Téma druhá_jubilejná

Milí čitatelia a priaznivci e-designumu,

aj na jar pokračujeme v článkoch o malých, ale pre nás dôležitých dejinách Slovenského centra dizajnu. Nové príspevky predstavia z pohľadu kolegýň a kolegu, ktorí boli pri vzniku a realizácii aktivít SCD v posledných desiatich rokoch, ďalšie kľúčové výsledky našej práce.

Klára Prešnajderová z Výskumno-vývojového oddelenia, ktorá u nás odborne garantuje výskum Školy umeleckých remesiel, pripravuje rozhovor s Adrienou Pekárovou, ktorá úzko spolupracovala s teoretičkou a historičkou umenia Ivou Mojžišovou pri príprave publikácie Škola moderného videnia. Bratislavská ŠUR 1928 – 1939 (Slovenské centrum dizajnu a Artforum, Bratislava, 2013), a to od článkov v časopise Designum, až po samotné knižné vydanie.

Maroš Schmidt v súčasnosti riadi Slovenské centrum dizajnu, jeho meno je však známe aj v spojitosti so Slovenským múzeom dizajnu a jedinečnou zbierkou produktového dizajnu v SMD, ktorú už viac rokov neúnavne rozširuje a propaguje.

Aktivity pomerne mladého Výskumno-vývojového oddelenia INOLAB predstaví a zhodnotí jeho vedúca Zdenka Pepelová a veríme, že vás jej článok svojím obsahom zaujme, keďže táto oblasť činnosti SCD sa (okrem iného) zaoberá príkladmi riešení najaktuálnejších problémov súčasnosti, takých, ktoré pomáhajú formovať naše vízie o budúcnosti.

Edičné oddelenie SCD sa vyprofilovalo z pôvodnej redakcie časopisu Designum v roku 2017 a o jeho práci, témach, autoroch, problémoch a samozrejme aj najzaujímavejších výstupoch, napíšu jeho kmeňové redaktorky: Jana Oravcová a Ľubica Pavlovičová.

A tesne pred začiatkom leta zverejníme príspevok Heleny Cibulkovej, ktorý sa bude venovať výstavám Slovenského centra dizajnu (najmä) v Galérii dizajnu Satelit, ktorá funguje už 15 rokov, ale aj sprievodným programom k výstavám, ktoré sme pripravili pre verejnosť.

Nedávno sa Slovenské centrum dizajnu stalo oficiálnym partnerom iniciatívy Európskej únie Nový európsky Bauhaus, v rámci ktorej sa bývalá riaditeľka Mária Beňačková Rišková stala členkou neformálnej poradnej skupiny predsedníčky Európskej komisie. Keďže projekt v súčasnosti iniciuje zbieranie príkladov „udržateľnej“ tvorby z celej Európy, v e-designume vám bude Mária Beňačková Rišková postupne predstavovať najzaujímavejšie a nainšpiratívnejšie z nich. Veríme, že vás jej výber nielen osloví ale bude niektorých z vás aj pozitívne motivovať.

Pekné čítanie, Ľubica Pavlovičová

Téma jubilejná_prvá

Ako isto už viete, celý rok 2021 si v Slovenskom centre dizajnu pripomíname 30. výročie jeho vzniku. Toto jubileum je pre nás príjemným dôvodom na ďalšie zhodnotenie histórie nášho centra. Okrem mnohých iných a ako veríme aj zaujímavých podujatí, sme pripravili projekt, v ktorom sa odborní pracovníci SCD pokúsia cez svoje príspevky v e-designume predstaviť kľúčové udalosti uplynulého obdobia. 

Chceme popísať najmä posledných 10 rokov (o prvých dvadsiatich rokoch SCD sa môžete dočítať v časopise Designum 2/2011). Bude to pre nás zaujímavé bilancovanie, keďže uplynulé desaťročie prinieslo viacero zásadných zmien, z ktorých mnohé boli logickým a úspešným vyvrcholením snažení z predchádzajúceho dvadsaťročného obdobia. Boli spojené nielen s rozšírením činností SCD a novými aktivitami, spustením programov, ktoré vznikali v záujme a v priamych kontaktoch s dizajnérskou scénou, ale aj v nových partnerstvách s rôznymi domácimi a zahraničnými organizáciami ako i s verejnosťou. Začali sme využívať väčšie priestory v Hurbanových kasárňach, v SCD si našli svoje uplatnenie noví kolegovia. 

Príspevky na hlavnej webovej stránke Slovenského centra dizajnu pod hlavičkou e-designum-u a označené logom 30. výročia SCD od Ondreja Jóba, budú obsahovať fakty a obrazový materiál z našich archívov a vďaka nim sa dozviete o najdôležitejších akvizíciách, výstavách, súťažiach, edičných počinoch, výskumných úlohách SCD… , mali by popisovať nielen udalosti, koncepčné zmeny, víťazstvá, ale aj prehry, ktoré sa prirodzene nevyhli ani nám.

Začíname článkami Márie Beňačkovej Riškovej s názvom Nenápadná reforma verejnej inštitúcie, na ktoré svojím príspevkom nadviaže Katarína Hubová, riaditeľka SCD do roku 2015. Nasledovať by mal Maroš Schmidt (v spolupráci s Máriou Beňačkovou Riškovou), ktorí sa budú zhovárať o Slovenskom múzeu dizajnu. O práci v múzeu budú aj ďalšie príspevky – od Zuzany Šidlíkovej – o zbierke módy a textilného dizajnu a Silvie Kružliakovej a Gabriely Ondrišákovej o zbierke komunikačného dizajnu v SMD, ktoré by sme chceli zverejniť na konci marca.

Pekné čítanie, Ľubica Pavlovičová

Téma štvrtá_2020

Svet dizajnu neprestal fungovať i napriek neočakavánej realite, pred ktorú nás, všetkých nepripravených, postavil rok 2020. Ani my nechceme skončiť s upozorňovaním na udalosti, ktoré sú podľa nás inšpiratívne – a to aj v rôznych významových súslednostiach, nielen v ich priamom spojení s dizajnom. Popri textoch prinášame fotografie, ktoré zobrazujú pozitívne príklady alebo aj žiaľ, dokumentujú negatívne prípady zo súčasnosti, ktoré by nemali ani v tejto situácii zostať nepovšimnuté.

