Európske hlavné mestá kultúry 2026 otvárajú príležitosti aj pre ľudí z oblasti dizajnu

Do výzvy, ktorú vyhlásilo Ministerstvo kultúry na EHMK 2026, sa v prvom kole prihlásilo 8 slovenských miest – Trnava, Trenčín, Hlohovec, Prešov, Žilina, Banská Bystrica, Nitra a Martin. Do finále vybrala medzinárodná komisia 3 postupujúce mestá – Žilinu, Nitru a Trenčín. 

Kandidatúry na EHMK – Komplexné, interdisciplinárne a náročné projekty

Už samotný postup do shortlist-u môže mestám priniesť významné kultúrne, ekonomické a sociálne príležitosti. Tvorba prihlášky na titul EHMK išla, v prípade všetkých troch slovenských miest, ruka v ruke s tvorbou ich dlhodobých kultúrnych stratégií. Z tých budú môcť mestá čerpať aj v prípade ich nezvolenia za EHMK 2026. Projekty kandidatúry sú komplexné a obsahovo náročné, na ich príprave preto spolupracujú odborníci i zástupcovia z rozličných odvetví kultúry. Medzi nimi nechýbajú ani ľudia z prostredia dizajnu, ktorí pôsobia ako konzultanti programov alebo sa zapájajú s vlastnými konceptmi. Dôležitú spoluprácu s grafickými dizajnérmi absolvovali postupujúce mestá už počas tvorby Bid Book-ov (prezentačných materiálov) a svojich vizuálnych identít. Mestá už zverejnili aj viaceré projekty, ktoré sú určené pre oblasť dizajnu. Finálnu programovú ponuku sa však verejnosť dozvie až na jeseň, keď budú sprístupnené doplnené Bid Book-y pre druhé kolo kandidatúry. Organizačné tímy sa v súčasnosti intenzívne pripravujú na záverečné hodnotenie, ktoré by malo prebehnúť v novembri 2021. 

Nitra 2026

Necháme sa zlomiť alebo prelomíme bariéry, ktoré nás držia spútaných a pohneme sa vpred? 

Nosnou myšlienkou konceptu nitrianskeho projektu EHMK je Breaking point / Bod zlomu. V bode zlomu sa Nitra podľa autorov projektu nachádza nielen geograficky, etnicky, historicky, spoločensky, ale aj pod vplyvom súčasnej pandémie, klimatickej krízy, či postfaktuálnej doby. Ak sa Nitre podarí uspieť, bude sa usilovať tento zlomový moment využiť na pozitívny rozvoj mesta, a to práve prostredníctvom kultúry a umenia. Cieľom organizátorov bude vytvoriť mesto so sebareflexiou a autentickou identitou, zbavené historických stereotypov, ktoré je schopné viesť otvorený dialóg na problematické témy. Projekt chce vrátiť život do verejných priestorov Nitry a podnietiť občanov k znovuobjaveniu čara poľnohospodárskej činnosti, ktorou bol región Nitry vždy charakteristický.2      

Andrej & Andrej (Andrej Barčák a Andrej Čanecký), Logo Nitra 2026, kandidát na EHMK 2026.

Výrazná typografia a hravé ilustrácie odzrkadľujú koncept projektu

Zlom sa stal taktiež nosnou ideou vizuálnej identity projektu. Podľa Mariána Tesáka, projektového manažéra tímu EHMK Nitra 2026, bola vizuálna identita pre projekt kľúčová, preto jej tvorbu nechceli unáhliť. Cieľom tímu bolo vytvoriť identitu, ktorá bude mať komplexný koncept, a s ktorou sa bude dať pracovať celé dva roky procesu kandidatúry. V spolupráci s Úniou grafických dizajnérov Slovenska pripravili v apríli 2020 rýchlu súťaž portfólií, do ktorej sa zapojilo 23 ateliérov, dizajnérov a štúdií. Víťazmi súťaže sa stalo dizajnérske duo Andrej & Andrej (Andrej Barčák, Andrej Čanecký). Toto štúdio realizovalo viaceré známe projekty – stojí za vizuálnou identitou Národnej ceny za dizajn 2020 a 2021, Vysokej školy výtvarných umení, či Verejnej ochrankyne práv. Dôležitou súčasťou vizuálnej identity projektu EHMK Nitra 2026 je písmo, ktorého charakteristickým prvkom sú lomené vertikály na vybraných písmenách. „Andrej & Andrej prišli s jednoduchou, no funkčnou identitou. Tvorí ju silná typografia, ktorá odzrkadľuje náš programový koncept Breaking Point, a hravé ilustrácie, ktorých farebná paleta je zas naviazaná na témy, ktoré v projekte riešime,“ hovorí Marián Tesák.

Výzva na prihlasovanie projektov, EHMK Nitra 2026

Jednou z úloh EHMK je zvýrazniť dôležitosť kultúry a umenia v každodennom živote ľudí, a to platí aj pre dizajn

Súčasťou programu EHMK Nitra 2026 sú viaceré projekty, do ktorých by organizátori radi zapojili dizajnérov. Už v prvom Bid Book-u je načrtnutý projekt Nitra: Stratená. Možná. Budúca., ktorý chce prepájať dizajnérov s vedcami – historikmi, sociológmi či klimatológmi – pričom spolu budú pracovať na viacerých výstupoch, ktoré budú prezentovať rôzne, aj vizionárske či konceptuálne podoby Nitry naprieč 20. a 21. storočím. V projekte Múzeum paralelnej kultúry, ktorý bude prezentovať fenomén undergroundovej kultúry vo východnom bloku v druhej polovici 20. storočia, zas organizačný tím plánuje pracovať s produktovým dizajnom socializmu. S ponukou na spoluprácu oslovili aj Maroša Schmidta, súčasného riaditeľa Slovenského centra dizajnu. Viaceré projekty týkajúce sa komunikačného dizajnu konzultovali organizátori s vybranými grafickými dizajnérmi. Pre oblasť dizajnu pripravujú nielen prezentačné, ale aj vzdelávacie aktivity a ďalšie projekty. 

Prezentácia projektového tímu EHMK Nitra 2026.
Ohlásenie kandidatúry EHMK Nitra 2026 na soc. sieťach.

Trenčín 2026

Zvedavosť je potrebné pestovať, starať sa o ňu, povzbudzovať ju kultúrou, inšpirovať prostredím a vzdelávaním, aby mohla rásť, prekvitať a posúvať nás vpred. 

Programovým konceptom projektu EHMK Trenčín 2026 je Cultivating Curiosity / Pestovanie zvedavosti. Autori projektu považujú zvedavosť a jej rozvíjanie za prostriedok kultivácie jednotlivca i celej spoločnosti. Zvedavosť je o „zmene perspektívy, nových spôsoboch učenia sa, videní vecí v nových uhloch, o rozvíjaní našej prirodzenej schopnosti pozorovať, objavovať a učiť sa na úrovni jednotlivca, ale aj celospoločensky.“3 Cieľom projektu je podnietiť u občanov a účastníkov zvedavosť, kreativitu, záujem i sebavedomie, ako aj podpora a medzinárodné sieťovanie miestnych umelcov, zapojenie marginalizovaných skupín obyvateľstva, či environmentálna a spoločenská udržateľnosť.      

Martin Pyšný, Logo Cultivating Curiosity. Trenčín 2026, kandidát na EHMK 2026.

Mesto si tvarujeme podľa vlastných potrieb a predstavivosti

Identitu EHMK Trenčín 2026 spracoval dizajnér a člen organizačného tímu, Martin Pyšný. V jeho portfóliu nájdeme viacero projektov z oblasti typografie, brandingu, logotypov a multimédií. Známy je napríklad jeho projekt písma pre dyslektikov, Dyscont. Nosným vizuálnym prvkom identity EHMK Trenčín 2026 sú dynamické tvary s farebnými prechodmi, ktoré v dizajne zastupujú vybrané symboly a typografiu. „Vizuálna identita projektu od Maťa Pyšného obsahuje výrazné vizuálne prvky, ktoré vyplývajú z uzavretého kruhu (mesta), ktorému dodávame energiu a tvarujeme si ho ako gumičku podľa vlastných potrieb a predstavivosti. Bid Book, ktorý predstavuje akýsi návod, pracovný zošit budúcnosti mesta, je doplnený vizualizáciami pripravovaných projektov a snovými kolážami, ktoré predstavujú možnú transformáciu mesta vďaka kultúre,“ píše Lenka Kuricová, programová manažérka EHMK Trenčín 2026.

Detail obálky Bid Book-ov pre prvé kolo kandidatúry EHMK Trenčín 2026

Projekt prinesie nové príležitosti pre podnikanie, stáže, diskusie, spolupráce, rezidencie a prezentácie dizajnérskej tvorby 

Prioritou EHMK Trenčín 2026 je interdisciplinárne vzdelávanie, tvorba príležitostí pre prezentáciu kreatívcov v celej Európe, ale najmä vytvorenie vhodných podmienok na rozvoj kreatívnych odvetví v meste samotnom.

Dizajnu, podnikaniu a tvorbe produktov venoval trenčiansky organizačný tím programový blok s názvom Pole pôsobnosti (Designing the field). Jeho zámerom je skúmať históriu priemyselných odvetví a remesiel, najmä módy a textilnej výroby, a navrhovať nové udržateľné príležitosti uplatnenia. Cieľom je spochybniť stereotyp, že kultúra nedokáže byť profitabilná. Projekt prinesie nové spôsoby prezentácie dizajnu, a zároveň má za cieľ propagovať dizajnérske myslenie ako metodiku zlepšovania kvality života. Dôležitým aspektom projektu EHMK Trenčín 2026 je taktiež znovuobjavovanie identity mesta. Organizátori plánujú posilniť prezentáciu kultúrneho dedičstva novými formami a najmä v súčasnom kontexte. Príkladom je transformácia vyprázdnenej „nálepky“ Trenčín – mesto módy na nový naratív Trenčín – mesto udržateľnej módy. Podujatie predstaví súčasných módnych a textilných návrhárov so zameraním na tému slow fashion. Pripravovaná je taktiež spolupráca s partnerom CONTEXTILE – bienále súčasného textilného umenia v portugalskom Guimarães.

Webstránka a banner EHMK Trenčín 2026.
Ohlásenie postupu EHMK Trenčín 2026 do druhého kola súťaže o titul na soc. sieťach.

Žilina Beskydy 2026

„Okno“ vyzýva na otvorenie, pohľad von a vpustenie čerstvého vzduchu z Beskýd a iných častí Európy. Inšpirujme sa a na oplátku inšpirujme ostatných.

Mesto Žilina sa o titul EHMK uchádza spolu s partnerskými mestami Bielsko-Biała v Poľsku, Frýdek-Místek v Českej republike a celou geografickou oblasťou Beskýd. Koncept projektu vychádza z kréda Window of Opportunities / Okno príležitostí. Táto fráza pôvodne pochádza zo žargónu vesmírnej agentúry NASA a označuje optimálne priestorové a časové podmienky pre štart rakety. Odkazuje však taktiež na kritické obdobie vo vývoji dieťaťa, počas ktorého musí získať špecifické neurologické funkcie. „V tomto zmysle koncepcia vystihuje pozíciu, v ktorej sa nachádzame – a teda náš cieľ ponúknuť ľuďom a miestnym komunitám viac príležitostí na účasť, vzdelávanie, rast a kultúrne vyžitie.“4 Projekt rozpracúva tri kľúčové elementy – prírodu, produkciu umenia a diskurz, cez ktoré špecifikuje „okná príležitostí“ pre Žilinu a kandidujúci región.

Kolektív Altelier (Ivan Galdík, Eva Husárová a Marek Mati), Logo Žilina Beskydy 2026, kandidát na EHMK 2026.

Dizajn reflektuje pragmatickosť a priemyselný charakter mesta

Výber spracovateľov vizuálnej identity projektu Žilina Beskydy 2026 prebiehal formou dvojkolovej súťaže. Víťazmi sa stal Kolektív Altelier, v zložení Ivan Galdík, Eva Husárová a Marek Mati. Pre projekt vytvorili identitu založenú na monochromatických ilustráciách, symboloch a prechodoch. Dôležitým elementom je taktiež práca s typografiou, ktorá sa akoby sčasti „skrýva“ (za horizontom?, za oknom?). Kolektív Altelier vyrobil taktiež unikátny obal Bid Book-u z biomateriálu. Silvia Jánošková z organizačného tímu hovorí: „Už na začiatku diskusie o grafickom spracovaní sme sa zhodli, že bude najlepšie, ak v našom Bid Book-u nebudú žiadne obrázky, prišlo nám prirodzené reflektovať pragmatickosť a priemyselný charakter mesta takýmto spôsobom. V kontraste s utilitárnym dokumentom pôsobil ručne robený obal z lokálnych materiálov, ktorý reflektoval dôležitosť prírody nielen v regióne, ale aj v našom programe.“

Kolektív Altelier (Ivan Galdík, Eva Husárová, Marek Mati), obálky pre Bid Book Žilina Beskydy 2026 z biomateriálu.

Žilina spúšťa cezhraničný akcelerátor a otvorenú výzvu

Organizačný tím EHMK Žilina Beskydy 2026 viedol diskusie s komunitou dizajnérov v Žiline už počas prvého kola prihlášky a mnohí z nich sa už do procesu príprav so svojimi projektmi zapojili. V najbližších dňoch tím plánuje sprístupniť viaceré možnosti, ako sa zapojiť aj v druhom kole. Pripravujú cezhraničný akcelerátor, zameraný hlavne na rozvoj projektov medzi slovenskými, českými a poľskými umelcami, dizajnérmi a organizáciami. Čoskoro majú v pláne spustiť taktiež otvorenú výzvu, do ktorej budú môcť jednotlivci a organizácie prihlásiť svoje projekty, reflektujúce hlavné témy kandidatúry EHMK Žilina Beskydy 2026. 

Jedným z projektov, ktorý uskutoční Žilina ešte tento rok, je projekt PASÁ:Ž – Platforma pre architektúru a občiansku participáciu, v rámci ktorého riešia organizátori aj program kreatívnej byrokracie, zameraný na edukáciu pracovníkov verejnej správy aj v oblasti design thinking a service dizajnu. 

Pre oblasť dizajnu pripravuje organizačný tím viacero podporných programov, projektov i medziodborových spoluprác. Sú plánované aj formy prezentácie dizajnu nielen v kandidátskom regióne, ale aj v širšom okolí. 

Ohlásenie kandidatúry EHMK Žilina Beskydy 2026 na soc. sieťach.
Výzva na podávanie grantov, EHMK Žilina Beskydy 2026.

