Konferencia KUPÉ?

Vedeli ste, že na Slovensku sa v rokoch 2005 až 2010 v priestoroch Stanice Žilina-Záriečie pravidelne konala (minimálne v stredoeurópskych) pomeroch výnimočná konferencia zameraná na grafický dizajn a vizuálnu komunikáciu? Vystúpilo tu celkovo 55 prednášajúcich z 11 európskych krajín, zúčastnilo sa ho 820 akreditovaných divákov. Organizáciu zabezpečoval tím 4 až 10 ľudí a spolu 120 dobrovoľníkov z radov študentov. Akcia má už tri roky „technickú prestávku“. Marcel Benčík a Braňo Matis sa stretli a pri nápojoch nahrali a editovali neformálny rozhovor o stave a perspektívach tejto akcie, prepísaný ako tok myšlienok bez autorizácie jednotlivých výrokov. Budeme radi, ak sa k tejto diskusii pridáte — pre „historický exkurz“ navštívte web www.1977.sk, názory zdieľajte na facebooku.

Chronológia

Témou prvej konferencie bola Sebaobrana grafického dizajnéra, orientovaná predovšetkým na otázky prežitia dizajnérov v trhovom prostredí, prípadne zneužívanie a nedoceňovanie grafických dizajnérov – doslova fúkanie na vlastné otlaky. V provizóriu Staničnej galérie, pri krbe, v ktorom sme si svojpomocne kúrili, sme zdieľali intenzívny pocit, že by sme mali zo všetkých síl brániť svoj profesionálny status. Dnes sa situácia v našej disciplíne javí o niečo optimistickejšie. Bolo by zaujímavé zistiť, či k vzrastu profesijného povedomia na Slovensku niečím prispelo aj KUPÉ, alebo za všetko môžeme vďačiť dlhodobému dopytu po grafickom dizajne…

V druhom, „akademickom“ ročníku sme sa presunuli do komfortnejšieho podkrovného priestoru, kde sme sa snažili o definíciu našej disciplíny a jej hraníc. Vizuálom konferencie bolo okno vlaku a samotná akcia pripomínala výjazdový seminár VŠVU. KUPÉ bolo vtedy de facto školskou akciou, spestrenou len niekoľkými hosťami „zvonka“. Aj keď v skutočnosti nešlo o uzavreté podujatie, skromná propagácia medzi odbornou verejnosťou ho na to v podstate predurčovala. Ale medzi študentským publikom mala neformálne realizovaná konferencia veľký úspech – bola to „forma vzdelávania dovtedy nevídaná“, navyše spestrená divokou večernou párty s imatrikuláciou prvákov.

V provizóriu Staničnej galérie, pri krbe, v ktorom sme si svojpomocne kúrili sme zdieľali intenzívny pocit, že by sme mali zo všetkých síl brániť svoj profesionálny status.

Diskusne najživšia téma „sociálneho“ verzus komerčného dizajnu sa objavila na KUPÉ 3. S ňou súčasne vyvrcholil cyklus „fundamentalistických“, alebo „seba-vymedzujúcich“ tém. To bolo dané predovšetkým alternatívnym, skôr nekomerčným smerovaním prostredia katedry, ktoré malo ambície vyvažovať tradičný „ranokapitalistický hajp“ prostredia slovenských reklamných agentúr. „Rozbuškou“ diskusie bolo, že sa nám na konferenciu podarilo dostať presvedčeného, verbálne zdatného zástancu trhových hodnôt a to rozpútalo pozoruhodnú výmenu názorov. Aj keď strany neboli (pri sociálne cítiacom študentskom publiku) zastúpené rovnomerne a diskusia sa často dostávala do komicko-emotívnych polôh, pomohla katalyzovať názory a postoje účastníkov, nech už boli akékoľvek. Interakcia prednášajúcich a publika na konferencii vtedy zaznamenali svoj vrchol.