Maroš Schmidt v článku Ako si Fénix na Zikmundovcoch pochutnal vecne popisuje a kriticky analyzuje udalosti okolo zbúrania najstaršej benzínovej stanice v Bratislave, ktorá sa donedávna nachádzala na Račianskej 4. V druhej polovici roku 1940 ju postavili bratia Rudolf a Oldřich Zikmundovci, vlastníci účastinnej spoločnosti na výrobu a obchod s minerálnymi olejmi a zbúraná bola na konci októbra 2020, aby uvoľnila miesto záujmom developera…

K nášmu hlavnému mestu sa viaže aj ďalší príspevok v e-designume, ktorý má naopak veľmi pozitívny náboj. Zuzana Duchová sa rozprávala s Petrom Lényim z Metropolitného inštitútu Bratislava. V jej článku Kam za kultúrnou rekreáciou sa dozviete, ako bola pripravená medzinárodná súťaž na rekonštrukciu Mestských kúpeľov Grössling, ale najmä aj o tom, že Bratislava sa nespráva k svojej histórii iba macošsky.

Pokiaľ vás zaujímajú témy spojené s umelou inteligenciou, odporúčame vám príspevok Lenky Hámošovej Budúcnosť umelej inteligencie v dizajne a umení o medzinárodnej konferencii Humain. Projekt Humain je brnianska platforma, ktorá prepája témy a odborníkov z oblasti umelej inteligencie, umenia, dizajnu a humanitných vied.  Jednou z jej prvých aktivít bola práve septembrová konferencia s rovnakým názvom, ktorá sa konala v priestore Industra v Brne.

Kniha s dierou uprostred. Ilustrátorská tvorba Miroslava Cipára v šesťdesiatych rokoch je príspevkom Jána Kraloviča k výskumu ranej tvorby Miroslava Cipára aj z fondov Slovenského múzea dizajnu a v článku Časopisy v knižnici Slovenského centra dizajnu Barbora Káňová prehľadne sumarizuje slovenské a české periodiká, ktoré nájdete na Jakubovom námestí 12.

Kurátorka módy a textilu v Slovenskom múzeu dizajnu Zuzana Šidlíková pripravila pre naše múzeum Dielo mesiaca, a to od Viery Líčeníkovej-Škrabalovej Šaty s paličkovanou čipkou ( 50. roky 20. storočia) a rozhovor so známou odevnou dizajnérkou Máriou Štranekovou o jej hosťovaní vo viedenskom MuseumsQuartier a módnej prehliadke v rámci Vienna Fashion Week 2020, ktorú absolvovala aj v týchto sťažených podmienkach.  

Článok Zuzany Duchovej Outdoorová scénografia pripomína workshop [1:1] architektonického zoskupenia Woven, ktorý sa uskutočnil v lete v kaštieli v Moravanoch nad Váhom, vďaka ktorému pribudol do parku objekt s variabilným využitím.

Tento rok sme sa rozlúčili s viacerými osobnosťami svetovej aj domácej kultúry, my sme si pripomenuli dielo talianskej dizajnérskej legendy Enza Mariho (1932 – 2020), ktorý obhajoval dizajn slúžiaci nesebeckým potrebám človeka a predpokladal, že až najskôr o 40 rokov budeme chápať dôležitosť týchto myšlienok. Treba veriť, že sa ľudstvo prebudí oveľa skôr.

Ďakujeme za Váš záujem a všetkým autorom za ich spoluprácu,

Ľubica Pavlovičová

Téma tretia_2020

Koncom augusta a na začiatku septembra sme mohli vo viacerých mestách na Slovensku zaznamenať podujatia v rámci čoraz populárnejšieho festivalu Sensorium, o ktorom sa s nami rozprávala iniciátorka tohto zaujímavého formátu u nás a zároveň jeho riaditeľka Lucia Dubačová, ako aj jedna z online prednášajúcich, Američanka žijúca v Berlíne, Rachel Uwa. Festival priniesol prednášky, diskusie, performancie a najmä dôležité a aktuálne témy.

V e-designume nájdete aj články, ktoré sprostredkujú špecifické a svieže úvahy o nových metódach v dizajne tak, ako ich vidia aktívni dizajnéri. Ak i vás upútali témy ako sú medzidruhová komunikácia, resp. more than human prístup v dizajne, potom rozhovory so Zuzanou Zmatekovou splnili Zuzanin cieľ:.. aby sa o nich dozvedelo viac ľudí, a z toho množstva ľudí, aby sa našlo zopár, čo pôjdu hlbšie a budú vedieť minimálne, kde sa inšpirovať… 

Vraciame sa aj k letnej výstave v našej Galérii dizajnu Satelit DESIGN IS NOW!, a to dvomi úvahami – o fenoméne rúško a o príkladoch architektúry, ktorá v podmienkach korony funguje dnes a ako čas korony poznačí architektúru, ktorá by mala fungovať zajtra.

Juliana Mrvová a Marek Halász sa výstavou s názvom Do jadra vulkánu predstavili v Banskej Štiavnici. Výstava pozitívne rezonovala už vo viacerých médiách, u nás nájdete príspevok, ktorý sa pokúša na ňu nazerať z pozície teórie a histórie dizajnu. Pokiaľ sledujete širokú škálu monografií výtvarných umelcov, ktoré v súčasnosti vychádzajú na Slovensku, možno ste si všimli, že sme spolupracovali na vydaní vôbec prvého spracovania diela grafického dizajnéra Milana Veselého.

Veríme, že vám tiež neuniklo, že zborník z konferencie Škola ako laboratórium moderného života, ktorý jeho zostavovateľky chápu ako trochu iný pohľad na výročie Bauhausu, je na našej webovej stránke voľne prístupný, a to ako v jeho slovenskej, tak aj medzinárodnej verzii.

Ďalej sme vás chceli upozorniť na to, že medzi Diela mesiaca v Slovenskom múzeu dizajnu bola zaradená zaujímavá kolekcia propagačných materiálov Karola Rosmányho pre vydavateľstvo Tatran zo 60. rokov minulého storočia, ktorá je súčasťou jeho daru pre naše múzeum. Výber nebol náhodný, vznikol v súvislosti s Rosmányho výstavou, ktorá ešte potrvá do 4. novembra. Viete, že Slovenské centrum dizajnu už šestnásť rokov sprístupňuje informácie z oblasti dizajnu na Slovensku prostredníctvom informačného systému s názvom IS Dizajn? Dokážete sa v ňom orientovať? Skúste využiť spracované informácie pomocou návodu, ktorý vám poskytne článok IS dizajn – malý sprievodca obsahom

Pekné a užitočné čítanie, Ľuba Pavlovičová

Téma druhá_2020

Naša nedávna minulosť je spojená s radikálnymi zmenami v životnom štýle. Spoznali sme obsah slova pandémia a jej sprevádzajúce javy – karanténu a ďalšie opatrenia na ochranu životov spoluobčanov a minimalizáciu počtu nakazených, narušenie a blokovanie obvyklých aktivít, objavili sme pojem kĺzavý medián. Ako sa bude táto doba v budúcnosti interpretovať? Ako sme spracovali informácie o miere možného rizika, úvahy o tom, kde a ako bezpečne pomôcť v rámci našich možností? Boli ste aktívni, či ste pasívne a s obavami prijímali faktický stav? Viacerí autori, píšuci pre e-designum, ponúkli v tejto situácii nové témy.