Výsledky sa dozvieme do konca roka 2021

Vybrané slovenské mesto bude mať svojho európskeho partnera vo Fínsku, kde sa do shortlist-u dostali mestá Oulu, Savonlinna a Tampere. Fínske mestá nedávno odovzdávali prezentačné materiály – Bid Book-y pre druhé kolo súťaže a v súčasnosti sa pripravujú na návštevu poroty a obhajoby projektov. Víťazné fínske mesto vyberie komisia v lete 2021, na Slovensku sa víťaza dozvieme do konca tohto roka.5      

1Viac informácii o projekte EHMK – oficiálny web: https://ec.europa.eu/culture/policies/culture-cities-and-regions/european-capitals-culture

2Bid Book EHMK NITRA 2026 pre prvé kolo kandidatúry: https://www.nitra2026.eu/wp-content/uploads/2021/05/EHMK_Bidbook_Digital_SK.pdf

3Bid Book EHMK TRENČÍN 2026 pre prvé kolo kandidatúry: https://dde55047-bf90-43a6-bed9-f30519e72a57.filesusr.com/ugd/516d70_96b47307632c4d169a0d51e7cf2118e0.pdf

4Skrátený Bid Book EHMK ŽILINA BESKYDY 2026 pre prvé kolo kandidatúry: https://zilina2026.eu/wp-content/uploads/2021/03/EHMK-ZA-bid-book-SK-skrateny.pdf

5EURACTIV.sk – Slovensko sa začína chystať na Európske hlavné mesto kultúry 2026: https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/slovensko-sa-zacina-chystat-na-europske-hlavne-mesto-kultury-2026/

Za poskytnutie informácií k článku ďakujem:
Marián Tesák za EHMK NITRA 2026
Lenka Kuricová, Barbora Janáková za EHMK TRENČÍN 2026 
Silvia Jánošková za EHMK ŽILINA BESKYDY 2026

Ďalšie informácie na:
https://www.nitra2026.eu/
https://www.trencin2026.sk/
https://zilina2026.eu/

Graduation Projects 2020

Hlavným organizátorom súťaže Graduation Projects1 je poľské centrum dizajnu Zamek Ciezsyn, ktoré vo svojich priestoroch pravidelne usporadúva výstavu, prezentáciu, ako aj zasadanie medzinárodnej odbornej poroty. Žiaľ, vzhľadom na dlhodobú nepriaznivú pandemickú situáciu sa hodnotenie ročníka 2020 konalo iba v online forme. Porota, zastúpená odborníkmi dizajnu zo Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska zasadala v tomto zložení: oblasť 3D, teda produktový dizajn, hodnotili Ferenc Laufer (Hungarian Design Council), Czesława Frejllich (2 + 3D), Ewa Gołębiowska (Zamek Cieszyn), Anna Stránská (CZECHDESIGN), Michal Latko (Latko) a Marian Laššák (za Slovenské centrum dizajnu). V porote ku kategórii 2D – grafického dizajnu boli Agata Korzeńska (Idee), Filip Tofil (STGU), Filip Blažek (TYPO), Marcel Benčík (za Slovenské centrum dizajn a o.z. 1977) a Balázs Balogh (Hungarian Design Council). V tomto ročníku bolo celkovo prihlásených 243 prác, z toho 103 v kategórii 3D a 140 v kategórii 2D. Ako každý rok bolo vybraných 30 najlepších projektov, 15 z produktového a 15 z grafického dizajnu.  

Slovensko v tohtoročnej tridsiatke zastupuje dokopy päť záverečných prác slovenských absolventiek (štyri z grafického a jedna z produktového dizajnu), čo je asi najviac za posledné roky. Zastúpenie Slovenska je ovplyvnené tým, že v porovnaní s ostatnými krajinami V4 tu funguje o niečo menej škôl a univerzít, kde je možné študovať dizajn. To však určite neuberá na kvalite prihlásených prác. 

Z Katedry vizuálnej komunikácie Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave postúpila bakalárska práca Lucie Gandelovej s názvom Rodinný fotoalbum ako vizuálny atlas. Absolventka sa sústredila na dôsledné preskúmanie dobových fotografií a histórie svojej rodiny. Výsledkom je veľká, výpravná publikácia, podobná archívnej krabici, ktorá je zameraná iba na obrazový materiál a dáta, bez žiadnych zbytočných kvetnatých opisov. Môže tak výborne poslúžiť aj pre ďalší historický výskum.

Lucia Gandelová: Rodinný fotoalbum ako vizuálny atlas, Katedra vizuálnej komunikácie VŠVU, pedagóg: doc. Mgr. art. Marcel Benčík, ArtD.

Druhou postupujúcou prácou, ktorá vznikla na pôde KVK VŠVU, je knižka s názvom United Colors of Beton. Ide o zaujímavú bakalársku prácu Sáry Hammadovej, v ktorej sa autorka venuje téme bratislavského urbanizmu a masovej panelovej výstavby druhej polovice 20. storočia. Fotografie sídlisk jednotlivých mestských častí dopĺňajú fakty a krátke texty o histórii danej lokality a postupe výstavby. Samozrejme, nechýbajú kritické úvahy o budúcnosti a ďalšom rozvoji mesta.

Sára Hammadová: United Colors of Beton, Katedra vizuálnej komunikácie VŠVU, pedagóg: doc. Mgr. art. Pavol Bálik, ArtD.

Katarína Kyselicová, slovenská absolventka Fakulty multimediálnych komunikácií českej Univerzity Tomáše Bati ve Zlíně ukončila svoje magisterské štúdium prácou s názvom Rozhovory o spolupráci. Zaoberá sa v nej témou vzájomnej spolupráce medzi súčasnými grafickými a produktovými dizajnérmi, výtvarníkmi, fotografmi, kurátormi či vydavateľmi. Absolventka pripravila pútavé rozhovory s dvadsiatimi slovenskými i českými osobnosťami týchto odvetví a ,,ošatila“ ich do príjemnej, minimalisticky riešenej čierno-bielej publikácie na vysokej typografickej úrovni.

Katarína Kyselicová: Rozhovory o spolupráci, Fakulta multimediálních komunikací Univerzity Tomáše Bati ve Zlíně – ateliér Grafický design, pedagóg: MgA. Dušan Wolf

V produktovom dizajne sa do výberu dostala séria keramiky s názvom Tvar od autorky Kataríny Raškovičovej. Ukončila ňou svoje magisterské štúdium v Ateliéri keramiky na Katedre úžitkového umenia VŠVU. Vytvorila minimalistickú kolekciu džbánov, pričom hľadala nové tvary a spôsoby spracovania – každý jeden kus je ručne spracovaný originál.

Katarína Raškovičová: Tvar, Katedra úžitkového umenia – ateliér keramiky VŠVU, pedagóg: doc. MgA. Daniel Piršč

Poslednou z piatich slovenských absolventských prác je magisterská práca Veroniky Trnkovej s názvom Dvojitý úsmev – body positive zine z Ateliéru vizuálnej komunikácie Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach. Je to veselý, odvážny a ilustratívne bohatý magazín venujúci sa dôležitej súčasnej téme o pozitívnom vnímaní svojho tela a jeho prirodzených ,,nedostatkov“. Ilustrácie a komiksy posmeľujú svojich čitateľov k pozitívnemu sebavnímaniu (aj dobrej nálade). Tieto, aj všetky ostatné práce z aktuálneho i minulých ročníkov, si môžete pozrieť na oficiálnej webovej stránke Graduation Projects

Veronika Trnková: Dvojitý úsmev – body positive zine, Fakulta umení TU KE – ateliér vizuálnej komunikácie, pedagóg: Mgr. art. Samuel Čarnoký, ArtD.

Výstava najlepšej tridsiatky Graduation Projects sa každý rok sprístupňuje vo februári alebo v marci v priestoroch Zamek Ciezsyn pri príležitosti štvordňového festivalu s názvom Urodziny Zamku Cieszyn. Ide o sériu prezentácií, workshopov a prednášok zameraných na rôzne témy z oblastí dizajnu, architektúry, vizuálneho umenia, estetiky či biznisu s bohatou medzinárodnou účasťou odborníkov a hostí nielen z krajín V4, ale aj Európy. Do festivalu je zapojené celé mesto Cieszyn, konajú sa prehliadky v miestnych ateliéroch, náučné prechádzky po meste, koncerty, posedenia a rôzne spoločenské eventy. Žiaľ, tohtoročné 16. Urodziny Zamku Cieszyn sa museli konať bez osobného kontaktu, iba v skrátenej online forme, a to v piatok a sobotu 19. a 20. marca. V piatok sa konala séria online prednášok s titulom Into the unknown. Diskutovali Päivi Tahkokallio, predseda BEDA – The Bureau of European Design Associations, Jennifer Johanna Drouin z Amsterdam University of Applied Sciences a odborníci z oblasti dizajnu a architektúry Ewa Porębska, Piotr Voelkel, Zuzanna Skalska, Patryk Białas a ďalší. Míting moderovala riaditeľka Zamek Cieszyn Ewa Gołębiowska. 

Vernisáž výstavy Graduation Projects sa v rámci festivalu koná vždy v sobotu popoludní aj za účasti samotných absolventov, ktorí zároveň uvádzajú (doobeda alebo deň predtým) aj krátke prezentácie svojich prác. Keďže tieto tento rok nemohli byť naživo, sú dostupné aspoň ako krátky film na oficiálnom YouTube kanáli. Výstava bola síce oficiálne otvorená v sobotu 20. marca a potrvá do 7. mája, je však otázne, či sa dočká takého počtu návštevníkov ako minulé roky.

Pozvánka Graduation Projects 2020

Napriek nepriaznivej dobe však Slovenské centrum dizajnu srdečne blahoželá všetkým piatim absolventkám a želá im mnoho ďalších úspechov v profesionálnej kariére a/alebo nadväzujúcom štúdiu!     

1GP je každoročná súťažná prehliadka diplomových a bakalárskych prác z odborov dizajnu vysokých škôl z krajín Vyšehradskej štvorky, ktorej sa Slovensko zúčastňuje od roku 2010.

INSAID AWARDS 2020: SLOVENSKÁ CENA ZA INTERIÉROVÝ DIZAJN

Slovenská asociácia interiérových dizajnérov (SAID) zorganizovala prvý ročník súťaže INSAID AWARDS 2020 o ceny za najlepší slovenský interiér v šiestich kategóriách. Do súťaže sa prihlásilo 58 interiérov, odborná porota osobne obhliadla interiéry z vybraného shortlistu, pričom precestovala vyše 750 km naprieč Slovenskom, aby vybrala víťaza v každej kategórii. Súčasne prebehlo verejné hlasovanie o najlepší interiér. 

Nová stavovská organizácia SAID má za cieľ šíriť osvetu a vysvetľovať, zviditeľňovať, podporovať a propagovať profesiu interiérového dizajnéra. Podľa slov zakladateľov Milana Illesa a Martiny Uhrínovej je podstatné posilniť povesť, rozvíjať spoluprácu a klásť dôraz na dôležitosť tejto multidisciplinárnej profesie v rámci komunity i širokej verejnosti. Autonómna cena ako INSAID AWARDS má na Slovensku určite zmysel, hoci kategória interiér sa objavuje aj v cene CEZAAR a iných príbuzných oceneniach. Nie však ako hlavný a jediný fokus. V tom je jedinečná a vytvára potenciál pre skutočné odborné analýzy tohto (pod)odboru.

Alan Prekop: Byt I O, Sídlisko 500 bytov, Bratislava, Kategória Privátny interiér
Alan Prekop: Byt I O, Sídlisko 500 bytov, Bratislava, Kategória Privátny interiér

Cena vznikla s ambíciami diskutovať o kvalitách a smerovaní interiérového dizajnu ako prierezovej komplexnej disciplíny a jej podstatné hodnoty čo najviac propagovať. Interiérový dizajn je špecifickým odvetvím, ktoré sa týka architektúry, stavebníctva i produktového dizajnu. Niekedy je ťažké definovať, kde už “končí” architektúra a kde začína interiérový dizajn. Tvorbu v oblasti interiérov majú oficiálne pod palcom ako Slovenská komora architektov, tak aj Slovenská komora stavebných inžinierov. K definíciám toho, ako by mal odbor vyzerať a či reprezentuje a či nie pozitívny trend v odvetviach ako architektúra, maľba, pamiatková ochrana i dizajn prispievajú ocenenia, ktoré garantujú skúsení hráči v odbore. 

SAID teda založila a vyhlásila súťaž práve v náročnom roku 2020. Do súťaže sa zapojili najmä autori diel – interiéroví dizajnéri, architekti, umelci, študenti a iní tvorcovia a dodávatelia interiérov, aj so zámerom rozvíriť diskusiu o činnosti interiérového dizajnéra a jeho vplyve na životné prostredie, zdravie, bezpečnosť a blaho užívateľov interiérov. Úlohou súťaže je samozrejme podporiť prvotriednu interiérovú tvorbu, jej tvorcov – profesionálov a študentov, ktorých študijný odbor je blízky interiérovému dizajnu (preto jednou z kategórií je aj študentská tvorba). Či sa diskusiu podarilo rozvíriť, sa z pilotného ročníka dá zatiaľ iba ťažko posúdiť. Ako to už pri novinkách býva, potrebujú získať renomé. Prihlásených diel mohlo byť rozhodne viac. Napriek všetkým logistickým obtiažam sa však za laureátov rozhodne nemusíme hanbiť! 

Každá cena je taká dobrá ako je porota. Hodnotilo sa podľa originality, funkčnosti, ekologických kritérií, zvoleného konceptu a konečného výrazu. Organizátorom sa podarilo namotivovať inšpiratívny kolektív porotcov, ktorý si užil obhliadky v skvele vychytanom čase medzi testovaniami a lockdownami. Napriek komplikovaným pandemickým opatreniam vznikla v tíme výborná atmosféra a veríme, že toto ocenenie si nájde stabilné miesto v našej spoločnosti.1

Tomáš Šebo, Igor Lichý, Martina Krajmer Matušová: ERSTE Bratislava, Kategória Pracovisko
Tomáš Šebo, Igor Lichý, Martina Krajmer Matušová: ERSTE Bratislava, Kategória Pracovisko

Kategórie súťaže INSAID AWARDS 2020 a jej prví laureáti:

Privátny interiér – byty, apartmány, rodinné domy, rezidencie

Byt I O, Sídlisko 500 bytov, Bratislava

Autor: Alan Prekop

Cieľom autora bolo úplné otvorenie dispozície bytu tak, aby byt získal priehľady do jednotlivých miestností, čím autor byt efektne presvetlil a opticky zväčšil. Porotu zaujalo aj nekonvenčné, ale plne funkčné použitie materiálov – kov, betón. Napriek tomu, že by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že ide o „okukanú hipsterskú klasiku“ rozdiel medzi prázdnym hipsterom a Prekopom je ten, že dbá na každý detail a jeho zmysel.

Pracovisko – kancelárske priestory, coworking

ERSTE Bratislava

Autori: Tomáš Šebo, Igor Lichý, Martina Krajmer Matušová

Zadaním od klienta a podľa požiadaviek zamestnancov pracujúcich v oblasti IT bolo vytvoriť príjemné prostredie pre prácu z už existujúceho uniformného kancelárskeho priestoru, ktorý sa nachádzajúca na 11. podlaží administratívnej budovy. S takými výhľadmi môže interiér vyzerať akokoľvek a užívateľ sa cíti fascinovane a príjemne, autori sa však pohrali aj s personalizáciou farieb a materiálov jednotlivých priestorových jednotiek – ako sami hovoria – „squads.“ Možno si ajtíčkári dávajú farebné brainstormingy podľa nálady… Balans medzi úplnou kancelárskou nudou a kolotočiarskym gýčom. 