Vizuál KUPÉ 1 (Inštalácia na stanici Žilina-Záriečie)
Vizuál KUPÉ 1 (Inštalácia na stanici Žilina-Záriečie)

S nasledujúcim štvrtým ročníkom sme sa odhodlali k zmene konferenčného jazyka z dovtedajšej „stredoeurópskej babylončiny“ tvorenej prekvapivo fungujúcim mixom slovenčiny, češtiny a poľštiny s občasnými prekladmi z/do neslovanských jazykov na „globalizačnú“ angličtinu. KUPÉ 4, paradoxne s témou národného dizajnu, sa celé vrátane organizačných pokynov, uskutočnilo v anglickom jazyku, všetko úplne bez prekladu. Takto sa nám nechtiac podarilo vytvoriť odstup medzi publikom a prednášajúcimi, typický pre „nudné konvenčné konferencie“ od ktorých sme sa vždy chceli odlišovať. Napriek tomu si myslíme, že zostava prednášok bola v tomto ročníku najlepšia. Periodicky sme bojovali s problémom, že pre niektoré témy sme nevedeli zabezpečiť dostatok prednášajúcich, schopných zaujať publikum obsahom, alebo aspoň rétorikou. Vo štvrtom ročníku mali všetky vystúpenia výbornú spätnú väzbu, na základe ohlasov ho môžeme vnímať ako najlepší rok. Ukázalo sa, že témy spojené s národnou identitou sú pre návštevníkov až prekvapivo atraktívne. Tiež sa, v spolupráci so Stanicou, podarilo zabezpečiť v histórii podujatia, najúčinnejší a divácky veľmi pozitívne reflektovaný sprievodný program, ktorý bol súčasťou cyklu prednášok a diskusií. Obsahoval folklór, rap, detské vystúpenia a generatívnu videoprojekciu – konferencia tak ako formát doslova „vyskočila“ v porovnaní s minulými ročníkmi. Atrakcie do istej miery kompenzovali fakt, že mnohí návštevníci „nevládli angličtinou“ a pri prednáškach istým spôsobom trpeli. Aj keď sa okamžite začali ozývať reakcie proti angličtine, v tom čase sme sa jej nechceli vzdať. Naším primárnym cieľom bolo „otvoriť konferenciu svetu“ a pre tento účel sa anglický jazyk javil ako jednoznačná voľba, aj keď je treba priznať, že to bolo súčasne pohodlné a finančne úsporné riešenie (preklady boli drahé). Angličtina vytvárala aj „priateľské“ prostredie pre „exotickejších“ prenášajúcich, o účasť ktorých sme sa usilovali.

Julo Nagy Prednášajúci na Kupé 1
Julo Nagy, Prednášajúci na KUPÉ 1
Pavel Choma, Prednášajúci na Kupé 2
Pavel Choma, Prednášajúci na KUPÉ 2

Spätne musíme priznať, že z hľadiska publika sa otázka jazyka stala najväčšou kontroverziou konferencie a zrejme najvýraznejšie prispela k následnému dramatickému poklesu návštevnosti, nedostatočná jazyková výbava niektorých prednášajúcich zase znižovala kvalitu vystúpení. Dnes sa nazdávame, že výber konferenčného jazyka je potrebné prehodnotiť. Našej ambícii povýšiť KUPÉ na konferenciu „európskeho formátu“, demografia akreditovaných návštevníkov nikdy nezodpovedala a nepodarilo sa to zmeniť ani počas troch „anglických“ ročníkov. Ako realistickejšie riešenie sa javí návrat k slovenčine a ďalším „domorodým“ jazykom s orientáciou na domáce publikum a krajiny V4.

Inštalácie titulky prebiehajúcej prednášky na KUPÉ 3 (študenti KVK)
Inštalácie titulky prebiehajúcej prednášky na KUPÉ 3 (Študenti KVK)

Nasledoval piaty ročník na tému Súťaž a súťaživosť, s presunom konferencie z tradičného podkrovia žilinskej Stanice do nového priestoru, architektonickými cenami ovenčeného S2, vybudovaného zo slamy a pivných prepraviek. Rok po zmene konferenčného jazyka sme takto urobili ďalšie riskantné a v konečnom dôsledku nie najšťastnejšie rozhodnutie. Priestor síce pôsobil charizmaticky a poskytoval nové možnosti scénických riešení, ale pre konferenciu sa bol príliš veľký a jeho divadelný charakter ďalej zvýrazňoval odstup publika od prednášajúcich. Navyše, v jesennom období konania konferencie v ňom bola zima a vlhko. Pôvodný podkrovný priestor ponúkal „klubovejšiu atmosféru“ a pokiaľ by sa konferencia ešte niekedy uskutočnila v Žiline, určite pod heslom – späť pod sedlovú strechu!