V článku Lenky Hámošovej Provokatívne témy a nečakané riešenia pre dizajn v znepokojivej dobe sa dočítate o spojení dizajnérov a umelcov z rôznych častí sveta na virtuálnej báze, ktorí počas májového online festivalu Uroboros reagovali na aktuálnu situáciu, upozorňovali na nedostatky súčasných  prístupov k závažným celospoločenským problémom a navrhovali alternatívne riešenia. V podrobnom a podnetnom rozhovore Zuzany Šidlíkovej s Janou Bačinskou a Jurajom Šuškom nielen o dizajne, ktorý chráni, nájdeme veľmi pozitívne odkazy na optimálne prístupy k požiadavkám našej doby, takmer ideálne riešenia v organizácii práce. V e-designume sme chceli umožniť aspoň virtuálne nahliadnuť do našich zbierok, predstavili sme vám Evu Potfajovú, Milana Bíroša a Jana Meisnera. Umožňujeme aj krátke nahliadnutia do „ateliérov“ Štefana Kleina, Ferdinanda Chrenku, Ivana Čobeja a ateliéru produktového dizajnu UTB v Zlíne. V príspevku Graduation Projects 2019 o každoročnej súťažnej prehliadke diplomových a bakalárskych prác z dizajnových odborov vysokých škôl krajín Vyšehradskej štvorky sú zhodnotené aj projekty z našich škôl, ktoré boli zaradené do konečného výberu najlepších prác. V máji sme zverejnili aj dva príspevky, či skôr spomienky, ktoré nám pripomínali dve veľké osobnosti slovenskej kultúry: Jaroslava TarabuVladimíra Dedečka. Pokiaľ sa chcete dozvedieť viac o tom, ako sme v Slovenskom centre dizajnu reagovali na „znepokojivú“ dobu korony, respektíve ako sa s ňou vyrovnali viacerí slovenskí dizajnéri, môžete až do 2. septembra navštíviť našu výstavu DESIGN IS NOW! v bratislavskej Galérii dizajnu Satelit.  

Milí priatelia, nech sa vám dobre číta a nech sa vám stále dobre darí!

Ľubica Pavlovičová

Téma prvá_2020

Nikto nemôže a my ani nechceme zostať ľahostajní k tomu, čo sa deje okolo nás, napokon s dôsledkami pandémie sa stretávame a bojujeme všetci. Rovnako všetci podvedome vyhľadávame pozitívne informácie, veď dnes ich potrebujeme viac ako kedykoľvek predtým. Najmä vďaka nim nemusíme sústavne spracovávať množstvo faktov, grafov, predpovedí a vedecky či pseudovedecky podložených prognóz, ktorými sme dennodenne atakovaní a zahlcovaní.

To, že vám ponúkame čítanie príspevkov zo sveta dizajnu, z ktorých viaceré sú tematicky veľmi vzdialené aktuálnej situácii, znamená, že sa nechceme a ani nemôžeme uzavrieť do zvláštnych mikrosvetov, v ktorých v súčasnosti žijeme a mnohí aj pracujeme. Nedokážeme cestovať, ale o výstave v teraz pre nás neprístupnej krajine – Francúzsku a umelcovi, akým bol Raoul Dufy, čítať môžeme. U nás si môžete prečítať o nových knihách, ktoré sú o živote a tvorbe známych dizajnérov, medzi ktorých nesporne patrí Karol Rosmány, autor loga Verejnosť proti násiliu. V starostlivo koncipovanej knihe spoznáte slovenských architektov a slovenské kúpele, ktoré postavili, v nasledujúcej si pripomeniete dielo Karola Kállaya, najznámejšej osobnosti našej módnej fotografie. K móde sa viažu aj ďalšie dva príspevky e-designumu – jeden k nedávnej minulosti, ktorý predstavuje zbierkový predmet z nášho múzea spojený s menom Vlasty Hegerovej a ten druhý je rozhovorom s Lay Sedlákovou, úspešnou slovenskou dizajnérkou pôsobiacou v Prahe.

Zo zbierkových predmetov Slovenského múzea dizajnu vás chceme upozorniť aj na plagáty Ivana Štěpána k filmu zo šesťdesiatych rokov Sladký čas Kalimagdory. Obsah článku o výstave Foodprint, ktorá mala vernisáž v Galérii dizajnu Satelit, je pre dnešok veľmi symptomatický. Hoci výstava s medzinárodným obsadením bola vyvrcholením takmer ročného úsilia viacerých škôl, pre bratislavskú verejnosť bola prístupná iba niekoľko dní. Predstavujeme aj študentskú súťaž Cena profesora Jindřicha Halabalu 2019, jej účastníkov a víťazov. Veríme, že vás zaujme spomienka na legendárneho múzejníka Floriana Hufnagla, ktorý výraznou mierou už v minulom storočí ovplyvňoval myslenie o dizajne. Zverejnili sme aj rozhovor s neznámou slovenskou dizajnérkou Helenou Suchou, ktorý súvisí s našimi dejinami dizajnu. Vedeli ste, že podnik Chemosvit vo Svite bol svojho času jediný a najväčší chemický a tlačiarensky podnik v celom Československu? Na konci februára sme vám ponúkli pozvánku na Festival kritického dizajnu a umenia Uroboros, ktorý sa pod názvom Dizajn v znepokojivej dobe mal uskutočniť v priestoroch Centra súčasného umenia DOX v Prahe, a v ktorej sa okrem iného píše: „Dizajn, ktorý bežne chápeme ako problem-solving disciplínu, môže byť aj problem-finding disciplína. Namiesto hľadania odpovedí na priemyslom či spoločnosťou definované problémy, môže dizajn definovať nové problémy, ktoré nás ešte len čakajú v budúcnosti…“

Na našej stránke môžete nájsť aj niekoľko užitočných rád, ktoré by vám mali pomôcť preplávať cez veľkú bariéru vyhlášok a opatrení, ktoré sú symbolom dneška, rovnako ako aj krátke správy o tom, ako dizajnéri a dizajn chcú a dokážu aktívne bojovať s dobou korony. Určite vo vlastnom záujme sledujete dôležité médiá ako aj iné webové stránky, ale my sme sa zamerali na vašu a našu špecializáciu – odbor dizajn a činnosti, ktoré s vykonávaním tejto profesie súvisia. Úprimne dúfame, že vám naše rady a odporúčania či možnosť aspoň online navštíviť zatvorené galérie a inšpirovať sa napríklad aj tým, ako zvládať domáce vzdelávanie.
Chceme byť osožní.

