Krásna izba od funkcionalizmu po organický štýl

Výstava v priestoroch nedávno rekonštruovaného pražského Umeleckopriemyselného múzea prezentovala významnú inštitúciu zameranú na bytovú kultúru a dizajn – Krásnu jizbu.

Miloslav Prokop, Modul L 1, 1931
Miloslav Prokop, Modul L 1, 1931, výroba skláreň Inwald, niklová mosadz opálové sklo

Dvadsaťjeden rokov existencie Krásnej jizby (1927 – 1948) zahŕňa historicky turbulentné obdobie od demokratickej „prvej“ Československej republiky, cez krátke obdobie obmedzenej slobody „druhej“ republiky1, éru vojnového protektorátu a nemeckej okupácie2 až po povojnové roky obnovenej „tretej“ Československej republiky3. Podobne ako dynamicky sa menili historické etapy, ani dizajn Krásnej jizby nezostal nemenný a uzavretý v jednom štýle, ale do jeho foriem sa postupne vpísali prísny technicistický funkcionalizmus a mäkší organický štýl.

Povojnová éra Krásnej izby
Povojnová éra Krásnej izby: vľavo Ladislav Bartoníček, stolička, navrhnuté pre Krásnu izbu, morené dubové drevo, textilný výplet, 1964, Antonín Kybal, ručne tkaný koberec, 1947-1948, Otto Eckert, váza okolo 1948, Jan Vaněk, kreslá a šachový stolík, dubové drevo s intarziou z brezy a palisandra, 1946-1947. Všetky objekty zo zbierky Tomáša Sanetrníka

Kurátorkou výstavy bola Lucie Vlčková, ktorá sa československým dizajnom dvadsiatych až päťdesiatych rokov 20. storočia a blízkymi tematickými okruhmi s ním spätými – širokou škálou úžitkového umenia od grafiky, typografie až po textil – zaoberala už skôr. Pripomeňme najmä jej autorský podiel na monografiách venovaných profesijnému vzťahu Sutnar-Sudek4, Vojtěchovi Preissigovi5, Antonínovi Kybalovi6, ale  aj výstavným aktivitám Krásnej jizby7 realizovaným na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov 20. storočia práve. V čase konania nedávnej pražskej výstavy, žiaľ, inak usilovná autorka nestihla vydať sprievodný katalóg, ktorý mal zhrnúť tímový trojročný výskum pod jej vedením.

V kontexte dejín československého dizajnu bola Krásna jizba významnou platformou, ktorá mala podiel na formovaní vkusu a životného štýlu občanov mladého, nezávislého demokratického štátu. Na zameraní slávnej inštitúcie a jej rozmachu sa podieľali popredné osobnosti dobovej kultúrnej scény, dizajnéri Ladislav Sutnar, Antonín Kybal, Ludvika Smrčková, Bohumil Južnič, Jan E. Koula, fotograf Josef Sudek a ďalší. Historicky predchádzalo Krásnej jizbe založenie nakladateľstva Družstevní práce v roku 1922; Krásna jizba vznikla o niekoľko rokov neskôr, na konci roka 1927 ako dcérska spoločnosť vydavateľstva, preto sa vždy uvádza v spojenom názve Krásna jizba – Družstevní práce. Iniciátorom zrodu nakladateľstva aj jeho dcérskej firmy orientovanej na bytovú kultúru a dizajn bol osvietený a podnikavý manažér Václav Poláček (1898 – 1969), ktorý mal mnoho priateľov medzi literátmi a výtvarníkmi. Zdá sa, že Poláček bol konštitutívnou, podstatnou osobnosťou, na ktorú sa doteraz neprávom zabúda: sociálny demokrat, ktorý veril masarykovským občianskym ideálom; jeho cieľom bolo aktívne sa spolupodieľať na formovaní modernej spoločenskej pospolitosti založenej na rovnosti a demokratických princípoch.

