy o vývoji lokálnej scény. Je zjavné, že Matoušek vychádzal z poctivého štúdia všetkých vydaní, popri hutnom jadre knihy sú tu však texty s množstvom štylistickej vaty typickej pre absolventské práce. To však nespochybňuje prínos súhrnu unikátneho materiálu, ktorého estetický a historický obsah môže byť východiskom na štúdium vo vzťahu k umeleckému a spoločenskému kontextu. Umožňuje nám kriticky preskúmať štýlové voľby, ikonografické modely, typografické a redakčné tendencie od polovice deväťdesiatych rokov až po rok 2010 a taktiež sledovať vývoj grafického dizajnu a jeho zvyšujúcu sa vizuálnu príťažlivosť.

Rozsiahla kapitola sa venuje skladbe a rozsahu časopisu a jej jazykovej úrovni, ktorá bola vinou nedokonalých prekladov do angličtiny relatívne nízka. Naopak, pokiaľ ide o grafickú úpravu, autor prostredníctvom obrazového materiálu dôkladne analyzuje a približuje charakteristické prejavy jednotlivých grafikov, ktorí sa na tejto pozícii vystriedali. IMAGO využívalo externých grafikov a štafetu si medzi sebou odovzdali celkom štyria. Matoušek poukazuje aj na ich nedostatky, voľbu písma či zasadenie textu, či samotnú titulku s autorskou fotografiou. Prvá a najdlhšie pôsobiaca bola Jana Lokšeničová, taktiež autorka pôvodného logotypu, ktorú vystriedali Mária Rojko a Broňa Brtáňová, neskôr Sandro Fiala. Každý z nich prejavil svoj charakteristický rukopis usporiadania fotografií a textu tak, aby vzájomne komunikovali a harmonizovali.

Samotná publikácia poskytuje intenzívny vizuálny zážitok, ktorý pramení aj z prelínania sa niekoľkých pohľadov: šéfredaktora, kurátorov, redaktorov či samotných čitateľov. V druhej polovici knihy sa zoznámime s kľúčovými aktérmi IMAGO – všetkými redaktormi, ktorí v ňom pôsobili. Autor ich predstavuje nielen krátkou biografiou, ale aj cez ich postrehy a spomienky dotýkajúce sa spolupráce s IMAGOM. Ich práca a bohatosť príspevkov plne odráža komplexnosť a zložitosť územia, v ktorom sa časopis tvoril a následne rozvíjal. Vzhľadom na to, že časopis vychádzal v anglickom jazyku, je pravdepodobné, že si ťažšie nachádzal čitateľov v domácom prostredí a mal len úzky okruh odberateľov. Práve preto je tento zväzok vzácnou príležitosťou, ako si pripomenúť rozmanitosť súčasnej a historickej fotografie v rámci spoločného európskeho kultúrneho priestoru v českom jazyku.

Fotografia je komplexnou formou komunikácie a dnes je viac než kedykoľvek predtým obrazom našej doby. Michal Matoušek v spolupráci so Stredoeurópskym domom fotografie predstavuje ambiciózny projekt, kvalitne vytlačenú fotoknihu v rozsahu 390 strán, ktorá ponúka východisko k porozumeniu súčasného fotografického vyjadrenia.

Rozhovor s autorom textovej časti Michalom Matouškom a grafickým dizajnérom Marekom Kianičkom.

Ako vznikla myšlienka vytvoriť publikáciu, ktorá zachytáva pätnásťročné pôsobenie časopisu IMAGO?

S akým zámerom ste sa do nej pustili? MM: Práca vznikla ako záverečná bakalárska práca na Inštitúte tvorivej fotografie v Opave. Cieľom bolo systematicky spracovať históriu tohto časopisu.

Hoci ide o špecifickú tému, rozhodli ste sa cieliť aj na širšiu časť čitateľského publika. Viac ju pravdepodobne ocenia členovia úzkeho kruhu nadšencov fotografie. Máte pocit, že si bude ľahko nachádzať čitateľov? 