Milí priatelia, nech sa vám dobre číta! A nech sa vám dobre darí!

Téma šiesta

Už je to viac ako rok, čo sa nápis e-designum objavil na webovej stránke Slovenského centra dizajnu. Keďže prístup k jeho obsahu je pomerne nenápadný, čísla o čítanosti, počte zobrazení jednotlivých článkov, dokážu príjemne prekvapiť a veľmi povzbudiť.

Ďakujeme za dôveru! Bez pomoci Kataríny Kasalovej, multifunkčnej Zuzany Duchovej, ktorá e-designum agilne propaguje, Gabriely Ondrišákovej a viacerých kolegov z nášho múzea, autorov z galérií, vysokých škôl, dizajnérok a dizajnérov, by sa nám nedarilo. Virtuálna cesta, ktorú sme si pred dvomi rokmi vybrali, a ktorú vďaka podpore SCD môžeme aj realizovať, nie je ľahká. Treba sa na nej opatrne vyhýbať, a hádam sa nám to vačšinou darí, lacným témam, námetom, príspevkom, pri ktorých by mohlo vzniknúť čitateľské déja vu – „toto alebo o tomto som už niekde na webe čítal!“… Je to cesta, na ktorej sa stretávame väčšinou s autormi a dizajnérmi, ktorí rovnako ako my, netúžia ísť iba smerom k abstraktným výšinám, komplikovaným akademickým témam. Skôr popisujú a komentujú aktivity, ktoré sprevádzajú alebo sprevádzali život okolo nás, jednotlivosti, ktoré zdôrazňujú jeho hodnoty, ale aj fakty a javy, ktoré našu pohodovú existenciu ohrozujú. A s entuziazmom naznačujú a popisujú riešenia.

Priznám sa, bola som v pokušení zostaviť a zverejniť rebríček najčítanejších článkov. Nástroje elektronického média to umožňujú. Umožňujú, ale nedá sa nimi odmerať kvalita príspevkov, tú potvrdzujú a v budúcnosti (možno) preveria iné faktory. V tomto prípade by boli čísla nespravodlivé. Počas prvého roka našej existencie sme objavili viacero kvalitných autorov a projektov. Takže namiesto pôvodne zamýšľaného rebríčka pripomenieme v abecednom poradí našich prispievateľov a dúfame, že aj vďaka tomuto zoznamu sa znovu vrátite k článkom, ktoré vás zaujali. Medzitým ďalej hľadáme témy, hľadáme a oslovujeme autorov, redigujeme, editujeme…

A ešte k našej galérii dizajnérov/dizajnérok a značiek. Podarilo sa nám v nej zhromaždiť úctyhodný počet údajov a veľký objem obrazového materiálu. Už teraz vieme, že na novej stránke SCD získajú viditeľnejšie miesto a dizajnérsku komunitu týmto spôsobom neprestaneme ďalej propagovať a podporovať.

Koho ste doteraz čítali:

Žofia Babčanová, Katarína Balážiková, Samo Čarnoký, Zuzana Duchová, Elena Farkašová, Mária Fulková, Lenka Hámošová, Miloslava Hriadeľová, Katarína Hubová, Simona Janišová, Katarína Kasalová, Michala Lipková, Gabriela Ondrišáková, Eva Pavlovičová, Ľubica Pavlovičová, Klára Prešnajderová, Sonia de Puineuf, Maroš Schmidt, Zuzana Šidlíková a Zuzana Waszczuková.

Fonts SK. DIZAJN DIGITALIZOVANÉHO PÍSMA NA SLOVENSKU / DIGITIZED TYPE DESIGN IN SLOVAKIA.

Samuel Čarnoký: Fonts SK. Dizajn digitalizovaného písma na Slovensku / Digitized type design in Slovakia. Bratislava : Slovenské centrum dizajnu, 2018, 412 s.

Priradiť k nim možno aj Samuela Čarnokého, ktorý v tejto oblasti dosiahol rovnako pozoruhodné výsledky. Ako pedagóg sa zaslúžil aj o to, že dnes sa popri Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave formuje ďalšie centrum vzdelávania dizajnérov písma na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach. To, že je aj píšucim dizajnérom, osvedčil v publikácii Neón a reklamná typografia do roku 1989 na východe Slovenska (2014) alebo v dizertačnej práci venovanej tvorbe písma na Slovensku, za ktorú v roku 2016 získal Národnú cenu za študentský komunikačný dizajn. Recenzovaná publikácia na ňu nadväzuje, pričom v titule deklarovanú tvorbu písma digitálnymi nástrojmi na Slovensku uvádza do širších historických súvislostí a venuje sa aj jej presahom do medzinárodného kontextu.

Autorom úvodnej state s cennými osobnými spomienkami je prvý slovenský vysokoškolský profesor grafického dizajnu a zároveň etablovaný historik tejto disciplíny Ľubomír Longauer. Komentuje zárodky domácej tvorby písma a detailnejšie sa venuje obdobiu, keď okruh jeho študentov na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení s pomocou Andreja Krátkeho, absolventa ateliéru tvorby písma Jana Solperu na pražskej Vysokej škole umeleckopriemyselnej, ale aj využívaním metódy pokus/omyl v deväťdesiatych rokoch uplynulého storočia vytváral podhubie, z ktorého neskôr vyrástli zrelé plody.

V prvej kapitole sa Samuel Čarnoký fundovaným mnohostranným pohľadom zameriava na históriu a súčasnosť dizajnu písma na Slovensku. Fragmentárne načrtáva staršiu históriu s výraznými osobnosťami ako Martin Benka, Ľudovít Csáder a Juraj Linzboth. Následne sa venuje generácii, ktorú prinajmenšom v súvislostiach digitálnej tvorby písma možno v domácom kontexte považovať za zakladateľskú (Andrej Krátky, Peter Biľak a ď.). Na prelome storočí pribúdajú ďalší profesionáli, takže vzniká relatívne bohato štruktúrovaná scéna dizajnu písma, počínajúc textovými a končiac experimentálnymi písmami „na jedno použitie“. Samuel Čarnoký ich komentuje, porovnáva, ilustruje príkladmi s odkazmi na druhú časť publikácie, v ktorej detailnejšie predstavuje vybrané písma. Poukazuje na neraz prekvapujúce inšpirácie mladých dizajnérov staršou domácou tvorbou, skúma podiel vzdelávacích inštitúcií na konštituovaní horizontu slovenskej písmotvorby. Súčasťou prvej kapitoly sú aj analýzy fungovania písma v praxi, marketingových metód a možností približovania jeho významu širšej verejnosti.

Druhú časť publikácie predstavuje približne 250 písiem použitých v sadzbe (jej text je tu zároveň základnou charakteristikou jednotlivých písiem) a v kompletnom súbore znakov. Prezentované sú písma ostrieľaných profesionálov overené praxou, ale aj experimentálne študentské projekty.