Ladislav Bartoníček, stolička navrhnutá pre Krásnu izbu
Ladislav Bartoníček, stolička navrhnutá pre Krásnu izbu, morené dubové drevo, textilný výplet

Poláček  nechcel svoje kultúrne aktivity zameriavať výhradne na lukratívnu vyššiu buržoáznu vrstvu alebo malomestskú klientelu, ale na najširšie spoločenské vrstvy; jeho sortiment rozhodne nemali podmieňovať spoločenské rozdiely. Mal v úmysle ideovo kultivovať československý ľud prostredníctvom vhodne vybraných literárnych titulov a životný štýl občanov mladého demokratického štátu chcel esteticky zušľachťovať prostredníctvom kvalitnej priemyselnej, formálne striedmej a cenovo dostupnej dizajnérskej produkcie. Vstupný kapitál však Poláček nemal vysoký,  preto chcel do svojho publikačného a neskôr aj dizajnérskeho plánu integrovať čo najväčší počet sympatizujúcich prispievateľov ako platiacich členov, tzv. subskribentov družstva. Poláček so svojimi najužšími spolupracovníkmi určoval hlavné zásady a ciele inštitúcie, ale zároveň formou hromadného hlasovania umožňoval členom, podielnikom z radov ľudu, aby rozhodovali o produkovanom sortimente svojím názorom a vlastnou voľbou. Podarilo sa mu sformovať jedinečnú sociálno-kultúrnu základňu, ktorá bola vo svojej podstate vytvorená na komunitárnom, socialistickom modeli. Nebol to však socializmus založený na marxistickej doktríne triedneho boja, ktorý Poláčka inšpiroval, ale tzv. fabiánsky socializmus, ktorý sa zasadzoval o evolučnú premenu spoločnosti nenásilnou cestou.  Jeho stúpencom  na britskej pôde, odkiaľ spomínaná ideová vetva pochádza, bol spisovateľ George Bernard Shaw. Nie náhodou výstava v pražskom Umeleckopriemyselnom múzeu uvádza mnoho titulov Shawových kníh, vydaných v nakladateľstve Družstevní práce, ktoré graficky upravil Ladislav Sutnar v duchu triezvej funkcionalistickej typofotografie s použitím bezserifových písiem a elementárnej geometrickej kompozície. Elegantný dlháň G. B. Shaw, ktorého neprehliadnuteľnú figúru použil aj Sutnar formou fotografickej montáže v rôznych variáciách na obálky jeho kníh, a ktorý sa mimochodom v britskom socialistickom klube viktoriánskej éry priatelil a sympatizoval aj s utopistom a členom hnutia Arts and Crafts Williamom Morrisom, bol v ideovom pozadí Krásnej jizby – Družstevnej práce.  

Ladislav Sutnar, kanvica na mlieko zo súboru na čaj, 1931, návrh pre Krásnu izbu
Ladislav Sutnar, kanvica na mlieko zo súboru na čaj, 1931, návrh pre Krásnu izbu – Družstevní práce, výroba skláreň Kavalier, Sázava, varné sklo, fúkané