MM: Nie. Cieľom bola od začiatku úzka skupina odborného publika. Tomu zodpovedá aj náklad knihy.

Ako ste vzájomne spolupracovali? Michal, mali ste ako autor vlastnú jasnú víziu, ako by malo výsledné dielo vyzerať, alebo ste Marekovi prenechali voľnú ruku pri grafickom stvárnení? 

MM: Základom bola moja vlastná grafická úprava bakalárskej práce, ktorá reflektovala grafickú úpravu časopisu IMAGO. Z toho sme vychádzali, vo vlastnej grafickej úprave mal Marek Kianička voľnú ruku.

MK: So zákazkou ma oslovil Václav Macek. Následne sme sa spojili s Michalom Matouškom. Obaja mi nechali absolútne voľnú ruku. Vychádzali sme z úpravy časopisu, kniha má napríklad rovnaký formát, ako mal časopis a plus mínus rovnakú štruktúru, ako mala bakalárska práca.

So Stredoeurópskym domom fotografie ste spolupracovali aj na Dejinách slovenského filmu, v čom bola táto skúsenosť podobná a v čom, naopak, odlišná? Aký prístup ste volili v dokumentovaní filmu a aký v dokumentovaní časopisu?

MK: Dejiny slovenského filmu a kniha IMAGO sú absolútne rozdielne publikácie. Spoločné majú len to, že mapujú dejiny určitého média. Pri Dejinách slovenského filmu bol v prvom pláne text. Napriek tomu, že v knihe je množstvo fotografického materiálu, ťažiskový je text. V monografii IMAGO je to skôr naopak. Preto aj práca na knihe bola výrazne iná. Obsah a štruktúra boli navyše určené pôvodnou bakalárskou prácou Michala Matouška. Špecifickou časťou boli prílohy.

MM: Prílohy tvorili základ pre prácu s týmto materiálom pre odborníkov nehovoriacich českým jazykom, kto – rým bolo IMAGO pôvodne určené.

Kým IMAGO vchádzalo, vystriedali sa v ňom štyria externí grafici, ktorí nenasledovali určitý fixný grafický vzor, hoci štruktúra bola čiastočne stanovená rozdelením do rubrík, ale pristupovali k nemu s osobitým rukopisom. Zaznamenali ste stupňujúcu sa grafickú kvalitu? Ako hodnotíte grafickú úroveň samotného časopisu?

MK: Časopis IMAGO je pekný dokument svojej doby. Ťažko hodnotiť prácu jednotlivých grafikov. Vytvorili rôzny počet čísel a, samozrejme, v inej dobe a s inými možnosťami. Aj keď najmä prvé čísla niesli so sebou rôzne začiatočnícke chyby, mal časopis počas celej svojej existencie osobitý charakter a vcelku slušnú grafickú úroveň.

Kniha má vkusný a príťažlivý vzhľad, mimoriadne oceňujem veľmi minimalistickú titulku a snahu dodržiavať určitý kvalitatívny štandard. Ťahačom knihy sú jednoznačne kvalitné autorské fotografie publikované v časopise. Čo bolo pre vás najväčšou výzvou pri jej realizácii?

MK: Kniha mala dopredu určenú presnú štruktúru (gro knihy je rozdelené do kapitol podľa chronologického zoradenia jednotlivých čísel časopisu). Najväčšou výzvou bolo nájsť spôsob, ako zobraziť reprodukcie pôvodných strán z každého čísla časopisu. Špecifická bola aj tvorba príloh s „nekonečnými“ dátami usporiadanými do rôznych tabuliek.

Michal Matoušek: Imago. Občianske združenie FOTOFO, Stredoeurópsky dom fotografie v spolupráci s Inštitútom tvorivej fotografie Filozoficko-prírodovedeckej fakulty Sliezskej univerzity v Opave, 2018, 390 s.

Súvisiace diela

Antónia Onderková – fotobiografia mojej tety

Antónia Onderková – fotobiografia mojej tety

Mária Bradovková
Władysław Pluta
Prejsť na diela