Záverečná časť publikácie je potom venovaná rozhovorom s vybranými dizajnérmi. Plasticky dotvára celú publikáciu, umožňuje konfrontovať analýzy autora s názormi iných tvorcov, pričom nejde len o reflexie domácej scény, ale aj komentáre k jej pozícii v medzinárodnom kontexte, s ktorým majú viacerí spovedaní bohaté skúsenosti.

Kniha Samuela Čarnokého teda ponúka pohľad na slovenskú digitálnu tvorbu písma z viacerých zorných uhlov a perspektív. Výsledkom je však kompaktná publikácia, ku ktorej sa budú odborníci vracať ako k základnému zdroju informácií, k čomu iste prispeje preklad kompletných textov do angličtiny. Môže však osloviť aj širšiu verejnosť a priblížiť jej podstatu často „neviditeľnej“ dizajnérskej disciplíny.

Téma piata

Čerstvé témy e-designumu sú na prvý pohľad obsahovo pomerne heterogénne. Isté prepojenia však medzi nimi predsa len fungujú – či už je to charakter a identický účel podujatí, ktoré popisujú, alebo – ale to skôr zhodou okolností – osoby dizajnérov či miesto konania. K Londýnu sa viaže súbor rozhovorov, súčasť výstavy Velvet Generation, ktorú Slovenské centrum dizajnu pripravilo v priestoroch galérie Veľvyslanectva Slovenskej republiky k 30. výročiu Nežnej revolúcie. V zaznamenaných diskusiách so zástupcami generácie narodenej v polovici sedemdesiatych rokov 20. storočia (PeterJohanna Biľakovci, Patrik Illo, Sylvia Jokelová, Dana KleinertRobert Paršo) sa dozviete o ich osobných a profesionálnych skúsenostiach od roku 1989. V Londýne sa v rámci podujatia London Design Festival konala aj výstava známeho českého sklára Ronyho Plesla, a to v múzeu Victoria & Albert. Viete, že v Benátkach existuje festival Venice Design? Tento rok sa tu uskutočnil už jeho štvrtý ročník, ktorý predstavil diela dizajnérov z 30 krajín a ponúkol rôzne pohľady na súčasný dizajn a tým aj paralely s viacerými podujatiami podobného typu vo svete. V Linzi, kde sa každoročne stretávajú fanúšikovia Ars Electronica, bolo v rámci sekcie Campus predstavených až 57 svetových vysokých škôl, medzi nimi aj pražský Ateliér architektury III. UMPRUM. K Prahe sa viaže aj súťaž Model Young Package (naposledy pod názvom Zážitok z rozbaľovania), kde sa už aj v minulosti úspešne prezentovali viacerí slovenskí dizajnéri. 

Najďalej, až do japonského mesta Kjoto, sa môžeme premiestniť vďaka článku Keď múzeá spájajú, ktorý z pohľadu jej účastníčky Zuzany Šidlíkovej popisuje medzinárodnú konferenciu ICOM. V tejto súvislosti chceme upozorniť aj na pripravované podujatie na Bratislavskom hrade, kde ICOM Slovensko v spolupráci s ICOM Česko a ICOM Rakúsko organizuje medzinárodný seminár s názvom Revolúcia: nežná x digitálna – digitálne a sociálne média v múzeách 30 rokov po. S menom Andrey Ďurianovej sa spájajú až dva príspevky – prvý z nich hodnotí jej septembrovú výstavu v bratislavskej Galérii Čin Činrozhovor Zuzany Duchovej o Národnej cene za produktový dizajn 2019. Postrehy o dizajne a názory na produkty, ktoré ju zaujali na tejto výstave, spôsob ako premýšľala pri príprave a realizácii jej priestorového riešenia, môžu byť aj pozvánkou na prehliadku finalistov NCD 2019.

Videli ste výstavu o Škole umeleckých remesiel na Bratislavskom hrade? Slovenské centrum dizajnu pripravilo pri tejto príležitosti aj medzinárodné sympózium Škola ako laboratórium moderného života, z ktorého jej organizátorky pripravujú zborník. Bol podľa vás Bauhaus skutočne tou najprogresívnejšou školou európskej avantgardy? Poznáte práce pedagógov bratislavskej ŠUR, napríklad učebnicu modernej typografie alebo knihu Kapka vody od Zdeňka Rossmanna? Videli ste na výstave Nebáť sa moderny! nadčasové kreslo-ležadlo?
Dúfame, že naše články o dizajne nezaujímajú iba dizajnérsku komunitu. Chcete sa aj vy stať súčasťou týchto príbehov? Bližšie informácie o podmienkach prijatia vašich príspevkov a ich odmeňovaní dostanete na tejto adrese.

DIZAJN = NAVRHOVANIE, DOBRÝ DIZAJN = NÁPADITOSŤ

Dodatočne po rokoch si uvedomujem, ako mi dizajn pomohol v optimistickejšom pohľade na ďalší život. Vo významný prelomový deň svojej existencie, keď som v roku 1969 v napätí a s obavami preletel Atlantický oceán, aby som sa z usadeného Európana stal neistým Američanom, prvá americká budovu, ktorú som zazrel pri pristávaní na letisku Johna F. Kennedyho v New Yorku, bol terminál TWA. Ikonickú futuristickú nezvyčajne krivkovú budovu, dobre známu z dejín moderného umenia a zobrazenú takmer vo všetkých knihách o súčasnej architektúre, som hneď spoznal.

Obrázok 1

Tento prvý pohľad z lietadla ma akosi uspokojil, že Amerika vlastne nebude až taká neznáma, keď hneď spoznávam „starých známych”. Jej tvorca, fínsky architekt a všestranný dizajnér Eero Saarinen (1910 – 1961) asi nepomýšľal na to, aby svojím výtvarným konceptom na mňa zapôsobil, ale mne to dokazuje možné súvislosti medzi dizajnom a psychológiou našich pocitov.

Tézu, že dizajn by mal vo svojich rôznych podobách zlepšovať životy ľudí, podporujú hlavne také spoločenské systémy, ktoré aj za menej blahobytných podmienok (akými sú vojna a povojnové obdobia, kruté prírodné podmienky severu, snaha malých národov presadiť sa okázalou výstavbou) majú úprimný alebo aspoň politicky hlasne propagovaný záujem o sociálne otázky a kolektívne dobro. Žijeme však v revolučne sa vyvíjajúcom globalizujúcom svete, ktorý neustále dbá na protirečivé prúdy blahobytného individualizmu egocentrického zamerania, na vyhranené ekonomické, personálne, existenčné a kultúrno-politické záujmy. Tie nesledujú iba nejaké teoreticky hmlisté humánne či altruistické sociálne ciele. Ale aj tam víťazí kvalita a nápaditosť v dizajne, aj keď trebárs z dôvodu ostrého konkurenčného súperenia medzi tvorcami, výrobcami a obchodnou sieťou. Takže v dizajne vždy musí ísť o vytváranie dobre fungujúcich a pekne vyzerajúcich prvkov pre materiálny život ľudí.