Dá sa povedať, že sa podarilo zúročiť skúsenosti zo všetkých predchádzajúcich akcií, ale tiež sme zistili, že to nestačí na udržanie živého diskurzu konferencie.

Zatiaľ posledný, šiesty ročník zaznamenal rekordne nízku návštevnosť, aj vďaka načasovaniu kolidujúcemu s jesennými sviatkami. Napriek tomu, realizácia samotnej konferencie, ako aj logistika vecí okolo boli na dovtedy najvyššej úrovni. Do tímu a podarilo dostať nových ľudí, prvýkrát sme mali kurátora teoretickej časti konferencie, ktorým sa stal Jozef Kovalčík. Dá sa povedať, že sa podarilo zúročiť skúsenosti zo všetkých predchádzajúcich akcií, ale tiež sme zistili, že to nestačí na udržanie živého diskurzu konferencie.

Zdeno Kolesár Prednášajúci na Kupé 3
Zdeno Kolesár, Prednášajúci na KUPÉ 3 (V pozadí interaktívne titulky k jednotlivým prednáškam)
Scéna KUPÉ 3 (Prednášajúci Richard Ferkl z Rakúska)
Scéna KUPÉ 3 (Prednášajúci Richard Ferkl z Rakúska)

Krivka popularity

Ak by mala byť ukazovateľom úspešnosti konferencie návštevnosť, vývoj od prvého po štvrtý ročník bol jednoznačne priaznivý. Od počiatočných 50 účastníkov v prvom ročníku, cez 100 v druhom, 180 v treťom až po rekordných 250 vo štvrtom ročníku. Nasledoval strmý zostup cez 170 v piatom až po 120 akreditovaných účastníkov v šiestom ročníku. Odhliadnuc od bežnej trhovej logiky sme sa spätne zhodli, že optimálny počet účastníkov pre našu konferenciu je okolo 100 ľudí.

Kultová akcia?

Našou ambíciou je aj návrat k „undergroundovým koreňom“ akcie, spojených s uvoľnenou atmosférou a experimentovaním, podľa spätných väzieb najsilnejších stránok podujatia. Od iných konferencií sme sa líšili hlavne neformálnosťou a presahmi do „ne-akademických“ foriem. KUPÉ nebolo profesionálne chladné a predvídateľné. Bývalo zvykom, že okrem denného prednáškového a večerného zábavného programu bývali na diváka „nastražené“ rôzne bizarné programové elementy – rozcvičky, „kultúrne vložky“, hodnotenie prednášajúcich s ceduľami v štýle Miss Slovensko alebo súťaž o fľašu Becherovky a nikdy sme neprestali experimentovať s celkovou dramaturgiou. Medzi super-serióznymi prednáškami typografov vystupovali chlapi s fujarou alebo tam niekto (ako Alex Gutrai aka Batcha De Mental) niečo zadeklamoval. A publikum to až prekvapivo oceňovalo – pozitívne reakcie chodili zo Slovenska, ale aj Čiech a iných krajín. Dodnes sa stretávame s ľuďmi, ktorí hodnotili čas, strávený na KUPÉ ako dôležitý a neopakovateľný, zazneli dokonca vyjadrenia o „kultovej“ akcii.