Táto špecifická historicko-filozofická súvislosť s fabiánským socializmom, resp. s československou recepciou britskej odnože myšlienkového smeru v intelektuálnom prostredí československej kultúrnej ľavice nie je na výstave dostatočne akcentovaná. Pritom táto ideová väzba je podstatná pre zásadné porozumenie koncepčného smerovania Krásnej jizby – Družstevnej práce.8 Základná koncepcia tohto evolučného fabiánskeho socializmu, ktorého šíriteľom bol G. B. Shaw a inklinoval k nemu aj náš Poláček, totiž má svoju priamu genézu v reformných a utopistických ideáloch hnutia Arts and Crafts. Tie boli založené na presvedčení, že estetika a umiernený pôvab vecí, ktoré nás obklopujú, môžu kladne ovplyvniť mravný vývoj – etiku celej spoločnosti. Podobne ako Ruskin, Morris alebo Shaw aj Poláček projektoval Krásnu jizbu – Družstevnú prácu v intenciách estetického socializmu: jednoduchá,  pritom vkusná, ušľachtilá a poctivo realizovaná produkcia mala svojou triezvo kultivovanou formou preniknúť do širokých vrstiev spoločnosti a mravne ich tak obrodiť. S esteticko-spoločenským, demokratickým reformizmom, ktorý predstavovala Krásna jizba, sa identifikoval aj  prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Keď sa na Pražskom hrade usporadúvali slávnostné reprezentatívne večere, menu sa servírovalo na porcelánovom servise so striebornou alebo zelenou lemovkou od Ladislava Sutnara z roku 1932, ktorý bol charakteristický svojou  funkcionalistickou nezdobnou estetikou. Pre štátnu „hradnú“ reprezentáciu Masaryk nezvolil aristokratický, salónny štýl, ale modernú demokratickú alternatívu z produkcie Krásnej jizby, ktorá už svojím názvom odkazovala nie k vrchnostenskému salónu, ale k ľudovej „izbe“. Sutnarov servis, ktorý sa vyrábal vo viacerých farebných variáciách, si v tridsiatych rokoch zakúpilo desať tisíce zákazníkov naprieč celým spoločenským spektrom. Sprevádzal tak stolovanie stredných vrstiev aj oficiálne prezidentské tabule. Funkcionalistickú periódu Krásnej jizby – Družstevnej práce, ktorú možno ohraničiť  koncom dvadsiatych a  koncom tridsiatych rokov, na výstave dopĺňali súbory textílií modernizovaných kanafasových vzorov od Antonína Kybala alebo Boženy Pošepnej. Vtedajšou technologickou novinkou bolo borosilikátové varné sklo, z ktorého bol vyrobený Sutnarov čajový a moka servis. Minimalistickou estetikou sú pre rané obdobie Krásnej jizby príznačné krehké sklenené servisy Aloisa Meteláka, Petra Witta a Ludviky Smrčkovej alebo kovové alpakové príbory Bohumila Južniča, ktoré veľkou mierou realizovala slovenská firma Sandrik v Dolných Hámroch. Južničov modernistický dizajn aplikovaný v kove v mnohom pripomínal nekompromisný geometrizmus dizajnérky Marianne Brandt, ktorá pôsobila na dessauskom Bauhause a jej estetika sa niesla v technickom duchu nemeckej „novej vecnosti“ (Neue Sachlichkeit). Bauhaus a nemecký sachlich dizajn boli pre Sutnara, ktorý bol v rokoch 1929 až 1939 umeleckým riaditeľom Krásnej jizby, hlavným inšpiratívnym modelom modernistického dizajnérskeho smerovania.

Antonin Kybal, obrus, 1936, navrhnutý pre Krásnu izbu, bavlna, keprová väzba, Umeleckopriemyslené múzeum v Prahe

V roku 1939 ale Sutnar okupovanú krajinu opustil. Podieľal sa na výstavnej inštalácii Československého pavilónu na Svetovej výstave v New Yorku 1939 a po tom sa rozhodol v Amerike zostať. Po Sutnarovi prevzal vedenie Krásnej jizby Antonín Kybal.  V nepriaznivej vojnovej situácii Kybal na jednej strane inklinoval k rýdzosti miestneho folklóru ako prirodzenému vyjadreniu národnostného vzdoru proti nemeckej okupácii, na druhej strane sa v produkcii Krásnej jizby začali čoraz výraznejšie objavovať voľné inšpirácie a nadväznosť na lokálnu remeselnú produkciu. Funkcionalistický prísny dizajn abstraktného tvaroslovia a geometrického poriadku, ktorý mal Sutnar v obľube, začal čoraz zreteľnejšie ustupovať mäkším, organickým krivkám, nezdobné plochy keramických mís alebo bytových textílií sa zaplňovali dekórom; chladné nerezové povrchy úžitkových objektov nahrádzali „teplejšie“ materiály, aké ponúkali drevo, lyko alebo juta. Ak veľmi zovšeobecníme a použijeme pre ľahšiu orientáciu pojmové nálepky a charakteristiky, potom by sme Sutnarovu éru Krásnej jizby situovali do kontextu vecného bauhausovského funkcionalizmu a Kybalovú éru do blízkosti útulnejšieho škandinávskeho organického štýlu. Obe polohy majú svoje originálne zástupné predmety: sutnarovsku líniu môže príkladne reprezentovať laboratórne biely luster v striebornej chrómované objímke v tvare dokonalej gule od Miloslava Prokopa; kybalovskú mäkkosť naproti tomu dubová stolička oblých tvarov s režným výpletom od Ladislava Bartončíka. Obe línie sú pozoruhodné, tá prvá nie je lepšia a druhá horšia. Výstava v Umeleckopriemyselnom múzeu bola prekvapivá a prínosná hlavne preto, že jej autorka vyniesla na povrch, detektívne vyhľadala mimo zbierkových fondov relevantné exponáty a ukázala aj tú menej známu vojnovú a povojnovú Krásnu jizbu.9