Ako zvyčajne, nezapodievam sa problematikou veľkej oblasti dizajnu, ktorá slúži viac potrebe jednotlivcov alebo skupín na ich okázalú reprezentáciu, viditeľné a nápadné propagovanie dosiahnutých možností, prestíže alebo majetnosti („conspicuous consumption”), módy i na navádzanie na drahé luxusné zbytočnosti. Mimochodom, vždy som kritizoval zobrazenia interiérov v starších hollywoodskych filmoch, kde napríklad byty chudobných sekretárok bývali dekorované podobne ako haly v kaštieľoch, so stenami zdobenými pseudorokokovými ornamentálnymi okrasami a preplnené zavesenými dizajnovými predmetmi podľa hesla „horror vacui”, nezanechať kúsok prázdnej plochy.

Blahobytný individualizmus dnes zrazu vidno aj ako urbanisticky živelné výbuchy pri súčasnom pohľade na najnovšie dokončované luxusné obytné supermrakodrapy v New Yorku (foto: Karen Gaitherová, obr. 2). Pohľad na ne pripomína štatistický stĺpčekový diagram, kde výška budov ukazuje porovnateľné stĺpce hodnôt (ceny investícií, technické výkony, pracovné úspechy, mocenské postavenie, kvalitu rozhľadu, prezentovanie luxusu a pod.).

Obrázok 2

Úloha dizajnu pri udržovaní existujúcich prostredí vyvíjajúcej sa spoločnosti je večne pretriasaný organizačný problém, lebo vždy bude treba viac nevyhnutných obnov než nových projektov. A Slovensko ako novo konštituovaná republika, na ceste od tzv. ľudovodemokratickeho socializmu k najnovšiemu typu kapitalizmu, nutne naráža na tieto mnohoraké problémy. Nie že by tu neboli známe staršie názory pamiatkovej ochrany z dôb Rakúsko-Uhorska a bývalého Československa, ale každé hospodársko-politické zriadenie si musí nájsť vlastný postoj, ako sa rozhodnúť v jednotlivých prípadoch medzi funkčnosťou, patriotizmom, sentimentalitou, praktickosťou, ekonómiou i náladami ľudí.

Nachádzať porozumenie, súhlas a prostriedky na niečo nové, čo má známe vlastnosti a požadované funkcie, je menej sporné – niekedy charakterizované ako výtvory na „zelenej lúke”. Učebnice a skúsenosti jasne formulujú napríklad architektúru nemocníc, škôl, úradov alebo špecifikovanie nábytku. Verejní činitelia milujú otvárať nové prevádzky a radi symbolicky strihajú pásky. Ale ako sa zachovať, keď po dlhšej dobe objekty strácajú „potichu” svoje pôvodné poslanie, na to neexistujú štandardné vzorce. Zmýšľanie a názorové rozpory, zvyčajne vyplývajúce z ekonomických záujmov doby a lokalít, sa môžu uberať všelijako, zhruba jedným z troch smerov a ich kombináciou:

1. Buď stav ignorovať, verejnosť neuvidí žiaden vývoj (hoci v pozadí sa niečo húževnato rieši). Ak napríklad ťažko prístupný stredoveký hrad alebo chrám nikomu nestojí v ceste, možno ho zanechať napospas zubu času. Ruiny schátrajú, príroda ich prerastá a kamene, drevo či kovy si prípadne rozoberú miestni obyvatelia. Alebo sa kauza objektu nepohne pre nevyriešené administratívne, právne, vlastnícke, investičné, technologické, kultúrne (pamiatkové) problémy. To bol prípad nepoužívanej železničnej trate nad juhozápadnými ulicami v New Yorku; z ktorej neskôr urobili vyhľadávané miesto rekreácie a turistiky.

2. Druhým postojom je vzdávať sa toho, čo tu je, viditeľne konať, búrať, odstraňovať i zanedbávať vlastnú históriu. Je to často byrokraticky ľahšie dosiahnuteľné riešenie; síce energické, ale môže byť aj necitlivo menej kultivované. „Buldozéry, veľké kladivá alebo dynamit dosiahnu potlesk divákov.” V jednej tzv. ľudovodemokratickej krajine mali na prvomájové oslavy pripraviť námestie. Pri úprave povrchu začali nachádzať pozostatky staršieho sídliska. Keď chceli práce zastaviť a povolať odborníkov z pamiatkovej starostlivosti, politici uväznili niektorých vedúcich projektu, archeologické pamiatky rozbúrali a prvomájové oslavy sa konali podľa plánu. Obdobné prípady môžu mať iné podoby, a niekedy bude neľahké dohodnúť sa na najlepšom riešení: diametrálne odlišovať, či niečo označiť za cennú národnú pamiatku, vzácnosť pre múzeum, alebo sa toho zbaviť v mene niečoho nového.

V newyorskom susedstve, kde som žil, bola ulica so staršími, menšími budovami s množstvom obchodov, služieb, reštaurácií, barov a spoločenských stredísk. Bolo tam vždy živo ako v obytnom priestore koncentrujúcom ľudí. Potom ju developeri prevzali od starých majiteľov a nahradili veľkými administratívnymi a obchodnými budovami. Do uličnej úrovne sa nasťahovali najmä banky a drahšie predajne, a živosť ulice zanikla. Nový svet víťazí pri vytláčaní staršieho spôsobu života. V novinách niekto humorne navrhol, že ak banka preberie lokalitu starej obľúbenej pekárne, mohli by pokračovať v predávaní pečiva. To sa možno zdá smiešne, ale dnes sa stretáme s pokusmi o nové usporiadanie a výzor bankového priestoru, ktoré vnášajú atmosféru neúradnej obývateľnosti. Ide o nové uvedomovanie si, že živé prostredia sa nemajú prerábaním likvidovať, ale dizajn a nápadité programovanie majú využívať ich vlastnosti, pre ktoré boli obľúbené, či ľudia si na ne zvykli, a na ne by mali nadväzovať.