Pavel Suchánek, Ivan Nemeth, Michal Suchánek, Irakli Kakhadze (SUCHÁNEK, ARCHITEKTONICKÁ KANCELÁRIA): Gastro pasáž Avion Bratislava, Kategória Obchod
Pavel Suchánek, Ivan Nemeth, Michal Suchánek, Irakli Kakhadze (SUCHÁNEK, ARCHITEKTONICKÁ KANCELÁRIA): Gastro pasáž Avion Bratislava, Kategória Obchod

Horeca – hotely, reštaurácie, kaviarne, stravovacie a ubytovacie zariadenia 

GUTGUT, GRAU, Soho Aupark Bratislava

Autori: Štefan Polakovič, Lukáš Kordík, Andrej Olah

Na túto rýchlu dobu už staršia a doslovne prevarená realizácia v rýchloobrátkovom food courte nákupného centra, ktoré však stále funguje a počas špičky by ste tam márne hľadali miesto. Betónové prvky sa zámerne snažia nabúrať „ naleštenosť“ prevádzok obchodného centra a vytvoriť surovší ale úprimný interiér. Striedme užitie čiernej sa hodí večer i cez deň.

Obchod – obchodné prevádzky 

SUCHÁNEK, ARCHITEKTONICKÁ KANCELÁRIA, Gastro pasáž Avion Bratislava

Autori: Pavel Suchánek, Ivan Nemeth, Michal Suchánek, Irakli Kakhadze

Porota ocenila výnimočne pozitívne a útulné prostredie v kontexte „nehostinnej typológie“ utilitárnych obchodných centier. Nový priestor vznikol prestavbou po odchode potravinového reťazca z tohto centra. Úctyhodná úžitková plocha novej gastro pasáže je približne 3-krát väčšia ako starý food court. Namiesto bežného štandardu – ešte väčšieho konzumu a bezduchosti, autori dômyselne rozčlenili viaceré zóny na sedenie a pohyb odklonili od tradičnej pravouhlej cesty. Každá z prevádzok má individuálne materiálové, priestorové a nábytkové spracovanie s dôrazom na príjemné a prírodné povrchy a priaznivé akustické prostredie. V prípade zmeny či zatvorenia jednej z prevádzok je koordinovaný food court ako celok. Pre užívateľov (majiteľov reštaurácií a hostí) existujú isté hranice, ale v rámci nich majú dostatočný možný voľný pohyb.

Michal Lang, Borislav Benedek (LANG BENEDEK ASSOCIATED ARCHITECTS): Rekonštrukcia multifunkčnej sály pod kostolom Dona Bosca, Bratislava, Kategória Občianske interiéry
Michal Lang, Borislav Benedek (LANG BENEDEK ASSOCIATED ARCHITECTS): Rekonštrukcia multifunkčnej sály pod kostolom Dona Bosca, Bratislava, Kategória Občianske interiéry

Občianske interiéry – vzdelávacie, zdravotné a štátne inštitúcie, komunitné centrá

LANG BENEDEK ASSOCIATED ARCHITECTS: Rekonštrukcia multifunkčnej sály pod kostolom Dona Bosca, Bratislava 

Autori: Michal Lang, Borislav Benedek

Úlohou architektov bolo zlepšiť zastaraný vnútorný priestor, zabezpečiť nenáročnú prevádzku a údržbu interiéru a ponechať kontinuum „kultúrneho domu“ postaveného v duchu funkcionalizmu od architekta Gabriela Schreibera z roku 1937. Interiér je čistý, minimalistický, ale pri tom elegantne modernistický. Táto realizácia sa podobne ako ocenená gastro pasáž (AK Suchánek) vymyká bežnému štandardu svojej typológie. V takomto type mládežníckych centier sme zvyknutí na veľa DIY kultúry a nízke rozpočty. Táto multifunkčná sála poľahky splní všetky svoje funkcie a ostáva verná elegantnému funkcionalistickému odkazu.

Anna Božiková, Ateliér priestoru, Fakulta umení TUKE: Fínska Sauna – SAUNAIRY,  konzultanti: J. Tomaščík, R. Jurčík, M. Bujňaková, Kategória Študent
Anna Božiková, Ateliér priestoru, Fakulta umení TUKE: Fínska Sauna – SAUNAIRY, konzultanti: J. Tomaščík, R. Jurčík, M. Bujňaková, Kategória Študent

Študent – študentská interiérová práca 

ATELIÉR PRIESTORU: Fínska Sauna – SAUNAIRY

Autorka: Anna Božiková, Ateliér priestoru, Fakulta umení TUKE

Konzultanti: J. Tomaščík, R. Jurčík, M. Bujňaková

Tento drobný objekt je rozhodne najmenším oceneným interiérom. Spomedzi prihlásených prác vynikal kvalitou riešenia vo všetkých hodnotiacich kritériách. Domček – sauna zaujme príťažlivosťou tvarov a kombinovateľnosťou. Téma sauny je progresívna a aktuálna. V tejto kategórii porota vnímala najväčšie rezervy v oblasti prihlásených projektov. 

Snáď prvý ročník súťaže inšpiruje k čoraz zaujímavejším nápadom a realizáciám ako študentov, tak i skúsených profesionálov.

Viac o súťaž si môžete pozrieť tu alebo prečítať tu

1Za predsedu bol zvolený Iľja Skoček ml., skúsený architekt a zástupca Slovenskej komory architektov. Ďalšia z porotkýň Dana Mušecová študovala architektúru – špecializáciu interiérová tvorba a výstavníctvo u Vojtecha Vilhana. Špecializuje sa hlavne na interiérovú tvorbu, návrhy a realizáciu atypických interiérových prvkov. Dušan Voštenák je absolventom Katedry architektúry na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u Vojtecha Vilhana a je držiteľom ceny CE ZA AR 2005 za interiér a CE ZA AR 2010 v kategórii rekonštrukcie. Miroslav Zikmund je autorizovaný architekt SKA. Venuje sa prevažne rekonštrukciám hotelových a rekreačných objektov, wellness, tvorbe interiérov, televíznej a eventovej scénografii, ako i i výstavníctvu a reklame. René Baďura je dizajnér, vysokoškolský pedagóg, autor publikácií, prednášok a článkov o dizajne. Viacnásobný člen alebo aj predseda hodnotiacej komisie na medzinárodnej výstave Nábytok a bývanie v Nitre. Od roku 1992 pôsobí na Technickej univerzite vo Zvolene na Katedre dizajnu nábytku a interiéru. Tomáš Čechvala absolvoval FA STU v Bratislave v roku 2005. Od roku 2010 sa venuje vlastnej tvorbe a v súčasnosti vedie ateliér známy aj pre tvorbu interiérov pre pracovné prostredie na Slovensku a v zahraničí. Aktuálne získal tento ateliér cenu v súťaži Office roka v kategórií Inovatívna kancelária. Zuzana Cambelová absovovala Fakultu architektúry SVŠT v Bratislave v roku 1985. V roku 1996 založila spoločnosť CADÉ, ktorá sa zaoberá navrhovaním interiérov, v roku 2003 bola nominovaná na cenu Dušana Jurkoviča ako autor hotela Marrols v Bratislave. Špecializuje sa predovšetkým na interiéry hotelov a súkromných rezidencií. A na záver autorka textu, Zuzana Duchová kurátorka a publicistka.

Kam za kultúrnou rekreáciou

Mestské kúpele Grössling sú ikonickým miestom Bratislavy. Od jari prebiehala architektonická súťaž, z ktorej vzišiel víťazný návrh, podľa ktorého mesto kúpele po 25 rokoch od ich zatvorenia obnoví. Celý priestor bude otvorený verejnosti, pribudnú ďalšie bazény a sauny, rovnako ako úplne nové funkcie pre verejnosť – vďaka presťahovaniu Mestskej knižnice do bývalej administratívnej časti. Návrh od architektonického tímu z Florencie OPPS Architettura (Antonio Salvi, Francesco Polci, Filippo Pecorai, Paola Chiriatti), ako aj jeho špecifiká, predstavil Peter Lényi, architekt a riaditeľ Sekcie súťaží MIB.

Čím je tento projekt špecifický?

Táto súťaž a celý projekt je špecifický tým, že bola vyhlásená veľmi ambiciózne. Objekt je sám o sebe zaujímavý a podarilo sa pripraviť aj zaujímavé zadanie. Podarilo sa nám celú súťaž spropagovať aj na medzinárodnej architektonickej scéne, vďaka čomu sa zúčastnilo veľa zahraničných tímov. Zo 77 účastníkov súťaže bola iba malá časť zo Slovenska. Hlavne to boli Maďari, Česi a Taliani.

Čo ich pritiahlo?

Samotné zadanie. A hlavne výška celkovej investície, ktorá je približne 14 miliónov EUR. Toto už dáva medzinárodnej scéne zmysel. No a robiť mestské kúpele je skrátka pekná výzva.

Kto teda zodpovedal za také “pekné zadanie” a ako vznikalo?

Projekt od začiatku vedie Gábor Bindics. Má skúsenosti s iniciatívami obnovy budov. Spolu s kolegami z MIB dali dokopy podklady, históriu. Keď bolo zanalyzované, čo máme k dispozícii, dal dokopy aj projektový tím, ktorý sa začal zaoberať programovou náplňou. Dôležitým momentom bolo nadviazanie spolupráce s maďarskými kúpeľmi. V Budapešti totiž funguje mestská organizácia, ktorá spravuje mestské kúpele. Majú skúsenosti s tým, ako nastaviť pravidlá, aby tieto inštitúcie dokázali dlhodobo prežiť. Najdôležitejšia bola pre nás a našu súťaž osobnosť Lászla Kovácsa, ktorý pôsobil ako zástupca riaditeľa budapeštianskych kúpeľov. Tento pán mal presne praxou overené znalosti, koľko vodnej plochy je potrebné v pomere oddychovej plochy, koľko technológií je k tomu potrebných – až po údaje, koľko má stáť lístok, aby bola prevádzka udržateľná. Pracovali sme aj s maďarským architektom Zollom Takácsom, ktorý robil každodennú technickú prácu. Keď sa podarilo zadefinovať, koľko treba bazénovej plochy a zodpovedajúceho zázemia, zistili sme, že v danom komplexe ostáva “voľné miesto”. Padlo teda rozhodnutie, že jeho ďalšou funkciou budú aktivity mestskej knižnice, ktorá sem presunie časť svojej prevádzky.

OPPS Architettura (Antonio  Salvi, Francesco Polci, Filippo Pecorai, Paola Chiriatti), Florencia: Hlavný vchod do kúpeľov Grössling na rohu Medenej a Kúpeľnej ulice, vizualizácia. Víťazný návrh. Foto: archív MIB Bratislava
OPPS Architettura (Antonio Salvi, Francesco Polci, Filippo Pecorai, Paola Chiriatti), Florencia: Hlavný vchod do kúpeľov Grössling na rohu Medenej a Kúpeľnej ulice, vizualizácia. Víťazný návrh. Foto: archív MIB Bratislava

Čiže po rokoch sa začína pomerne akčne hýbať s majetkom mesta, ktorý by mal efektívnejšie slúžiť verejnosti. 

Mesto vlastní viacero budov a areálov, ktoré sú k dispozícii. Len ich treba nanovo projektovo uchopiť a dotiahnuť to. Kúpele Grossling sú jednou z prvých veľkých investícií. 

Dizajn mesta súvisí aj s navrhovaním väčších celkov, ktoré majú vplyv na okolie. Aký očakávate teda tento vplyv na okolie a aké sú priestorové vzťahy v kontexte nových kúpeľov? 

Riešený areál sa nachádza v centre hlavného mesta, v blízkosti Hviezdoslavovho námestia, mestského úradu Staré mesto, Ministerstva životného prostredia. Kúpele nie sú využívané od roku 1994. Toto je celkom zásadné, že budova, ktorá bola iba zavretá, bude teraz dostupná. Pokiaľ sa to podarí spraviť podľa plánu, bude to prostredie veľmi kvalitné, ktoré má aj potenciál slúžiť ako lákadlo pre návštevu mesta. Je to niečo, na čo budeme môcť byť hrdí. 

Myslíš si, že sa zmenia určité technické parametre kúpeľov vzhľadom na pandémiu COVID 19? Uvažujú architekti s takýmito komplikáciami do ďalekej budúcnosti? To je predsa zásah do prevádzky, financií, kontextov, keď momentálne veľa “voľnočasových” komplexov úplne minimalizovalo svoje prevádzky… Nemôžu sa takého situácie opakovať? Ako je do dlhodobo udržateľné?

Zatiaľ sme nerobili v našich projektoch žiadne korekcie. Predpokladáme, že v roku 2025, keď sa majú kúpele dokončiť, už bude na svete vakcína.

Interiér kúpeľov Grössling, vizualizácia. Víťazný návrh. Foto: archív MIB Bratislava
Interiér kúpeľov Grössling, vizualizácia. Víťazný návrh. Foto: archív MIB Bratislava
Interiér kúpeľov Grössling, vizualizácia. Víťazný návrh. Foto: archív MIB Bratislava
Interiér kúpeľov Grössling, vizualizácia. Víťazný návrh. Foto: archív MIB Bratislava
Interiér kúpeľov Grössling, vizualizácia. Víťazný návrh. Foto: archív MIB Bratislava
Interiér kúpeľov Grössling, vizualizácia. Víťazný návrh. Foto: archív MIB Bratislava

Ako by si zadefinoval kvality víťazného návrhu oproti ostatným?

Znie to možno banálne, ale najlepšie splnil zadanie. Vôbec to nie je také samozrejmé, pretože toto zadanie bolo veľmi zložité. Je to pomerne komplikovaná sústava budov z rôznych historických vrstiev od konca devätnásteho storočia. Rôzne funkcie majú aj rôzne technické parametre. Samotná substancia v súčasnom stave je náročná na prácu a funkčne skombinovať súčasné kúpele a knižnicu tiež nie je samozrejmé. Víťaznému návrhu sa všetky tieto požiadavky podarilo vhodne dodržať. V strede celého komplexu je centrálne schodisko, kde sa môže návštevník rozhodnúť kam ide,  plavecký bazén je dostupný aj bez nutnosti križovať ďalšie funkcie a podobne. Niektoré návrhy neboli takto dotiahnuté. Prvý a druhý projekt sú podľa mňa zvládnuté z hľadiska prevádzky najlepšie. No a ďalším kritériom je, že víťazný návrh má dobrý architektonický výraz. Nová vrstva rešpektuje starú a pôsobia v kombinácii veľmi dobre. 

Si v oblasti pamiatkovej obnovy skôr za zachovávanie starého, alebo by si pokojne nahradil staré novým? 

Ja nie som v tomto extrémista. Na víťaznom návrhu oceňujem aj odvahu pridať nové, aj zachovať staré. 