Alois Metelák Nápojová a kompotová souprava, 1928
Alois Metelák Nápojová a kompotová souprava, 1928 Harrachovská sklárna, Nový Svět bezbarvé a kouřové sklo, foukané, dodatečně zdobeno rytým dekorem sbírka Tomáše Sanetrníka
Ludvika Smrčková dezertní talíř, miska a pohárek ze soupravy Paříž, 1936
Ludvika Smrčková dezertní talíř, miska a pohárek ze soupravy Paříž, 1936 Antonín Rückl a synové, Nižbor bezbarvé sklo, broušené Uměleckoprůmyslové museum v Praze, inv. č. 53759, 53758, 53765

Rokom 1948 a nástupom komunistov k moci, ktorí striktne zasahovali do akýchkoľvek individuálnych alebo spolkových aktivít, sa oficiálne uzatvára činnosť Krásnej jizby. Na rozdiel od Shawových či Poláčkových ideálov fabiánskeho socializmu totiž nastúpil autoritársky gottwaldovský socializmus „tvrdej ruky“.

anonymní návrh čajová a kávová souprava, 1927
Anonymní návrh čajová a kávová souprava, 1927 Alois Vondráček a spol., Kostelec nad Černými lesy kamenina, barevně glazovaná sbírka Tomáše Sanetrníka

Lada Hubatová-Vacková, je historička , teoretička a kurátorka výtvarného umenia, špecializuje sa na dejiny dizajnu a moderného umenia, pedagogicky pôsobí na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe.

Poznámky

1Videné československou, resp. pragocentrickou optikou, prvá republika sa datuje počnúc založením nezávislej Československej republiky 28. októbra 1918, druhá republika je označením pre politický systém ČSR v období od 1. októbrom 1938 do 14. marca 1939. Oficiálny názov tejto krátkej éry druhej republiky bol Česko-Slovenská republika .

2Od 15. marca 1939 do 9. mája 1945 bola časť československého územia anektovaná Nemcami a bol tu zriadený výnosom Adolfa Hitlera autonómny Protektorát Čechy a Morava (nemecky Protektorat Böhmen und Mähren). Na Slovensku, naopak, v tom období vznikol Slovenský štát, tzv. prvá Slovenská republika.  

3Tretia Československá republika je označenie pre historické obdobie od konca druhej svetovej vojny v máji 1945 do nástupu komunistov k moci počas tzv. víťazného februára 1948.

4Vlčková, Lucie (ed.): Družstevní práce – Sutnar, Sudek. Praha : Arbor Vitae, Uměleckoprůmyslové museum, 2006.

5Vlčková, Lucie: Vojtěch Preissig. Praha : Arbor Vitae, Uměleckoprůmyslové museum, 2012.

6Vlčková, Lucie (ed.): Antonín Kybal. Praha : Kant, Uměleckoprůmyslové museum, 2016.

7Vlčková, Lucie (ed.): Krásná jizba – výstavní činnost v letech 1929–1936, Praha : Uměleckoprůmyslové museum, 2009.

8Shaw, Georg Bernard a kol.: Fabiánská pojednání o socialismu, Praha, 1897.

9Veľké množstvo exponátov z kybalovského obdobia bolo zapožičaných zo súkromnej zbierky Tomáša Sanetrníka.

Viac k téme v publikáciách

Prejsť na publikácie