V šesťdesiatych rokoch sa plánovala lokalita pre nový bratislavský Most SNP, ktorý by presmeroval dopravu z bratislavského predmestia Petržalka cez Podhradie do stredu mesta popri Prezidentskom paláci. Tam sa rozvoj diaľkových ciest zastavil. Vtedy ešte existovalo politické rozdelenie Európy na Východ a Západ. Petržalka sa dotýkala hranice, tzv. železnej opony, takže tu neexistovala diaľková medzinárodná doprava. Slovenská akadémia vied (SAV) a iní sa ohradzovali proti umiestneniu nového mostu do tejto lokality, pretože sa tým zničil charakter Podhradia a nedosiahlo sa vylepšenie celomestskej dopravnej infraštruktúry. V Podhradí išlo nesporne o staré nepraktické, nehospodárne obytné budovy, ale niektoré iné národy by boli viac dbali na svoju historickú topografiu. Pri tom kolovali nepekné legendy, že niekto sa snaží potláčať bratislavskú históriu, a tými sa neverejne navzájom osočovali politické a odborné kruhy. Invázia vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 prerušila ideologické rozpory a po neskoršom páde Sovietskeho zväzu sa Bratislava zase stala križovatkou medzinárodných dopravných tepien s ďalšími mostmi na Dunaji v urbanisticky správnejších polohách – ukážky dizajnu prostredia závislého od politických rozhodnutí.

3. Tretím postupom dizajnu pri obnove prostredia sú nápady na odlišné poslanie, umožňujúce ľuďom obohatenie ich spôsobu života o nové možnosti a aktivity najmä v oblastiach odpočinku, vzdelania, zábavy a cestovného ruchu. Nápaditosť pramení z dvoch zdrojov: na jednej strane môže začať rozhľadom oficiálnych administratívnych, investičných a obchodných kruhov, ktoré oslovia dizajnérov. Alebo profesionálni dizajnéri môžu mať inovatívne nápady, pre ktoré si musia hľadať sympatizujúcich klientov. Uvedomovanie si pôsobnosti a rozsahu vlastného odboru či špecializácie a dôležitosť nachádzať kooperáciu s inými odborníkmi čo najskôr – tieto spojenia sa zdajú samozrejmé, ale bol som svedkom marenia možností a času, keď rôzne stránky potenciálnych projektov preceňujú vlastnú dôležitosť a rozsah schopností a neuvedomujú si včasnú potrebu prizvať iných odborníkov.

V zmesi pojmov, ako sú sociálne potreby, estetika, umenie a tvorivosť, považujem odjakživa za najdôležitejšie ekonomické rozhodovanie. Nie v úzkoprsom účtovníckom obmedzovaní tvorivosti, ale naopak, v odkrývaní ďalekosiahlejších perspektív, čo nazývame „pokrývanie najväčšieho priestoru čo najtenšou doskou” podľa konceptu projektu terminálu TWA fínskeho architekta Eera Saarinena. Ako to vidno aj na ďalších príkladoch „nápaditých” projektov, kde namiesto očakávaných stereotypných výsledkov sa rodí niečo neočakávané, odlišné.

Trans World Airlines, 1962

TWA (Trans World Airlines 1930 – 2001, obr. 1) bola letecká spoločnosť, ktorú založil multidisciplinárny americký boháč i čudák Howard Hughes (1905 – 1976), okrem toho aj fanatický letec. Presadzoval novinky nezvyčajnými riešeniami. Po zániku leteckej spoločnosti TWA tu bola otázka, čo si počať s nepotrebným terminálom v dobe, keď sa požiadavky v leteckej doprave a vybavovanie cestujúcich radikálne zmenili. Nové usporiadanie terminálov bolo potrebné, ale budova aj interiéry TWA boli v roku 1994 vyhlásené za pamiatku. Napokon sa skupiny podnikateľov rozhodli prebrať budovu, zakúpiť aj názov TWA a vytvoriť nezvyčajný hotel priamo na letisku s viac ako 500 hosťovskými izbami. Prevádzku začali v roku 2019. Pôvodný terminál ponechali ako vstupnú a verejno-spoločenskú časť a celkom oddelene – v istej vzdialenosti, aby sa nedotkli vzdušného priestoru, ktorý si terminál kompozične „nárokoval” – vybudovali hotelové izby. Tie si vyžadovali špeciálnu zvukovú izoláciu, aby boli tiché a ich hostia netrpeli hlukom lietadiel z okolitých dráh.

Pri stavbe kriviek terminálu bolo treba určiť ich prieniky. Zatiaľ čo sochárske modelovanie v hline dovoľuje súvislú hladkosť krivkovitých plôch ako pri modelovaní nástrojov alebo kapôt áut, pripraviť exaktnú technickú dokumentáciu v dobe pred počítačovými výpočtami s exaktne určiteľnými koordinátmi býval problém. Na to sa mi už sťažoval jeden z prvých slovenských priemyselných výtvarníkov vo Výskumnom ústave mechanizácie a automatizácie v Novom Meste nad Váhom Ján Ondrejovič, žiak povestného výtvarníka, sochára Zdeňka Kovářa, profesora na umeleckopriemyselnej škole v Zlíne (vtedajšom Gottwaldove). Potomok tesára, ktorý pripravoval „šalungy” na odlievanie betónových dosiek na termináli TWA, mi vravel, že architekt Saarinen nemal doriešené niektoré detaily prienikov vznášajúcich sa krivkovitých dosiek, ale že sa stretával s betonármi a tesármi, ktorí dokončovaním debnenia na liatie betónu „nejako” určovali stretávajúce sa plochy. Iným problémom bolo ohýbanie oceľových prútov pre železobetón. Zaujímavé a poučné doriešovanie geometrických problémov pri realizácii v predpočítačovej dobe, ale nie celkom nezvyklé.

Hearst Plaza („Lúka” pri Metropolitan opere)

Iné nápadité použitie preliačenej dosky s viacerými funkciami (obr. 3) použili pri obnove námestia Hearst Plaza pri Lincolnovej opere. Na jej povrchu vytvorili stupňovitú trávnatú „lúku”, kde sa ľudia cez deň opaľujú alebo vysedávajú na dekách počas piknikov. Preliačená stupňovitá plocha je večer aj hľadiskom s výhľadom na javisko pri veľkej vodnej ploche, ktorú v lete využívajú nespratné deti. Celá naklonená doska je strechou spoločenských priestorov pod ňou. (obr. 4)

Obrázok 3
Obrázok 4

High Line (Výšková trať)

Bývalá priemyselná mestská štvrť Chelsea s dielňami a skladiskami najmä mäsopriemyslu na juhozápade Manhattanu, pri prístavnom pobreží rieky Hudson mala železničné trate na mostných konštrukciách nad ulicami (obr. 5). Zánikom a presunom priemyslu začali nepotrebné trate rozoberať. Mestská štvrť stratila pôvodné poslanie a nová obytná štvrť tu zostala akási „neživá”. Spojením rôznych nápadov sa rozhodli zo zostávajúcej časti naduličnej železnej trate vytvoriť nový lineárny mestský park s atrakciami v dĺžke asi 2,4 km. Medzi novou zeleňou ponechali ako historicko-technickú pamiatku aj časti železničných koľají a výhybky, kde vystavujú novátorské umelecké diela (obr. 6). Miestami sú hladké podlahy zaliate vodou, v ktorej sa ľudia brodia bosí (obr. 7). Most a stupňovitá vyhliadka nad jednou križovatkou poskytujú nevšedné pohľady na domy, ulice a ruch mesta ako živé divadlo. High Line sa stala príťažlivým centrom návštevníkov aj obyvateľov mesta, čo sem prilákalo ďalšie obchody, reštaurácie, galérie a iné podnikania.