Scéna s multimediálnou projekciou a moderátori KUPÉ 4 (Braňo matis Palo Balík)
Scéna s multimediálnou projekciou a moderátori KUPÉ 4 (Braňo matis Palo Balík)

Miesto

Kultovosť bola podporená aj tým, sa konferencia konala v Žiline, „exotickej destinácii“, šikovne situovanej voči celému územiu Slovenska, Česku a Poľsku. Tým, že akcia trvala dva dni, dávala dizajnérom možnosť vybrať si „minidovolenku“ a konferencia sa tak pre mnohých, špeciálne českých kolegov stávala výletom do neznáma. Okrem toho, že Stanica nás v prvých ročníkoch podporovala finančne, po celý čas konferencii poskytovala skvelú technickú podporu, príležitostne pomohla s programom. Toto prostredie bolo spočiatku jasným benefitom, ale neskôr sa zdalo, že sa jeho účinnosť vyčerpáva. V posledných ročníkoch sa už často diskutovalo o tom, či je efektívnejšie realizovať konferenciu v Bratislave, „šikovnejšej“ na získavanie prednášajúcich a publika. Pre budúcnosť je otázkou, či uprednostniť exkluzivitu a „komunitného ducha“ ktorý sa vytváral v Žiline, alebo praktické aspekty hlavného mesta.

Diskusia prednášajúcich na KUPÉ 4
Diskusia prednášajúcich na KUPÉ 4

Vitajte v kuchyni!

KUPÉ vymysleli Marcel Benčík, Palo Bálik a Ján Šicko, pridal sa Braňo Matis. V neskorších fázach už konferenciu zabezpečovali hlavne prvý a posledný z menovaných. Širší realizačný tím KUPÉ bol vždy úzko prepojený s prostredím VŠVU a tento model mal veľké výhody, aspoň kým boli študenti ochotní sa do projektu zapájať zadarmo. V situácii, keď sme sa rozhodovali, či za náročne získané prostriedky natlačíme 10 alebo až 20 tričiek a každý z hlavných organizátorov vykonával takmer zadarmo súčasne 5, 6 funkcií, sme nemohli nikomu ponúknuť regulárny komerčný vzťah. Napriek tomu sa všetci dokázali do veci naplno vložiť a doslova sa jej odovzdať, tím tak kompenzoval chronickú nedofinancovanosť akcie. Ako realizačný tím fungovali samotní študenti KVK VŠVU – išlo o formu riadeného dobrovoľníctva s rozdelením podľa ročníkov: študenti druhého ročníka pomáhali so zabezpečením akcie (starostlivosť o hostí, divákov), študenti tretieho ročníka zase s komplexným riešením vizuálnej identity vrátane videoprojekcie na akcii. Druhou stranou tejto mince bolo, že škola z personálneho hľadiska predstavuje dočasný stav, ľudia ňou prechádzajú a ich priority a názory sa rýchlo menia. Trpeli sme tým, že sme ich nedokázali udržať a museli stále „zaúčať“ nových – každý rok sa takto konštituoval v podstate nový tím. Pri dobrovoľníckej práci to veľmi neprekážalo, problémy nastávali na pozíciách spojených so zodpovednosťou. Jeden z najväčších personálnych problémov, ktorý pretrval až do posledného ročníka, bolo zastrešenie nášho PR. Komunikácia s médiami bola nedostatočná, príliš neskoro, práca s naším webom mala svoje lepšie a horšie roky, propagácia bola slabučká. Dlho sme ťažili z prepojenia so školou – informácie k študentom sa dostali rýchlo a lacno, ale nedarilo sa nám osloviť profesionálnu dizajnérsku obec. Treba prehodnotiť komerčné a nekomerčné stránky podujatia. Dúfame, že takéto aktivity už majú lepší zvuk, ako keď sme začínali a že ich ľudia môžu vnímať ako prestížne. Na jednej strane to môže pomôcť získaniu prostriedkov od sponzorov, na druhej jasne definovanému dobrovoľníctvu z presvedčenia. Osobný vzťah ku KUPÉ môže podporiť aj otvorenosť štruktúry pre výraznejšie vstupy do obsahu a celkovej skladby – akcentovanie priestoru pre ľudí s ambíciami podujatie niekam posunúť, odlišné očakávania a nové impulzy.