Čiže očakávate novú výkladnú skriňu bratislavskej mestskej architektúry. Ako by sme mohli pomenovať túto typológiu? Centrum voľného času? Rekreácie? Sú to v súčasnosti bežné zadania pre architektov?

Centrum kultúrnej rekreácie.

Je tá kombinácia kúpeľov s knižnicou bežná?

Je to u nás jedinečné. Víťazný návrh umožňuje prejsť všetkými prevádzkami postupne počas dňa. V rámci oboch prevádzok sa zohľadňujú súčasné trendy. Knižnica počíta aj s participatívnym programom. Skrátka miesto pre kvalitné trávenie času. Filozofia kúpeľov tiež nie je vyslovene športová, ani komerčný akvapark. Tiež je to skôr kultúrna funkcia. A kvalitná architektúra tomu pomáha.

Bratislava teda chce klásť dôraz na kvalitu života. Čo vám ako organizátorom dala táto súťaž a prečo si presvedčený, že víťazný návrh je hoden realizácie? Prečo bola najvhodnejšia pre toto zadanie forma súťaže?

Práve v tejto súťaži to celkom vidno. Na stránke grossling.sk sú zverejnené všetky návrhy, ktoré prišli a rozptyl kvality je podľa mňa celkom viditeľný. Nebyť súťaže, možno by sme nevedeli, ktoré riešenia sú lepšie. Prostredníctvom súťaže sa dá urobiť obraz o rôznych typoch myslenia a nájsť cestu najkvalitnejšieho návrhu. Považujem takýto proces za dôležitý. Je to diskusia.

Interiér Mestskej knižnice v Mestských kúpeľoch Grössling, vizualizácia. Víťazný návrh. Foto: archív MIB Bratislava
Interiér Mestskej knižnice v Mestských kúpeľoch Grössling, vizualizácia. Víťazný návrh. Foto: archív MIB Bratislava

Ako by si dizajnoval ideálne mesto, ideálne verejné priestranstvá?

Zaujíma ma proces, ktorý prináša kvalitu na čo najviac miest. Myslím si, že dobré je to tak, ako to robíme teraz. Snažíme sa pri každom zadaní pochopiť, čo je dôležité a potom tomu venovať adekvátnu pozornosť. Najlepšie formou súťaže. Teraz sú ešte aktuálne riešenia Námestie SNP a Kamenné námestie, Komenského námestie – to sú veľké “vlajkové lode” tvorby mesta. Dôležité je venovať sa aj zvyšovaniu kvality bežného štandardu, definovať kvalitatívne kritériá pre verejné priestory. Mali by byť použiteľné všade. Podľa mňa to robíme dobre!

To je pre kvalitnú prácu určite dôležité, držíme palce!

Outdoorová scénografia

V lete bol dokončený ďalší unikátny dizajnérsky prvok v parku kaštieľa v Moravanoch nad Váhom, na ktorom participovalo aj architektonické zoskupenie Woven. Woven nie je štandardné architektonické štúdio. Štvorica architektiek Danica Pišteková, Anna Cséfalvay, Marianna Maczová a Veronika Michalíková okrem toho, že sa nevenujú iba “bežným” architektonickým zadaniam, fungujú spolu v podstate celoročne, avšak často z rozdielnych miest. Realizácie tejto skupiny sa nachádzajú niekde medzi kategóriami exteriérového nábytku, krajinnej architektúry a drobnej stavby. Všimla si ich aj verejnosť v hlasovaní v cene za architektúru CE ZA AR. Objekt Lesná sauna v Spišskom Hrhove nominovaný v kategórii Fenomény architektúry, získal cenu verejnosti.

Workshop v Moravanoch nad Váhom, 2019 – záznam procesu.
Foto: Katarína Janíčková, archív Woven
Workshop v Moravanoch nad Váhom, 2019 – záznam procesu. Foto: Katarína Janíčková, archív Woven
Workshop v Moravanoch nad Váhom, 2019 – záznam procesu.
Foto: Katarína Janíčková, archív Woven
Workshop v Moravanoch nad Váhom, 2019 – záznam procesu. Foto: Katarína Janíčková, archív Woven
Workshop v Moravanoch nad Váhom, 2019 – záznam procesu.
Foto: Katarína Janíčková, archív Woven
Workshop v Moravanoch nad Váhom, 2019 – záznam procesu. Foto: Katarína Janíčková, archív Woven

Malé veľké riešenia architektúry

Woven si samy hovoria, že robia architektúru v malej mierke. Ich prístup však môžeme pomenovať aj inak – ako dizajn vo veľkej mierke. Prvotný impulz na založenie zoskupenia Woven vzišiel počas spoločného štúdia na Katedre architektonickej tvorby VŠVU. Priateľstvo štyroch študentiek prerástlo do spolupráce, ktorá pretrvala dodnes. Na začiatku ich spájala účasť na rôznych študentských súťažiach a v roku 2013 zorganizovali prvý ročník [1:1] Workshopu. Kolegyne si dali záväzok každý rok tento projekt zopakovať. 

Workshopy doteraz vznikali pod vedením pozvaných lektorov a lektoriek z kolektívu Woven a tiež ďalších domácich a zahraničných odborníkov. Woven nezavrhujú “klasické” štúdium, ale podľa nich tieto akcie umožňujú zažiť niečo ako trenažér celého architektonického procesu – od návrhu po stavbu. Okrem výsledku je pre Woven dôležitý aj proces. Ide o možnosť reálne “vyrábať” architektúru v reálnej mierke a krátkom čase. Doteraz realizované akcie mali veľmi pozitívne ohlasy, keďže študenti a študentky architektúry pracujú počas roka prevažne za počítačmi a svoju tvorbu prezentujú maketami v mierke (1:50, 1:100,…), čo je výrazne iný prístup. Proces tvorby a samotnej skutočnej stavby je veľmi nahustený. Zadanie znie, že za 10 dní musí po vás niečo zostať a pracujete s predtým nevyskúšanou, neznámou skupinou ľudí. 

Ako povedala Danica Pišteková: “Pre mňa architektúra nemá jasnú definíciu. Mám rada rôznosť zadaní a rozličný typ práce. Jeden deň môžem šiť, na druhý vŕtať a rezať, no pre mňa je architektúra hlavne spôsob myslenia, ktorý stojí pred akoukoľvek postavenou a vyrobenou realitou. Čiže hlavné je, ako rozmýšľam, to ostatné sú iba rôzne typy prekladov.” Rozmýšľanie o konkrétnych úlohách a vylepšeniach prostredia je základom úspešného dizajnu.  Spolupráca Woven začala v podstate workshopmi, ale dnes tvoria hlavnú líniu ich tvorby spolupráce autorské. Woven vylepšujú mestské parky, zaoberali sa aj vzťahom návštevníkov a prostredia napríklad na ploche Pohoda festivalu na letisku Trenčín, kde bolo v rokoch 2015  – 2017 inštalované dielo THE DOORS. Tu boli predmety produktového dizajnu (staré dvere) prenesené do nového kontextu, návštevníci ocenili hravosť a otvorenosť interpretáciám. 

Ich najznámejším projektom sa stal projekt Lesnej sauny v Spišskom Hrhove (realizácia 2018 – 2019). Sauna má navonok netradičný tvar, ale vnútri je postavená podľa tradičných techník. Je bez prívodu elektriny, kúri sa tu drevom v piecke a ochladzuje vodou z potoka. Projekt má okrem estetického výrazný sociálny rozmer. Lesná sauna zadarmo slúži obyvateľom Spišského Hrhova a turistom. Za pomoci stoviek ľudí ju postavili občianske združenia Woven, Centrum architektúry a Čierne diery v spolupráci s obecným podnikom Hrhovské služby. Finančné prostriedky sa podarilo vyzbierať v crowdfundingovej kampani. Stavba a realizácia nevšedného projektu stála 12 tisíc eur a saunu prevádzkujú miestni obyvatelia Spišského Hrhova. Za rok fungovania si ju rezervovalo zhruba 1 700 ľudí. Nezaznamenali žiaden vandalizmus.

Workshop v Moravanoch nad Váhom, 2019 – záznam procesu.
Foto: Katarína Janíčková, archív Woven
Workshop v Moravanoch nad Váhom, 2019 – záznam procesu. Foto: Katarína Janíčková, archív Woven
Workshop v Moravanoch nad Váhom, 2019 – záznam procesu.
Foto: Katarína Janíčková, archív Woven
Workshop v Moravanoch nad Váhom, 2019 – záznam procesu. Foto: Katarína Janíčková, archív Woven
Workshop v Moravanoch nad Váhom, 2019 – záznam procesu.
Foto: Katarína Janíčková, archív Woven
Workshop v Moravanoch nad Váhom, 2019 – záznam procesu. Foto: Katarína Janíčková, archív Woven

Exteriérový nábytok na mieru

V roku 2019 bolo realizované pódium Pod tým Nad tým v kultúrnom centre Hájovňa v Banskej Štiavnici. Cieľom bolo vytvoriť stage, ktorý sa dokáže v čase, keď sa nekonajú podujatia, zmeniť na zaujímavú pobytovú plochu a zároveň využiť potenciál existujúceho betónového bazéna, pódium s dierou. Diera sa dá vyplniť stolčekmi veľkými 50x50x50cm, ktoré sa okrem toho osvedčili aj ako vynikajúci flexibilný mobiliár. Mobiliár je variabilný a univerzálny.

Čo sa týka pravidelných letných workshopov, konali sa v Piešťanoch, Stupave, Lučenci,  v Partizánskom, Trnavej Hore a naposledy v Moravanoch nad Váhom. Pre lokálneho partnera, ktorý workshop spoluorganizuje, môže byť lákadlom to, že za dva týždne vznikne v jeho meste/lokalite neštandardný mestský mobiliár, ktorý prinesie novú kvalitu do verejného priestoru. Výsledkom [1:1] Workshopu je často objekt, ktorý môže byť na prvý pohľad ťažko uchopiteľný. Nejde o klasické lavičky, ale o objekty, ktoré vyzývajú na rôzne aktivity. Príkladom je UWO (Piešťany, 2016), drevený tanier vhodný na ležanie, sedenie, pódium či bežecký okruh pre najmenších. Ide o novotvar vo verejnom priestore, ktorého funkciu určuje užívateľ (UWO workshop viedli Ransu Helenius a Tobias Permin).

Posledný  [1:1] Workshop prebiehal v auguste 2020 v Moravanoch nad Váhom. Renesančný kaštieľ, ktorý bol kedysi miestom tvorivých stretnutí umelcov a architektov, sa za posledných desať rokov stal takmer ruinou. V roku 2018 prešiel však pod nových majiteľov a stal sa dejiskom festivalu Artrooms Moravany, pričom v priľahlom parku dostali tento rok priestor aj participanti [1:1] Workshop-u. Ako tútorky fungovali samotné členky zoskupenia Woven, vedúcimi dielenskej výroby boli Andrej Farba a Marec Ambruš. Workshopu sa zúčastnili ako ďalší spoluautori Réka Tundoková, Bronislava Priehodová, Alexandra Miškufová, Katarína Marušicová, Karolína Lutterová, Petra Ďurišková, Katarína Burdová, Andrej Siman, Karol Gwiazdowski, Šimon Doubrava, Amália Filip a Peter Jančár. Výsledkom pobytu je opäť objekt s variabilným využitím a pútavým dizajnom vyrobený na mieru prevažne z dreva. Autori sa rozhodli pracovať s mierne sa zvažujúcim terénom a nepravidelnosť pôdy zarámcovať prísnymi kvádrami. Rytmus hranolov matne asociuje Pamätník holocaustu v Berlíne od Petra Eisenmana, prvky sú však duté. Nové pódium – bludisko môže byť pokojne detským ihriskom i dejiskom umeleckých akcií. A to všetko s majestátnou kulisou bielej fasády kaštieľa. Či už sa dohodneme, že Woven vytvárajú malú architektúru, veľký nábytok, umenie, alebo dizajn, v každom prípade vytvárajú nové možnosti pre vizuálne pútavé situácie.

Workshop v Moravanoch nad Váhom, 2019 – konečná realizácia.                  
Foto: Katarína Janíčková, archív Woven
Workshop v Moravanoch nad Váhom, 2019 – konečná realizácia. Foto: Katarína Janíčková, archív Woven
Workshop v Moravanoch nad Váhom, 2019 – konečná realizácia.                  
Foto: Katarína Janíčková, archív Woven
Workshop v Moravanoch nad Váhom, 2019 – konečná realizácia. Foto: Katarína Janíčková, archív Woven
Workshop v Moravanoch nad Váhom, 2019 – konečná realizácia. Foto: Katarína Janíčková, archív Woven
Workshop v Moravanoch nad Váhom, 2019 – konečná realizácia. Foto: Katarína Janíčková, archív Woven
Workshop v Moravanoch nad Váhom, 2019 – konečná realizácia. Foto: Katarína Janíčková, archív Woven
Workshop v Moravanoch nad Váhom, 2019 – konečná realizácia. Foto: Katarína Janíčková, archív Woven
Workshop v Moravanoch nad Váhom, 2019 – konečná realizácia.                  
Foto: Katarína Janíčková, archív Woven
Workshop v Moravanoch nad Váhom, 2019 – konečná realizácia. Foto: Katarína Janíčková, archív Woven

Graduation Projects 2019

Graduation Projects je každoročná súťažná prehliadka diplomových a bakalárskych prác z dizajnových odborov vysokých škôl krajín Vyšehradskej štvorky. Hlavným organizátorom súťaže je poľské centrum dizajnu Zamek Ciezsyn v poľskom Cieszyne, ktoré vo svojich priestoroch usporadúva výstavu, prezentáciu aj zasadanie medzinárodnej odbornej poroty.

Ročník 2019 bol opäť bohatý na počet prihlásených projektov absolventov škôl z Poľska, Maďarska, Česka a Slovenska. Z celkového počtu 289 prác (z toho 146 v kategórii 2D dizajn a 143 v kategórii 3D dizajn) bolo vybraných 30 najlepších, ktoré boli odprezentované na výstave a v katalógu. Ako každý rok, aj tento bolo otvorenie výstavy súčasťou celovíkendového (už pätnásteho ročníka) festivalu Urodziny Zamku Cieszyn v termíne 21. – 23. februára. Ide o sériu workshopov, diskusií, prednášok a komentovaných prehliadok o dizajne a architektúre v úzkej spojitosti s mestom Cieszyn. Nosná téma, resp. podtitul tohto ročníka, mala názov Forever Young? a zameriavala sa na potreby najstaršej generácie v spojitosti s verejným priestorom. Organizátori si na toto podujatie pozývajú mnoho hostí – odborníkov z Poľska a celej Európy. Ide o mimoriadne zaujímavú akciu s bohatým programom, kvôli ktorej sa oplatí urobiť si predĺžený víkend v poľskom Ciezsyne. Výstava Graduation Projects 2019 sa za účasti víťazných absolventov otvárala v sobotu 22. februára 2020. V piatok, deň pred vernisážou, sa konala prezentácia, kde každý absolvent predstavil svoj projekt verejnému i odbornému publiku.