Obrázok 5
Obrázok 6
Obrázok 7

Chelsea Market (Trh v Chelsea)

Nové spoločenské centrum napojené na High Line, ktoré sem privábi asi šesť miliónov návštevníkov ročne, zaberá celý obdĺžnik medzi štyrmi ulicami v bývalej továrni na pečivá (obr. 8). V nej je korzo tiahnuce sa cez celý uličný blok, lemované obchodmi, najmä s potravinami a špecialitami, ale aj módou, jedálňami, barmi a inými miestami oddychu a zábavy. Napriek prvotnému nápadu naprojektovať elegantné obchodné interiéry tvorcovia sa rozhodli pre menšiu formálnosť, zvolili historicizmus, čo vyzerá, ako keby využívali nejaké staré haly spred prvej svetovej vojny, s viditeľnými konštrukciami a zavesenými potrubiami (obr. 9) – a práve to umožňuje nedbalo oblečeným ľuďom cítiť sa tu uvoľnene a lepšie sa združovať. Chelsea Market patrí medzi najväčšie kryté trhoviská na svete.

Obrázok 8
Obrázok 9

Winter Garden Atrium (Zimná záhrada)

Na nových pozemkoch na juhozápade Manhattanu v rieke Hudson, ktorú tu zasypali skalami z výkopov základov mrakodrapov v meste, vznikla nová finančná štvrť. Sústredené administratívne budovy so stotisícmi pracovníkov potrebovali nejaké spoločenské centrum na stravovanie, odpočinok, nákupy a zábavu najmä v obedňajšej prestávke (obr. 11). Tým sa stala sústava priestorov okolo sklenenej tzv. Zimnej záhrady, vysokej približne 10 poschodí s polovalcovou klenbou (obr. 10). Architektom bol Cesare Pelli. Neďaleko stáli dve najvyššie budovy sveta World Trade Center (známe ako Dvojičky), ktoré teroristi dvoma lietadlami zničili 11. septembra 2001. Winter Garden Atrium bolo „rozmetané”. Ale obnova budovy bola dokončená o rok ako prvá z tohto teroristami zničeného finančného centra.

Obrázok 10

Na otváracej slávnosti sa zúčastnil aj americký prezident, aby zdôraznil, že „život národa ide ďalej”. Vďaka dizajnu, ktorý využil oceľové rámy s vloženým sklom, oprava napredovala rýchlo, čo podporilo celonárodné politické gesto. Na obrázku vidno vpravo za Zimnou záhradou novú najvyššiu budovu mesta, ktorá nahrádza bývalé World Trade Center. Spolu so stožiarom, namontovaným v roku 2013, meria 1776 stôp (541 m). Číslo 1776 symbolizuje rok, keď Spojené štáty podpísali Deklaráciu nezávislosti.

Obrázok 11

Predajňa Apple

Počítačová firma Apple je známa svojím vkusným dizajnom produktov, ktorý fanaticky presadzoval jeden z jej zakladateľov a dlhoročný vedúci Steve Jobs. Požiadavka nápaditého a vrcholne elegantného dizajnu sa odráža aj v predajniach Apple. Najnovší príklad z tohto roku je obnovená predajňa v New Yorku na honosnej Piatej avenue na rohu Central Parku (obr. 12). „Brána” do predajne je vlastne vodorovný štvorcovitý otvor v námestí zakrytý čírou sklenenou kockou, cez ktorú možno vstúpiť do podzemia (obr. 13) s inovatívnou propagačnou a vyučovacou technológiou, odlišnou od predošlého viac obchodno-predajného interiéru.

Obrázok 12
Obrázok 13

Slovenské múzeum dizajnu Slovenského centra dizajnu v Bratislave

Nakoniec s uspokojením možno spomenúť iné novátorské využitie budovy s predošlou odlišnou funkciou: v časti Hurbanových kasární na Kollárovom námestí v Bratislave sídli novozaložené Slovenské múzeum dizajnu. (Do Hurbanových kasární sa v blízkej budúcnosti presťahuje aj múzeum a časť prevádzky Ústredia ľudovej umeleckej výroby a Umelecký súbor Lúčnica, pozn. red.)

Keď si všímame prvky vnútornej architektúry a správanie ľudí v materiálnych prostrediach, patrí sa vzdať hold veľkému pozorovateľovi dizajnu a komentátorovi jeho zmyslu, francúzskemu filmárovi Jacquovi Tatimu (1907 – 1982). Vo svojich filmoch (PlayTime, Traffic, Mon oncle) Tati so sarkazmom i humánnym porozumením detailne ilustruje vzťahy medzi dizajnom, vnútornou architektúrou a správaním sa ľudí, najmä konflikty s moderným zmechanizovaným prostredím. Za poctivý a nekomprosmisný prístup k takému vyjadrovaniu filmami zbankrotoval, lebo jeho diela narazili na nezáujem širšieho obecenstva a neboli „kasovo úspešné”. Dnes ho ale považujú za klasika francúzskeho filmu. Dokazuje mi to, že poctivé humánne snahy o zlepšenie ľudského prostredia dobrým funkčným dizajnom – namiesto lepšie zbadateľnej „povrchnej povrchovej” dekoratívnosti – budú vždy potrebné, ale nie je to ľahko dosiahnuteľná záležitosť.

Obrázok 14

Eduard Toran – interiérový architekt, dizajnér a historik umenia. Pred odchodom do USA v roku 1968 pracoval ako vedecký pracovník na SAV, kde získal vedecký titul kandidáta vied (CSc.). V New Yorku sa špecializoval na pracovné prostredia a administratívne budovy, zapojil sa do vývoja využívania počítačov v architektúre a stal sa riaditeľom oddelenia interiérovej architektúry poisťovne Metropolitan Life. Do konca života pôsobil v Metropolitan Museum of Art. Pracoval aj vo výskume, písal, prekladal a redigoval články a knihy, prednášal, organizoval výstavy a publikoval v časopise Designum. Prispel organizačne k vývoju dizajnu na Slovensku. Minister kultúry Slovenskej republiky mu pri príležitosti Národnej ceny za dizajn 2017 udelil Cenu za kultúrny prínos v oblasti dizajnu. Zomrel v New Yorku, USA.