Nadchli sme sa myšlienkou, že na pôde konferencie budeme konštruovať našu existenciu a budúcnosť, doslova tvarovať našu disciplínu… KUPÉ by tak opäť získalo rešpekt (množiace sa kritické reakcie nám nedávali spať), ale näjme by prinieslo trvalejšie hodnoty.

Plagát/ vizuálna identita KUPÉ 5
Plagát / Vizuálna identita KUPÉ 5 (Výsledok súťaže študentov KVK)

Kupé 7?

Pri príprave plánovaného siedmeho ročníka nastali výrazné problémy s financovaním, ako aj v personálnych otázkach, čo viedlo k pretrvávajúcej „pauze“. Skončili sme pri debate o význame samotnej konferencie. O čom by mala byť, aby prekročila tieň one-night-stand akcie, z ktorej sa ráno liečite paralenom zapíjaným colou? Aký je reálny dosah KUPÉ, je to len spoločenská udalosť alebo ovplyvňuje kvalitu každodennej činnosti grafických dizajnérov? Objavila sa myšlienka, že pomocou KUPÉ je možné iniciovať založenie stavovskej organizácie, únie, združenia profesionálov v oblasti grafického dizajnu… Boli sme nadšení, uvedomili sme si, že táto téma na konferencii rezonuje v podstate od začiatku, a teraz je čas nechať ju vyznieť naplno a pokúsiť sa vtiahnuť do diskusie čo najväčšiu časť slovenskej dizajnérskej obce. Keďže sme boli presvedčení, že idea organizácie je správna, chceli sme pre ňu na akcii tiež získať čo najväčšiu podporu. Nadchli sme sa myšlienkou, že na pôde konferencie budeme konštruovať našu existenciu a budúcnosť, doslova tvarovať našu disciplínu… KUPÉ by tak opäť získalo rešpekt (množiace sa kritické reakcie nám nedávali spať), ale najmä by prinieslo trvalejšie hodnoty. Predchádzajúce ročníky boli viac teoretické a my sme cítili, že ich atraktivita bola vnímaná rôzne, praktická téma organizácie na zlepšenie každodennosti mala zapojiť dizajnérov viacerých generácií a záujmov. Koncipovali sme krátky zoznam ľudí, ktorí by organizáciu priamo založili. Jedna z vízii rátala s konferenciou ako prípravným workshopom za podpory kolegov zo zahraničia, ktorí už podobné organizácie založili a pomohli by nám určiť rámec, kompetencie, podmienky členstva… Určitým spôsobom sme sa tak vrátili ku KUPÉ 1, kde v prednáške Graficech Filip Blažek predstavil víziu stavovskej organizácie, neskôr v praxi naplnenej vznikom Únie grafického dizajnu, fungujúcej a rešpektovanej organizácie.

V danom čase a podmienkach bola táto téma, určitým spôsobom presahujúca aj náročnosť našej štandardnej konferencie, priveľkým sústom a preto spolu s celým podujatím ostala „ležať ladom“. Napriek tomu máme ambíciu sa o jej realizáciu znovu pokúsiť.

Dotazník

Možno by bolo dobré začať realizáciou prieskumu, mapujúcim názory nášho cieľového publika na naše organizačné dilemy – celková koncepcia a lokácia konferencie, aj téma stavovskej organizácie ako našej perspektívy pre ďalší ročník. Zámer zostaviť niečo podobné sa objavoval posledné tri ročníky, ale kvôli iným starostiam sa nám ho nepodarilo zrealizovať. Praktický a komfortný dotazník spamujúci dizajnérov naprieč generáciami. Bolo by zaujímavé dozvedieť sa, ako KUPÉ vnímajú ľudia, ktorí sa ho niekedy zúčastnili, mladší o ňom (ne)počuli, alebo starší kolegovia, v minulosti demotivovaní angličtinou alebo zlým PR. Tak, nech sa páči na náš facebook … a možno dovidenia na konferencii.

Plagát / Vizuálna identita KUPÉ 6 (Autor Pavol Ďurák, študent KVK)
Plagát / Vizuálna identita KUPÉ 6 (Autor Pavol Ďurák, študent KVK)