Lucia Gamanová: Jewellery as Something / Šperk ako čokoľvek, Katedra vizuálnej komunikácie VŠVU, pedagóg: Marcel Benčík
Lucia Gamanová: Jewellery as Something / Šperk ako čokoľvek, Katedra vizuálnej komunikácie VŠVU, pedagóg: Marcel Benčík
Lenka Erd: Personal Space / Osobný priestor, Katedra dizajnu VŠVU, pedagóg: František Burian
Lenka Erd: Personal Space / Osobný priestor, Katedra dizajnu VŠVU, pedagóg: František Burian
Marek Mati: Receptár pre dizajnéra na hranici / Recipes for a Designer on the Border, Katedra vizuálnej komunikácie VŠVU, pedagóg: Marcel Benčík
Marek Mati: Receptár pre dizajnéra na hranici / Recipes for a Designer on the Border, Katedra vizuálnej komunikácie VŠVU, pedagóg: Marcel Benčík

Medzi tridsiatimi najlepšími záverečnými projektami boli zo Slovenska vybrané tri. Za produktový dizajn to bola bakalárska práca Lenky Erdovej (Katedra dizajnu VŠVU, pod pedagogickým vedením Františka Buriana) s názvom Personal Space / Osobný priestor. Jej cieľom bolo vytvoriť atypickú stoličku alebo objekt na sedenie, do ktorého by sa jeho používateľ mohol ,,zakukliť,,. Do vysokej mäkkej peny v tvare kvádra vyhĺbila sediacu ľudskú siluetu a penu položila na pevný drevený základ so štyrmi nohami. Mäkký materiál naokolo vytvorí sediacej osobe pohodlný a podľa potrieb formovateľný osobný priestor. Pri navrhovaní sa autorka inšpirovala detskými bunkrami, kde sa deti radi schovajú a trávia tam čas v malom priestore obklopené svojimi plyšovými hračkami. Druhým, tentokrát magisterským projektom, bola práca Lucie Gamanovej (Katedra vizuálnej komunikácie VŠVU, pod pedagogickým vedením Marcela Benčíka) s názvom Jewellery as Something / Šperk ako čokoľvek. Ide o netradičný projekt (Lucia Gamanová je študentka grafického dizajnu), v ktorom sa autorka venovala recyklácii odpadu. Autorka pozbierala rôzne vyhodené veci alebo fragmenty vecí, ako plastové uzávery fľaše, elektroodpad či plechové časti z konzerv. Z týchto predmetov vyrobila za pomoci 3D tlačiarne rôznorodé výtvarné objekty v čistej bielej a čiernej farebnosti, ktoré sa dajú využiť ako jednoduchá, ale výrazná brošňa. Treťou prácou je magisterský projekt Mareka Matiho, absolventa Katedry vizuálnej komunikácie VŠVU, s názvom Receptár pre dizajnéra na hranici / Recipes for a Designer on the Border (pod pedagogickým vedením Marcela Benčíka). Ako napovedá názov, cieľom autora bolo vytvoriť akýsi manuál (nielen) pre dizajnérov, ktorí sa ocitli v situácii bez profesionálnych grafických programov. Marek Mati preskúmal možnosti, ako sa dá graficky spracovať dokument v najpoužívanejšom kancelárskom textovom programe Microsoft Word. Všetky svoje zistenia, poznatky a výstupy spracoval do jednej publikácie – poradcu, ktorú vytvoril (ako inak) v Microsoft Worde. Výsledok je až prekvapujúco solídny. Stránky s čiernym textom a azúrovo modrými symbolmi, grafmi a nákresmi sú spracované mimoriadne rozmanito a minimalisticky na vysokej typografickej úrovni. Manuál môže dobre poslúžiť aj v obyčajných kanceláriách bez profesionálneho grafického dizajnéra (napr. pre oznamy) a zvýšiť tak grafickú úroveň tlačovín v bežných verejných priestoroch.

Výstava Graduation Projects 2019 mala trvať do nedele 26. apríla 2020 a začiatkom mája ďalej putovať na pár týždňov aj do českého Zlína. Žiaľ, vzhľadom na súčasnú situáciu musela byť výstava predčasne zatvorená a termín jej prezentácie mimo Zamek Ciezsyn je v štádiu rokovaní. V každom prípade je možné pozrieť si tento aj predchádzajúce ročníky na oficiálnom webe Graduation Projects.

Vizuál súťaže Graduation Projects 2019
Vizuál súťaže Graduation Projects 2019
Pohľad do výstavy Graduation Projects 2019, Zamek Cieszyn, foto: Gabriela Ondrišáková
Pohľad do výstavy Graduation Projects 2019, Zamek Cieszyn, foto: Gabriela Ondrišáková

Cena profesora Jindřicha Halabalu 2019

Dlhodobým cieľom súťaže je najmä podpora vzostupu kvality študentských prác a vytvorenie priestoru pre konfrontáciu tvorivých názorov na medzinárodnej úrovni. Vysokoškolské vzdelávanie je procesom v pohybe, neustále sa vyvíja. Už sme si zvykli, že Cena prof. Halabalu nás každoročne vťahuje do určitej špecifickej konštelácie tém a ich výstupov, konkrétnych autorov ale aj konkrétnych hodnotiteľov, tu a teraz. Odzrkadľuje momentálny stav výučby na školách so zameraním na nábytkový a interiérový dizajn, poukazuje na aktuálne dianie a otvára otázky o smerovaní dizajnérskeho i pedagogického pôsobenia. Štruktúra súťažných kategórií umožňuje prihlásiť nielen záverečné diplomové práce ale aj semestrálne projekty, čo nám dovoľuje nahliadnuť do ateliérovej výučby o čosi hlbšie a odkryť podrobnejšie myslenie, cítenie a hodnoty nastupujúcej generácie dizajnérov.

Prezentácia školského diela v mimoškolskom prostredí predstavuje ako pre študenta, tak aj pre školu dôležitý moment získania spätnej väzby a nadobudnutia širšej reflexie k vlastnej tvorbe.

Hlavná cena v kategórii Dizajn nábytku – záverečné práce 1. a 2. stupňa: Šimon Galanský : Kreslo Sinuo, VŠVU Bratislava, Foto Marko Horban
Hlavná cena v kategórii Dizajn nábytku – záverečné práce 1. a 2. stupňa: Šimon Galanský : Kreslo Sinuo, VŠVU Bratislava, Foto Marko Horban
Hlavná cena v kategórii Dizajn nábytku – záverečné práce 1. a 2. stupňa: Šimon Galanský : Kreslo Sinuo, VŠVU Bratislava, Foto Marko Horban
Hlavná cena v kategórii Dizajn nábytku – záverečné práce 1. a 2. stupňa: Šimon Galanský : Kreslo Sinuo, VŠVU Bratislava, Foto Marko Horban
Čestné uznanie v kategórii Semestrálne práce dizajnu nábytku: Radovan Labaš: Stolička pre hendikepovaných s epilepsiou, VŠVU Bratislava, Foto Marko Horban
Čestné uznanie v kategórii Semestrálne práce dizajnu nábytku: Radovan Labaš: Stolička pre hendikepovaných s epilepsiou, VŠVU Bratislava, Foto Marko Horban
Čestné uznanie v kategórii Semestrálne práce dizajnu nábytku: Radovan Labaš: Stolička pre hendikepovaných s epilepsiou, VŠVU Bratislava, Foto Marko Horban
Čestné uznanie v kategórii Semestrálne práce dizajnu nábytku: Radovan Labaš: Stolička pre hendikepovaných s epilepsiou, VŠVU Bratislava, Foto Marko Horban

Samotné podujatie vzniklo na počesť celoživotného diela Jindřicha Halabalu (1903 – 1978) – tvorcu, pedagóga a publicistu, ktorý sa v bývalom Československu významnou mierou zaslúžil o zvyšovanie úrovne poznania v oblasti tvorby, konštrukcie a výroby nábytku, ako aj o výrazné odborné profilovanie a rast tvorivých schopností študentov. Svojim pôsobením na niekdajšej Vysokej škole lesníckej a drevárskej vo Zvolene (1954 – 1969) nepriamo ovplyvnil vznik súčasnej Katedry dizajnu nábytku a interiéru na Technickej univerzite vo Zvolene. A práve toto pracovisko v roku 2004 iniciovalo vznik súťaže spolu s Ústavom nábytku, dizajnu a bývania Lesníckej a drevárskej fakulty Mendelovej univerzity v Brne. Obe univerzity si vždy po roku odovzdávajú štafetu a striedajú sa v úlohe organizátora a odborného garanta podujatia. Kým počiatočné ročníky mali výlučne československý charakter, pod taktovkou Zvolenčanov priniesol deviaty ročník (2013) širšiu internacionalizáciu súťaže a stabilizáciu jej účastníckej základne. Po intenzívnej prezentácii ocenených projektov výstavami doma (Bratislava, Nitra, Trenčín, Spišská Nová Ves, Banská Bystrica, Zvolen) aj v zahraničí (Budapešť, Varšava, pražský Designblok, brnenský Mobitex, berlínsky DMY International Design Week, Vienna Design Week…) viditeľne narástol počet účastníkov nielen zo Slovenska a Čiech ale tiež z Poľska, Maďarska či Belgicka (114 súťažiacich z trinástich vysokých škôl). Ako jeden z pozitívnych prínosov tohto obdobia v histórii súťaže je možné uviesť aj výraznejšie posilnenie komunikácie akademického prostredia s odbornou praxou. Do vyhodnotenie súťaže sa začali intenzívnejšie zapájať renomovaní zástupcovia našej dizajnérskej nábytkárskej praxe (Javorina, Brik, Ton a mnohé ďalšie firmy). Prispeli a prispievajú dôležitým pohľadom „z druhej strany“ do akademickej diskusie o smerovaní výučby nábytkového a interiérového dizajnu.

Po predchádzajúcich rokoch dynamického vývoja sa aktuálny pätnásty ročník (2019) predstavil v oveľa komornejšom československom formáte. Do súťaže sa zapojilo celkovo šesť vysokých škôl. Osemčlenná medzinárodná porota posudzovala 82 projektov. Najpočetnejšie bol zastúpený nábytok, a to už tradične najmä 1. súťažná kategória – semestrálne práce dizajnu nábytku (36 projektov). Hlavnú cenu v tejto kategórii si odniesol Edgar Ondroušek z Technickej univerzity vo Zvolene za neprehliadnuteľné kreslo Instant-T, ktoré vzniklo pod pedagogickým vedením Mariána Ihringa. Porota vyzdvihla jeho jednoduché a zároveň esteticky pôsobivé stvárnenie, ktoré môže tvoriť výrazový prvok v interiéri aj v exteriéri. Násobením a poskladaním výtvarne identického prvku do kruhu vzniká koncept produktu, ktorý je predurčený pre opakovanú výrobu.

Čestné uznanie v kategórii Dizajn nábytku – záverečné práce 1. a 2. stupňa: Peter Kušnír: Uni STORE, TU Košice, Foto Peter Kušnír
Čestné uznanie v kategórii Dizajn nábytku – záverečné práce 1. a 2. stupňa: Peter Kušnír: Uni STORE, TU Košice, Foto Peter Kušnír
Čestné uznanie v kategórii Dizajn interiéru – semestrálne práce: Katarína Csúzová: Aktívny verzus pasívny priestor, TU Zvolen, Vizualizácie Katarína Csúzová
Čestné uznanie v kategórii Dizajn interiéru – semestrálne práce: Katarína Csúzová: Aktívny verzus pasívny priestor, TU Zvolen, Vizualizácie Katarína Csúzová

Čestné uznanie v tejto kategórii putovalo do rúk Radovana Labaša z Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (pedagóg Miroslav Debnár). Študent vytvoril ucelený koncept rady dvoch tvarovo príbuzných jedálenských stoličiek, pričom jedna je určená pre zdravotne hendikepovaného, konkrétne pre dieťa trpiace epilepsiou. Stolička svojim riešením rešpektuje rast dieťaťa a je využiteľná až do dospelého veku. Paralelne s touto stoličkou vznikla aj jej verzia pre zdravých ľudí, čím je vytvorená funkčná aj vizuálna súhra oboch sedení pri jednom stole.

Bohato zastúpenou bola tiež 2. súťažná kategória: dizajn nábytku – záverečné práce 1. a 2. stupňa (23 prác). Hlavnou cenou boli potvrdené kvality kresla Sinuo, ktorého dizajn vyniká harmonickou rovnováhou výtvarného a technického riešenia. Komisia vo svojom hodnotení vysoko ocenila, že na dosiahnutie praktickej funkcie bol použitý len jeden druh materiálu, i keď navyše (pre zvýšenie komfortu) je možná aj aplikácia jednoduchého čalúnenia. Autorom riešenia je študent VŠVU Šimon Galanský, pedagogicky sa na ňom podieľal Miroslav Debnár.

Aj v tejto kategórii bolo udelené čestné uznanie za technicky a technologicky inovatívne riešenie úložného nábytku Uni STORE od Petra Kušníra z Technickej univerzity v Košiciach, pedagóg Tibor Uhrín. Podstatou multifunkčného konceptu je výtvarné pôsobenie dvoch kontrastných materiálov, ktoré sa navzájom dopĺňajú.

Autor vytvoril systém úložných boxov, ktoré pôsobia odľahčene pričom si zachovávajú svoje konštrukčné a pevnostné vlastnosti pre potreby užívateľa.

Čo do počtu prihlásených prác najútlejšia 3. súťažná kategória: dizajn interiéru – semestrálne práce predstavila 11 projektov, ktoré sa v drvivej väčšine venovali problematike verejného interiéru. Prevažovali návrhy na rekonštrukcie kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií. Hlavnú cenu získala Karolína Štefániková z Technickej univerzity vo Zvolene za vydarený projekt verejnej detskej knižnice, ktorý rešpektuje podstatu hravého sveta detí s akceptovaním funkčných zón. Porota ocenila variabilitu kontajnerov a regálov, ktorých praktická a estetická funkcia sú v rovnováhe. Prácu viedol pedagóg Martin Somora.

Hlavná cena v kategórii Dizajn interiéru – semestrálne práce: Karolína Štefániková: Krajská knižnica Zvolen, oddelenie pre deti a mládež, TU Zvolen, Foto a vizualizácie Karolína Štefániková
Hlavná cena v kategórii Dizajn interiéru – semestrálne práce: Karolína Štefániková: Krajská knižnica Zvolen, oddelenie pre deti a mládež, TU Zvolen, Foto a vizualizácie Karolína Štefániková
Hlavná cena v kategórii Dizajn interiéru – semestrálne práce: Karolína Štefániková: Krajská knižnica Zvolen, oddelenie pre deti a mládež, TU Zvolen, Foto a vizualizácie Karolína Štefániková
Hlavná cena v kategórii Dizajn interiéru – semestrálne práce: Karolína Štefániková: Krajská knižnica Zvolen, oddelenie pre deti a mládež, TU Zvolen, Foto a vizualizácie Karolína Štefániková
Hlavná cena v kategórii Dizajn interiéru – záverečné práce 1. a 2. stupňa: Katarína Nagyová: Adaptácia budovy na nový účel, STU Bratislava, Vizualizácie Katarína Nagyová
Hlavná cena v kategórii Dizajn interiéru – záverečné práce 1. a 2. stupňa: Katarína Nagyová: Adaptácia budovy na nový účel, STU Bratislava, Vizualizácie Katarína Nagyová
Hlavná cena v kategórii Dizajn interiéru – záverečné práce 1. a 2. stupňa: Katarína Nagyová: Adaptácia budovy na nový účel, STU Bratislava, Vizualizácie Katarína Nagyová
Hlavná cena v kategórii Dizajn interiéru – záverečné práce 1. a 2. stupňa: Katarína Nagyová: Adaptácia budovy na nový účel, STU Bratislava, Vizualizácie Katarína Nagyová

Aj ďalší projekt, ktorý získal čestné uznanie, bol vytvorený na Technickej univerzite vo Zvolene a samotná semestrálna práca je venovaná riešeniu interiérov univerzity. Autorka Katarína Csúzová sa pod vedením Zuzany Tončíkovej zaoberala návrhom rekonštrukcie ateliérového priestoru, určeného študentom dizajnu. Porota vo svojom hodnotení vyzdvihla presvedčivé realizačné znovu použitie interiérového vybavenia v novom funkčnom priestore.

Verejný interiér ako predmet riešenia prevládal aj v 4. súťažnej kategórii: dizajn interiéru – záverečné práce 1. a 2. stupňa a to najmä ako téma adaptácie budov na nové účely. Konkrétne projekty predstavovali pestré spektrum subtém smerujúcich vo svojich výstupoch ku kultúrno-spoločenskému, športovému, obchodnému či komunitnému využitiu. Z dvanástich súťažných projektov boli tri venované súkromnému obytnému interiéru.

Čestné uznanie v kategórii Dizajn nábytku – záverečné práce 1. a 2. stupňa: Peter Kušnír: Uni STORE, TU Košice, Foto Peter Kušnír
Čestné uznanie v kategórii Dizajn nábytku – záverečné práce 1. a 2. stupňa: Peter Kušnír: Uni STORE, TU Košice, Foto Peter Kušnír
Hlavná cena v kategórii Semestrálne práce dizajnu nábytku: Edgar Ondroušek: Instant – T, TU Zvolen, Foto Andrea Polakovičová
Hlavná cena v kategórii Semestrálne práce dizajnu nábytku: Edgar Ondroušek: Instant – T, TU Zvolen, Foto Andrea Polakovičová
Hlavná cena v kategórii Semestrálne práce dizajnu nábytku: Edgar Ondroušek: Instant – T, TU Zvolen, Foto Andrea Polakovičová
Hlavná cena v kategórii Semestrálne práce dizajnu nábytku: Edgar Ondroušek: Instant – T, TU Zvolen, Foto Andrea Polakovičová

Hlavnú cenu v tejto kategórii získala Katarína Nagyová za návrh rekonštrukcie bývalého obchodného domu Baumax v Bratislave. Objekt pretvorila do podoby novodobej knižnice s modernými prvkami v interiéri. Ambíciou autorky bolo najmä zmeniť zaužívané čitateľské prostredie tak, aby sa čítanie a vzdelávanie stalo príjemnejším a pohodlnejším zážitkom. Porota udelila cenu za kreatívne koncepčné riešenie knižnice. Zaujímavosťou interiéru je včlenenie knižnice do kontajnerov. Interiér, ktorý mal pôvodne inú funkciu, bol zušľachtený novým autorským prístupom. Práca vznikla na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave pod vedením Dušana Kočlíka.

Na záver ešte niekoľko postrehov. Projekty dizajnu nábytku, boli osviežením súťaže, vytvorili spolu veľmi rôznorodú paletu materiálov a funkcií. Porota vyzdvihla zvyšujúcu sa úroveň prepracovanosti funkčných prototypov, čo umožňuje aj hodnovernejšiu verifikáciu výstupov. Čo sa týka obidvoch kategórií interiérového dizajnu, tie v porovnaní s minulými ročníkmi zaznamenali výrazný úbytok prihlásených súťažných projektov. Celkovo je možné konštatovať, že v tomto ročníku súťaže hral „presilovku“ nábytok nad interiérom. A to nielen čo do počtu. Ako celok kategória záverečných prác interiérového dizajnu prekvapila menej lichotivým hodnotením poroty. Viaceré práce nedosahovali očakávanú kvalitu výstupov či spôsobu prezentácie alebo na posudzovanie neboli dodané kompletné výstupy podľa požiadaviek propozícií súťaže, čo sa odzrkadlilo aj na rozhodnutí komisie neudeliť v tejto kategórii čestné uznanie.

Výstava v priestoroch Slovenskej národnej galérie na Zvolenskom zámku, Foto Elena Farkašová
Výstava v priestoroch Slovenskej národnej galérie na Zvolenskom zámku, Foto Elena Farkašová
Výstava v priestoroch Slovenskej národnej galérie na Zvolenskom zámku, Foto Elena Farkašová
Výstava v priestoroch Slovenskej národnej galérie na Zvolenskom zámku, Foto Elena Farkašová
Výstava v priestoroch Slovenskej národnej galérie na Zvolenskom zámku, Foto Elena Farkašová
Výstava v priestoroch Slovenskej národnej galérie na Zvolenskom zámku, Foto Elena Farkašová

Prínosom tejto súťaže je vždy príležitosť na stretnutie zástupcov škôl, ktoré sa zaoberajú výučbou dizajnu. Vytvára sa tu jedinečná možnosť konfrontácie rôznych prístupov k tvorbe, výmeny názorov o smerovaní dizajnérskeho vzdelávania. Platformu pre tento druh komunikácie vytvára sprievodné podujatie súťaže – medzinárodná konferencia Tvorivosť v dizajne. Uskutočnila sa na pôde Technickej univerzity vo Zvolene už po štvrtý raz, a to v stredu 6. novembra 2019. Podujatie, zamerané na tvorivý proces v dizajne, jeho špecifiká a aplikáciu vo vzdelávaní dizajnérov, bolo určená predovšetkým (ale nielen) účastníkom súťaže. Nieslo sa v duchu podtitulu „O dimenziu viac – od sna k realizácii, od myšlienky k hmote, od vízie k realizácii, z plochy do priestoru“. Pozvané príspevky, ktoré predniesli na konferencii členovia poroty a ďalší hostia podujatia, priniesli zamyslenie nad profesiou dizajnéra a dizajnérskou tvorbou v kontexte minulého, súčasného a budúceho, úvahy nad metodologickými a filozofickými aspektami tvorby, kreativitou ako základným elementom dizajnérskeho vzdelávania, ale prezentované boli tiež poznatky o skúsenostiach s tvorivým procesom v dizajne z pohľadu praxe, s uplatnením dizajnu vo výrobnom procese a na reálnom trhu. Príspevky si vypočulo viac ako 130 účastníkov konferencie.

Nasledujúci deň boli na vernisáži výstavy Ceny profesora Halabalu 2019 slávnostne odovzdané štyri hlavné ceny a tri čestné uznania za študentskú tvorbu v nábytkovom a interiérovom dizajne. Partner podujatia Úrad priemyselného vlastníctva SR venoval všetkým oceneným autorom špeciálnu cenu – individuálne poradenstvo v oblasti priemyselno-právnej ochrany. Súťažné projekty boli vystavené v priestoroch SNG na Zvolenskom zámku od 7. novembra do 8. decembra 2019.

Účastníci súťaže – školy:
České vysoké učení technické, Praha, Česká republika / ČVUT
Mendelova univerzita v Brně, Česká republika / MENDELU
Slovenská technická univerzita v Bratislave, Slovensko / STUBA
Technická univerzita v Košiciach, Slovensko / TUKE
Technická univerzita vo Zvolene, Slovensko / TUZVO
Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, Slovensko / VŠVU

Porota 2019:
doc. Mgr. Miroslav Debnár, Vysoká škola výtvarných umení Bratislava, SR
doc. Mgr. art. Marián Ihring, ArtD., Technická univerzita vo Zvolene, SR
PhDr. Dagmar Koudelková, Masarykova univerzita, Brno, ČR
Ing. arch. Martin Kovařík, PhD., Mendelova univerzita v Brne, ČR
doc. M.A. Vladimír Kovařík, Univerzita Tomáše Bati ve Zlíne, ČR
assoc. prof. António Lacerda, PhD., Universidade do Algarve, Portugalsko
prof. akad. soch. Peter Paliatka, Slovenská technická univerzita v Bratislave, SR
prof. Ing. Tibor Uhrín, ArtD., Technická univerzita v Košiciach, SR – predseda poroty 

Kurátor 15. ročníka súťaže: Mgr. art. Ľuboš Gajdoš, ArtD.

Partneri podujatia: Slovenská národná galéria, Mesto Zvolen, Úrad priemyselného vlastníctva SR, Spoločnosť Do-Mo GLASS, s.r.o., Zväz spracovateľov dreva SR. Podujatie bolo realizované vďaka finančnej podpore Drevárskej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene.

Autormi obrázkov sú dizajnéri uvedení v texte; ďalší autori fotografií: Andrea Polakovičová (kreslo Instatnt-T); Mgr. art. Marko Horban (projekty Sinuo a stolička pre hendikepovaných); Mgr. Elena Farkašová, ArtD. (expozícia výstavy).

Výstava Národná cena za dizajn 2019 podľa Andrey Ďurianovej

Nasledujúci rozhovor predstavuje prepis komentovanej prechádzky po výstavnej sále s autorkou výtvarnej koncepcie a architektúry výstavy Andreou Ďurianovou. Pristavili sme sa pri väčšine diel a Andrea k oficiálnym popiskám pridala svoje postrehy a doplňujúce informácie.

Oleksandra Bakushina: KON RAO/VŠVU Bratislava (Ferdinand Chrenka)
Oleksandra Bakushina: KON RAO/VŠVU Bratislava (Ferdinand Chrenka)
Pohľad do výstavy
Pohľad do výstavy

Nachádzame sa v priestoroch Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží v bývalej kaviarni, čo všetko tu môžeme nájsť? Ako si tvorila túto výstavu?

Východiskom bol priestor a zoznam vybraných diel. Úlohou výstavného dizajnu je vytvoriť prostriedok medzi priestorom a exponátmi. V tomto prípade som vytvorila čierne plochy, ktoré oddeľujú priestor, ktorý považujem za veľmi komplikovaný. Je dominantný, členitý, materiály sú výrazné, sálu delia stĺpy.

Hneď po vstupe upúta veľkorozmerný kruhový objekt, čiže vidím v tom aj pravidelný systém symetrie. Prečo toto dielo dostalo takúto centrálnu polohu?

Bolo to trochu východisko z núdze. Ten kruhový objekt je hudobný nástroj od Oleksandry Bakushiny, ktorý visí na dosť veľkej kovovej konštrukcii. Tá konštrukcia mi robila trochu problém… S kurátorom sme zvažovali aj jej umiestnenie medzi ostatné objekty, avšak nakoniec sme sa zhodli, že môže tvoriť aj takúto dominantu.

Mne sa to zdá veľmi efektné a baví ma tá Harmincova kulisa zo začiatku 20. storočia na pozadí úplnej súčasnosti. Múzeum na Vajanského nábreží vzniklo pôvodne ako Poľnohospodárske múzeum, nedávno v týchto priestoroch sídlilo Detské múzeum, takže výstava dizajnu sem úplne zapadá. Ako sú exponáty členené a usporiadané?

Nie je to podľa kategórií, ktoré sú dané Národnou cenou za dizajn. Postupovala som podľa typových kategórií. V najväčšom priestore som sústredila nábytok. Jednotlivé objekty sú doplnené drobnejšími predmetmi, podľa kontextu. Napríklad sklo je vystavené na ďalších exponátoch a nie samostatne na sokloch. Hneď na kraji vidíme stôl od Javoriny, má dĺžku skoro 3 metre, ale proporcie stolovej dosky pôsobia neuveriteľne subtílne. 

Matej Slezák, Lukáš Gašparovič: Long-Bong, vodná fajka/bomma, RONA, SCHOTT AG, CNC frézovanie
Matej Slezák, Lukáš Gašparovič: Long-Bong, vodná fajka/bomma, RONA, SCHOTT AG, CNC frézovanie

Čiže celá inštalácia je založená na kontexte. A všetko je jasne vysvetlené popiskami.

Zdalo sa mi to vhodnejšie, kompozične sa to pekne dopĺňa.

Áno, hovoríš tým, že ide o dizajnérske výrobky, ktoré sa dajú reálne používať. Prejdime v našej prehliadke za roh novovzniknutej steny…

Ešte sa môžeme pristaviť pri zaujímavej vodnej fajke. Musím povedať, že je to jeden z mojich favoritov tohtoročnej ceny. Hliníkové dielce sú veľmi precízne prepracované. Celý objekt sa skladá z hliníkových a sklenených častí. Na kove vzniká zaujímavý dekor. 

Kam by sme to typologicky zaradili? To je vlastne dobrá pikoška, že na Slovensku vznikol dizajn vodnej fajky!

Je to funkčný objekt, ale zároveň aj krásny interiérový doplnok. Môžeš si to kúpiť a mať doma. Autori to s nadsádzkou nazývajú slovenská fujara. Ale vraj sa to predáva po celom svete. Ešte ma na tom zaujalo, že akákoľvek časť sa dá nahradiť, objekt sa dá rozobrať na jednotlivé komponenty.

To je dôležité – element opraviteľnosti. Sú aj ostatné diela na Národnej cene za dizajn opraviteľné?

Viem, že tento rok nezisková organizácia Repairably dokonca udeľuje cenu za opraviteľný dizajn, čiže je to určite podstatné kritérium. Avšak si myslím, že by so to malo týkať hlavne masovo vyrábaných produktov. Pri niektorých veciach sa ťažko môžeme baviť o opraviteľnosti, napríklad pri sklenených pohároch, pritom ich opakované používanie isto nezaťažuje životné prostredie. Čiže opraviteľnosť je samozrejme dôležitá, ale k životnému cyklu vecí patrí aj “smrteľnosť”, akurát v súčasnosti veci pochovávame oveľa skôr ako stihnú dožiť… 

Prichádzame k lampe…

Moodlight. Až tak to nie je moja parketa, ale oceňujem ten nápad, časti tienidla sa dajú posúvať a tým vytvárať inú svetelnú atmosféru. Mení sa intenzita a farebnosť svetla. Je to variabilné. No a táto nábytková kolekcia Tatran opäť od firmy Javorina je výborná. Vyznie v interiéri a má hravú myšlienku, vidím tam náš typický motív tatranského profilu, ale možno aj šindľovej strechy… Stolíky Foldari 01, študentská práca Viktora Javoreka z Košíc, sú mi naozaj blízke, pretože ide o ohýbaný plech. Stolík vznikne iba vyrezaním určitého tvaru a jeho ohýbaním. Je to síce dosť ťažké, ale zasa to môže fungovať aj v exteriéri… 

vľavo – Leo Čellár: Desk/Javorina, vpravo – Igor Žáček: Solar Tiles/Nice Visions. Cena v kategórii Dizajn s pridanou hodnotou
vľavo – Leo Čellár: Desk/Javorina, vpravo – Igor Žáček: Solar Tiles/Nice Visions. Cena v kategórii Dizajn s pridanou hodnotou
Jana Lukčová: Moodlight/AVU Jana Matejka v Krakove,  vzadu – Viktor Javorek: Foldari 01/TU Košice (Tibor Uhrín)
Jana Lukčová: Moodlight/AVU Jana Matejka v Krakove, vzadu – Viktor Javorek: Foldari 01/TU Košice (Tibor Uhrín)
Boris Klimek, Lenka Damová: z kolekcie Tatran/Javorina
Boris Klimek, Lenka Damová: z kolekcie Tatran/Javorina

Asi sa to ešte nevyrába, keďže ide o študentskú prácu, ale mohli by sme ju odporučiť… Pripomína mi to origami.

Pravdaže, to sú bežné inšpirácie, ktoré fungujú. Potom tu máme obkladačky inšpirované ľudovými motívmi. Viem si obe predstaviť v zaujímavom interiéri. Dekor obkladačiek je určite zaujímavá téma. Človek ako taký má dekor rád, naše oko má záľubu v ornamentoch. Bohužiaľ, niektoré bežne predávané obklady majú naozaj príšerný výzor a ľudia si to dajú domov do bytu…

Inak ďalšia zaujímavá téma, koľko dizajnu vzniká podomácky DIY, ľudia nakupujú v rôznych hobby obchodoch, ktoré im možno tlačia ideu, že žiadnych dizajnérov nepotrebujú. Myslíš, že bežní ľudia chodia na Národnú cenu za dizajn, aby sa inšpirovali pri zariaďovaní bytu? 

To je ťažko povedať. Ale určite by to bolo fajn. Naši dizajnéri sú dosť málo viditeľní. Mnohí sa nevedia predať. Výroba je jedna vec, ale predaj a komunikácia so zákazníkom ďalšia. Mnohí dizajnéri sú naozaj nastavení len na proces navrhovania, prípadne výroby objektu, avšak to k úspechu nestačí… Ďalej tu máme vystavenú novinku od Michala Staška pre firmu tuli. Páči sa mi na tom, že ide o textil s výplňou a pôsobí to ako pevná sedačka. 

Michal Staško: Corny/tuli
Michal Staško: Corny/tuli

Hra s formou vankúšikov ako čalúneného kresla. Zvládnutá funkcia. Presuňme sa k ďalšej sekcii, môžeme ju nazvať experimentálna?

Môžeme. Tu je autorka Zuzana Zmateková, ktorá sa rozhodla pre spoluprácu s programátorom a vytvorili generované obrazce na tkanej textílii. Vytvorili nový typ vizuálu, ktorý vzniká z dát.

Je to aj vizuálne pútavé a iné. Zaujímalo by ma, ako by vyzeralo niečo z toho ušité. Poďme ďalej.

Viktor Tabiš vytvoril náramok na staré digitálky. Silikónový variabilný obal umožňuje užívateľovi nosiť aj digitálky, ktorým sa pokazil remienok. Je to vlastne ekologické, dáva veciam druhý život. Autor pri tom dokáže vyriešiť celý proces výroby sám. 

Pohľad do výstavy – módny dizajn
Pohľad do výstavy – módny dizajn
Michaela Bednárová, Michaela Chmelíčková: Dedina/Puojd
Michaela Bednárová, Michaela Chmelíčková: Dedina/Puojd

Podobne ako Marko Horban vedľa…

Tento projekt je aj vo výrobe, Marko ho údajne vyvíjal niekoľko rokov a testoval vhodný rozmer a formu. Ide o škatuľu na papierový odpad. Jednoduchý kváder má rúčku, za ktorú sa dá uchopiť a vyniesť do smetí. Zaujímavá je netypická proporcia nádoby, ktorá sa vie zmestiť do užšej medzery medzi nábytkom, či dobre “priľne” ku stene. Ide tiež o nízkonákladovú záležitosť. Dobrá je tá kombinácia s výrobcom, ktorý poukazuje čiastku z predaja na adopciu stromov.

vľavo – Marko Horban: Napapier/Kreverk, vpravo – Zmateková, Fandl: conText, Cena poroty
vľavo – Marko Horban: Napapier/Kreverk, vpravo – Zmateková, Fandl: conText, Cena poroty

Ekológia, recyklácia a udržateľnosť v dizajnérskej obci celkom rezonuje.

Určite. Máme tu jeden karbonový stôl, je krásny, ale porota sa zamýšľala nad aspektami ekológie. Každopádne vzťah dizajnu a ekológie je veľmi komplexná téma a ja sama v tom nemám úplne jasno. Áno, treba zmeniť prístup k produkcii aj prístup spotrebiteľský. Všeobecne dnes prevláda názor, že plasty sú zlé. Avšak ja si neviem predstaviť život bez plastov. Plastová fľaša je dokonalá vec, je ľahká, zároveň priehľadná a nerozbitná, ako najväčší problém sa javí, že je taká lacná… Ako hovorí pán profesor Alexy, vynálezca slovenského bioplastu, nie plast je zlý materiál, ale to, ako s ním človek zaobchádza.

Vedľa vidíme – vulgárne poviem – “solárne kachličky” načo je nám taký produkt?

Je to systém solárnych panelov, ktorý kombinuje funkčnú záležitosť s estetickou kvalitou. Keď takýto produkt umiestnime na fasádu rodinného domu, vytvára úplne inú atmosféru a vizuálnu kvalitu.

Humanizácia solárnych panelov?

Asi áno. Ako vyrobiť niečo funkčne a pekne. A zároveň to evokuje južanské krajiny. 

A celá ďalšia miestnosť je venovaná odevu a odevným doplnkom. Skraja začínajú exponáty od okuliarov IOKO.

Je to zaujímavá záležitosť. Som trošku zaujatá, lebo s Danou Prekopovou spolupracujem, konkrétne tu som navrhovala krabičku na okuliare. Veľmi obdivujem jej vášeň pre okuliare, je človek, ktorý tým naozaj žije. Táto kolekcia je výsledkom spolupráce IOKO a Nastassie Aleinikavej, ktorá je niekoľkonásobná držiteľka ocenenia Czech Grand Design. Kolekcia obsahuje spolu s okuliarmi aj brošňu z odrezkov z rámu a okuliare sú uložené v acetátovej platničke, z ktorej boli vyrobené. Okuliare sú ako poznávacia značka človeka, to platí o tých dobrých aj “horších”. Avšak keď človek raz vyskúša to dobré, ťažko sa vracia k “horšiemu”…

To asi platí o každom dizajnérskom produkte… A hneď vedľa je vystavená autorka Mária Štraneková, ona je pre mňa synonymom čistej elegancie.

V tejto kolekcii Maja pracuje so staršími kusmi látok, minimalizuje odpad v strihoch, to je dôležitá rovina. A prichádzame k absolútnemu víťazovi – Marcel Holubec W. a kolekcia Suverén. Porota sa “že vraj” jednoznačne zhodla. Technicky je to naozaj na vysokej úrovni. Marcel síce navrhol v podstate obyčajné veci, ako tričká, kraťasy, či bundy, avšak prepracované v detailoch a dokonale ušité. 

Marcel Holubec W.: Suverén/Suveren Group. 1. cena v kategórii Profesionálny dizajn
Marcel Holubec W.: Suverén/Suveren Group. 1. cena v kategórii Profesionálny dizajn
hore – Mária Štraneková: Come to Light, dolu – Prekopová, Kahotský, Aleinikava: Okuliare ako šperk, šperk ako príbeh/IOKO
hore – Mária Štraneková: Come to Light, dolu – Prekopová, Kahotský, Aleinikava: Okuliare ako šperk, šperk ako príbeh/IOKO

A ako hodnotíš Lenku Sršňovú?

Neuveriteľne rozsiahla práca. Cítiť vášeň pre tému, sústredenie a precíznosť. Spolu s Ondrejom Jóbom poukázali na to, že máme z čoho na Slovensku čerpať inšpiráciu a tiež akým spôsobom sa dá s touto inšpiráciou pracovať.. Príde mi to dôležité. 

Čerstvý prístup a zároveň sa na nič nehráme, že otrocky kopírujeme kroje. A je to v pohode aj na denné nosenie, kabát z kolekcie Fullove má aj riaditeľka SCD Mária Rišková. Ale aj Michaela Bednárová redefinuje “ľudovosť” a “slovenskosť”.

Aj tu obdivujem profesionálny prístup autorky, vytvára si vlastné autorské látky. Myslím, že spolupráca módneho a grafického dizajnéra je zásadná a to na našej scéne funguje výborne. Motív makovice ma zvlášť baví, je to typická plodina z dedinských záhrad, pestovala ich aj moja starká a všade na západe je to pritom zakázané…

Veru, makovú blúzku som mala na slávnostnom odovzdávaní cien NCD. Michaela je úžasná v tom, že často šije svoje modely “one size”. Takže môžete pokojne pribrať, otehotnieť a podobne… Ešte tu máme úplety Andrey Vonkomerovej.

Zaujala ma určitá “konštrukcia” úpletu, má svoju vlastnú štruktúru. Z tejto štruktúry vychádzajú aj tvary odevov, ktoré sú veľmi špecifické.

Tiež to pre mňa demonštruje majstrovstvo v materiáli, nápady a riešenia, ktoré vznikali precíznym procesom. Máme tu šperky…

Tatiana Lesajová používa netradičné materiály pre šperk – mramor a mosadz. Zaujímavý je tiež príbeh okolo produktu, celá značka. Tatiana to má veľmi dobre zvládnuté. Venuje sa aj interiérovému dizajnu, navrhla napríklad interiér cukrárene Le Miam, ktorá je moja obľúbená. Má istý “francúzsky šmrnc” a spája sa mi to aj s jej šperkami.

Tatiana Lesajová: Metamorfi, kolekcia šperkov
Tatiana Lesajová: Metamorfi, kolekcia šperkov

Obráťme sa k ďalšej strane, tu máme niečo ako detskú sekciu…

Tak to vyšlo. Batohy Nosha mi prídu vtipné v marketingu… Ruksak, ktorý je kompostovateľný? Načo treba kompostovateľný ruksak? Ale potom si poviem, že prečo nie?

Ja som si ho teda zaobstarala, je kvalitne vypracovaný a vždy, keď ho dávam dieťaťu na výlet si robíme z toho srandu: Pozor, nechoď okolo kompostu, aby sa ti nerozložil ruksak!

Tu je ocenená študentská práca The Kit for an Urban Kid, je to zostava štyroch hracích balíčkov pre detské objavovanie vonkajšieho prostredia. Rozdelené sú podľa ročných období. Deti si napríklad môžu vyrobiť kŕmidlo pre vtáčiky a následne ich pozorovať. Toto mi úplne pripomína domov, môj otec s mladším bratom takto zostrojili kŕmidlo pre vtáčiky a my sa na ich nálety každú zimu pozeráme. 

Na hornej galérii je nainštalovaná “autíčkárska sekcia”.

V tejto oblasti nie som odborníčka, lepšie povedané, že som dokonca slepá na autá, niekedy neviem spoznať ani naše vlastné auto…
Máme tu výhercu, terénny minibus, na videu to vyzerá super a viem si úplne predstaviť výlet s kamošmi niekam do divočiny… Ďalej tu máme modely volantov, ktoré sú vyrobené 3D tlačou. Tvoria ich komplikované štruktúry, ktoré mi prídu zaujímavé. Tiež je tu práca, ktorá vyzdvihuje korok ako materiál budúcnosti pre interiér auta. Hmmm. 

Šimon Kožička, Miloslav Melichárek, Bystrík Miček: Torsus Praetoriun 4x4 (Werkemotion)/Pulsar Expo. 2. cena v kategórii Profesionálny dizajn
Šimon Kožička, Miloslav Melichárek, Bystrík Miček: Torsus Praetoriun 4×4 (Werkemotion)/Pulsar Expo. 2. cena v kategórii Profesionálny dizajn

Celkovo odchádzam z výstavy príjemne informačne i vizuálne uspokojená, exponátov je tak akurát na primerané sústredenie, ty si spokojná?

Pri navrhovaní výstavného riešenia som uvažovala aj nad tým, čo po výstave zostane. Od začiatku som teda mala v hlave, že nebudeme vyrábať nič na mieru. Mojou voľbou bolo vyskladať výstavu z hotových produktov, v našom prípade sú to štúdiové statívy, ktoré sme si v podstate len prenajali a po výstave ich vrátime. Statívy sú použité v kombinácii s čiernou netkanou textíliou, ktorá je jednak najlacnejšou voľbou a po výstave ju môžeme posunúť na ďalšie použitie nejakému záhradkárstvu, prípadne študentom dizajnu.  S pocitom spokojnosti mávam však celkovo problém, teda s tým, že ho obyčajne nemám. Aj pri tomto projekte mám isté pochybnosti, premýšľam, že som mala niečo urobiť inak a ako by to mohlo byť lepšie. Každopádne na výstave je niekoľko produktov, ktoré sa mi naozaj páčia a som rada, že vznikli na tu na Slovensku. 

Viac o výstave NCD 2019
Katalóg NCD 2019

Národná cena za dizajn nás motivovala prihlásiť sa do ďalších súťaží

Jazdec Pierre Marchionni, fotograf Amédézal / Hugues de Tournemire, Les 7 laux, France
Jazdec Pierre Marchionni, fotograf Amédézal / Hugues de Tournemire, Les 7 laux, France
Jazdec Pierre Marchionni, fotograf Amédézal / Hugues de Tournemire, Les 7 laux, France
Jazdec Pierre Marchionni, fotograf Amédézal / Hugues de Tournemire, Les 7 laux, France

V roku 2017 ste získali 1. cenu v súťaži Národná cena za dizajn v kategórii Profesionálny dizajn s lyžami Forest Skis, model Lotor s hybridnou technológiou. Posunuli ste odvtedy model Lotor ďalej? Ak sa to vôbec dá…

Viktor: Táto sezóna bola pre mňa asi najnáročnejšia, lyžoval som najmenej kvôli rôznym komplikáciám a čiastočne som po neustálej práci unavený. Ale vďaka tomu, že som si vedel oddýchnuť, už počas sezóny som sa dokázal naštartovať a chystať sa na tú budúcu. Máme nachystané tri novinky, rozbehli sme spolupráce s dodávateľmi ďalšieho vybavenia. A teraz ideme práve objednávať materiál, čo robievame inokedy o dva – tri mesiace neskôr.

Broňa: Napríklad sme mali ísť do Nórska, ale museli sme to preložiť, no v konečnom dôsledku sme si oddýchli.

Viktor: Z Lotra sme vyvinuli verziu, ktorá je odľahčená a verziu, ktorá je postavená na uhlíkových vláknach. Z Lotra sme urobili aj výkonnejšiu lyžu a menšiu verziu na základe jeho celkového úspechu. Nielen po obchodnej stránke, ale z môjho pohľadu aj po funkčnej stránke, sme sa rozhodli urobiť užšiu verziu – s názvom Druid. Tá bude mať v sebe rovnaký koncepčný základ, teda umožní vymieňanie strán, ale bude o 2 cm užšia, a tým pádom bude vhodná aj na skialpinizmus a na zjazdovky. Tento model máme navrhnutý a v priebehu leta vylisujeme prvé prototypy, aby sme ich mohli ešte počas leta otestovať a v zime dať medzi ľudí.

Používate model Lotor tak, ako ste to opísali v rozhovore pre Designum 4/2017 v čísle venovanom Národnej cene za dizajn? — ráno FR (freeride) a poobede BC (back-country)?

Viktor: Áno, vymieňam si strany aj preto, že ich používam, keď šliapem do kopcov. Vtedy ešte neviem, čo ma čaká na svahu a podľa podmienok sa rozhodnem — preto som ich tak navrhol. Normálne nevydržím na jedných lyžiach viac ako deň. Ideálne mením lyže aj v priebehu dňa.

Broňa: Na Lotroch je príjemné lyžovať viac ako jeden deň, sú navrhnuté do premenlivých podmienok ako univerzálna lyža. Ide to bez problémov 🙂

Švéd Truls Mörfelt s Forest Skis
Švéd Truls Mörfelt s Forest Skis
„Každé správne lyže majú v sebe aspoň trochu dreva“, Viktor Devečka, konštruktér a dizajnér.
„Každé správne lyže majú v sebe aspoň trochu dreva“, Viktor Devečka, konštruktér a dizajnér.

Ktorí borci (a myslím tým aj dámy) aktuálne jazdia na modeli Lotor a akú najzábavnejšiu, alebo najpodnetnejšiu reakciu ste zatiaľ dostali?

Viktor: Zábavné je niekedy sledovať, ako si ich ľudia berú s nedôverou a tvrdia nám, že to nemôže fungovať, a potom prídu, že to fakt funguje a ako je to možné!? Úplne sú z toho vedľa, že lyže fungujú tak, ako vravíme.

Broňa: Marketing funguje na princípe, že papier znesie všetko. Ľudia sú už zvyknutí, že sa papier nespája s realitou a čakajú, že je to marketingová vata. A keď si lyže vyskúšajú, vidia, že sú presne také, ako čítali. Máme na ne veľmi dobré reakcie, či od Čechov, Slovákov, Švajčiarov, Nemcov, Talianov, dokonca máme pri nich aj dvoch austrálskych klientov. Cestujú po svete a momentálne jazdia celú sezónu vo Švajčiarsku a sú z Lotrov nadšení. Spoznali sme sa s nimi v Rakúsku na ľadovci Kaunertal na veľkom nemeckom skiteste. Organizuje ho každý rok magazín Freeride.de a my sme sa ho zúčastnili po štvrtýkrát. Značky si tam navzájom testujú a hodnotia freeridové lyže — všetky veľké značky a pár menších. Potom nasleduje verejný ski test počas celého víkendu. Títo Austrálčania tam toho otestovali veľa a žiadne lyže im nesedeli tak ako tie naše. Pri našich produktoch nemusíme vo vývoji robiť kompromisy, môžeme zrealizovať koncept — momentálne si viac ceníme slobodu tvorby nad profitom.
Po pár dňoch takéhoto náročného testovania to bola pre nás celkom úľava zobrať si zas naspäť naše lyže … Samozrejme – jazdia na nich aj naši ambasádori a jazdci vo Francúzku, Kanade a napríklad Nórsku.

Z výroby Forest Skis
Z výroby Forest Skis
Viktor Devečka pri práci
Viktor Devečka pri práci

Máte prípadne aj model, ktorý by mohli používať začínajúci lyžiari?

Viktor: Rozhodli sme sa urobiť kolekciu lyží, ktorá bude viac postavená pre rekreačných lyžiarov a športových lyžiarov pohybujúcich sa na zjazdovkách, preto obe naše nové rady budú užšie a nebudú tak tvrdé a agresívne. Dôraz je kladený na to, aby boli aj finančne dostupnejšie. V tejto kolekcii sme chceli ľuďom tiež priniesť niečo nové a zaujímavé, pracovali sme na rôznych variantách ako tieto lyže ozvláštniť, nakoniec sa nám znenazdajky podarilo na Pecha Kucha v Nitre stretnúť Mateja Rabadu, ktorý tam mal tiež prezentáciu. Matej Rabada je momentálne jeden z dvoch slovenských modrotlačiarov, ktorí používajú tradičnú technológiu. Modrotlač sa dá aplikovať na prírodné vlákna a v kompozitnom priemysle, kam aj lyža patrí, sa začína viac používať ľanové vlákno. Zatiaľ sme vyskúšali jeho originálne dizajny, ktoré má k dispozícii a otestovali sme rôzne hrúbky plátien, aby sme vedeli, čo sa bude najlepšie správať. Zistili sme, že ľanové vlákno, aj keď je použité iba na povrchu, má výrazný vplyv na vlastnosti lyží, a tým pádom lyže s ľanovými vláknami sú zatlmené, pohlcujú vibrácie, a ľudia čo mali možnosť ich testovať, hovorili, že jazdia hladko, plynulo a stabilne.

Osvedčilo sa vám drevo pri navrhovaní a výrobe lyží?

Viktor: Drevo je skvelý materiál na výrobu lyží, každé správne lyže majú z neho v sebe aspoň trochu. Drevo je nenahraditeľné pri ich výrobe, aj keď ho nie je vidno, lebo je vždy v jadre, pod povrchom. Dostávame otázky, že či sú naše lyže kvôli drevenému povrchu robené z jedného kusu dreva. To nie je z ekologického pohľadu možné, lebo nájsť dostatok kvalitného dreva na to, aby sa dali lyže vyrobiť z jedného kusu, by to znamenalo: jedny lyže = jeden strom. Preto je jadro skladané z menších dielikov, kde miešame aj rôzne dreviny, aby sme dosiahli ideálne vlastnosti. A jadro je následne obalené rôznymi kompozitnými vláknami ako sú uhlíkové, kevlarové, sklenené, ľanové — tie dodávajú lyžiam tvrdosť a ohybnosť. Aj vďaka tomu naše lyže vydržia viac sezón ako tie, čo vyrábajú veľké značky.

Jazdec Pierre Marchionni, fotograf Amédézal / Hugues de Tournemire, Les 7 laux, France
Jazdec Pierre Marchionni, fotograf Amédézal / Hugues de Tournemire, Les 7 laux, France

O koľko viac sezón?

Viktor: Lyže vyrábané vo veľkom sú pre športových lyžiarov často na 2-3 sezóny, lebo vydržia maximálne 80 dní na zjazdovke. Naše robíme na aspoň 200 dní, snažíme sa tak o udržateľný vývoj.

To znamená, že rekreačný lyžiar môže mať vaše lyže na “celý” život?

Broňa: Pravdepodobne áno.

Ktoré zjazdovky by ste odporučili tým, čo uvažujú nad modelom Lotor?

Viktor: Druidy a celá tá modrotlačová kolekcia, ktorá je teraz v štádiu prototypov, je určená na zjazdovky. A ktoré zjazdovky? Tohtoročná sezóna bola bohatá na sneh vo viacerých výškach a umožnila otvoriť aj malé či menšie strediská na Slovensku a vďaka tomu si ľudia mohli užiť naozaj kvalitnú lyžovačku vo viacerých kútoch našej krajiny. Tým pádom je zase lyžovanie prístupnejšie pre širšie masy, verím, že takéto podmienky budú pokračovať aj naďalej. Ak si chcete zalyžovať, nemusíte preto ísť hneď do zahraničia. Kvalitné zjazdovky sa nájdu aj u nás.

Kde vás môžu nadšenci freeride lyžovania sledovať na sociálnych sieťach?

Na Instagrame, FB, LinkedIn.

Uvažujete nad tým, že sa prihlásite do aktuálneho ročníka NCD?

Broňa: Máme trojo lyží vo vývoji, takže aktuálny ročník nestíhame, ale o dva roky by sme sa radi prihlásili. Tým, ktorí uvažujú, či sa prihlásiť, by som povedala, že určite, lebo nielen odborná verejnosť sa vďaka medializácii dozvie o tom, aké dizajnové projekty sa tu vlastne robia. Považujem za dôležité, aby sa ľudia prihlasovali, takže jednoznačne áno. Tiež je to taký odrazový mostík pre iné, svetové ocenenia, ktoré môžete získať. My sme napríklad následne dostali ocenenie Red Dot Award v Nemecku, a Big See Award v Slovinsku. A myslím, že na to Big See nás vyberali na základe ocenenia Red Dot. NCD nás motivovalo prihlásiť sa do ďalších súťaží.
Viktor: Kým som nedostal Národnú cenu za dizajn, tak som v podstate ani nevedel o tom, že tvorím dizajn, lebo ja som k tomu pristupoval ako konštruktér, a robil som funkčný produkt. A otvorilo mi to oči – ako je dizajn spojený s funkčnosťou a že dizajn nie je len o tom, čo je pekné, ale vývoj produktu je priamo ten dizajn. Sme veľmi vďační Slovenskému centru dizajnu za príležitosť a podporu — z môjho pohľadu je dôležité, aby SCD sťahovalo k sebe nových ľudí, nové firmy, novinky.

Zážitok z obalu

Medzinárodná súťaž Model Young Package má vyše dvadsaťročnú tradíciu – prvýkrát sa o najlepší obal súťažilo v roku 1997. Už onedlho, a to v roku 2001, prevzala nad súťažou patronát ICOGRADA (Medzinárodná rada organizácií grafického dizajnu) a od roku 2009 je organizovaná nevládnou organizáciou Czechdesign. Czechdesign v spolupráci s českou spoločnosťou Model Group, a.s., ktorá vznik Mladého obalu iniciovala a doteraz aj zastrešuje, garantuje jej profesionálny priebeh – vypisuje témy, organizuje porotovanie a propagáciu ceny v celej šírke. Súťaž si obdivuhodne udržiava svoj kredit a pozoruhodný medzinárodný charakter, napokon iba v poslednom ročníku, ktorý sa konal pod názvom Zážitok z rozbaľovania, sa do nej prihlásili záujemci z viac ako šesťdesiatich krajín.

Maciej Jandera, Poľsko: obal Māori. 1. miesto v kategórii Unlimited, 2019
Maciej Jandera, Poľsko: obal Māori. 1. miesto v kategórii Unlimited, 2019
Andrea Andreutti Pokorná: 2. miesto v kategórii Mladí dizajnéri do 30 rokov, 2001, foto: Ota Nepilý
Andrea Andreutti Pokorná: 2. miesto v kategórii Mladí dizajnéri do 30 rokov, 2001, foto: Ota Nepilý

Obalový dizajn je asi najčastejšie zadávanou dizajnérskou zákazkou. Preto je predmet súťaže veľkou tvorivou príležitosťou najmä pre študentov, ako aj pre mladých (ale aj starších) profesionálov. Dnes, v čase rôznorodých diskusií o trvalej udržateľnosti, klimatických zmenách, ochrane prírodných zdrojov, recyklácii, opraviteľnosti, biodegradovateľnosti, cirkulárnej ekonomike, atď., atď., môže dokonca provokovať k dizajnérskym riešeniam, ktoré samotnú podstatu súťaže v istom zmysle spochybňujú. Veď práce, ktoré tieto sledované témy nerešpektujú a ponúkajú (síce po dizajnérskej stránke kvalitné) papierové obaly, ktoré dokážu potenciálneho zákazníka presvedčiť o jedinečných vlastnostiach ponúkaného produktu, môžu pôsobiť v tomto zmysle vo výsledku aj negatívne. Zameranie súťaže môže teda provokovať k úvahe o platnosti povestného tvrdenia, ktoré patrí medzi základnú výbavu každého výrobcu, a síce, že Obal predáva.

Hedviga Hamžíková, VŠVU, Bratislava. 2. miesto, kategória Vysoké školy, 1999
foto: Ota Nepilý
Hedviga Hamžíková, VŠVU, Bratislava. 2. miesto, kategória Vysoké školy, 1999 foto: Ota Nepilý
Karol Krčmár: Skladacia tácka Vlna, 3. miesto, kategória Universities and Designers, 2018
Karol Krčmár: Skladacia tácka Vlna, 3. miesto, kategória Universities and Designers, 2018

Súťaž Model Young Package je však sympatická každoročným veľmi starostlivým výberom témy a prísnymi kritériami, ktoré musia predložené súťažné exponáty spĺňať. Ako aj kvalitnou porotou, ktorá je zárukou objektívneho posudzovania všetkých požadovaných kritérií. Špecifikom Model Young Package je v porovnaní s ostatnými súťažami vo svete (napríklad Dieline Awards – Annual Package Design Awards, Asia Students Package Competition, A´Packaging Design Competition…) materiálové, nie odborové zadanie. Súťažiaci môžu použiť vlnité a hladké lepenky, ako aj ďalšie papierové materiály. Mladý obal pomáha rozširovať školské zadania o ďalší rozmer, študentov posmeľuje experimentovať, resp. prekračovať hranice, je dobrou skúsenosťou pri budovaní osobnej tvorivej disciplíny – vo výbere materiálov, dodržiavaní termínov, cenových limitov, dopadov na životné prostredie… Viaceré zo súťažných exponátov sa môžu stať impulzom k ďalším riešeniam, ktoré v autorovej profesionálnej budúcnosti zohrajú dôležitú úlohu. A víťazom prinášajú uznanie a (možno) aj zaujímavé pracovné príležitosti.

Martina Ľuptáková, Zelený čaj. Cena Slovenského centra dizajnu, kategória Študenti vysokých škôl a dizajnéri do 30 rokov. STU BA, 2012; foto: Ota Nepilý
Martina Ľuptáková, Zelený čaj. Cena Slovenského centra dizajnu, kategória Študenti vysokých škôl a dizajnéri do 30 rokov. STU BA, 2012; foto: Ota Nepilý
Denisa Novobilská: Popoluškin sen, 3. miesto v kategórii Unlimited, 2019
Denisa Novobilská: Popoluškin sen, 3. miesto v kategórii Unlimited, 2019

Do súťaže sa v minulosti úspešne zapojilo aj viacero slovenských študentov a dizajnérov: Hedviga Hamžíková (1999), Andrea Andreutti (2001), Kristína Šimková (2010), Martina Ľuptáková (2012), Matúš Mitáš (2013), Richard Jenešík (2015), Karol Krčmár (2018), Kristína Novosadová (2010) a ďalší.

Posledný ročník súťaže Model Young Package sa niesol v znamení takmer javiskovej témy Zážitok z rozbaľovania. V porote, ktorá rozhodovala o víťazovi, sedel Jan Činčera, dizajnér, ktorý je asi najtesnejšie spojený so súťažou od jej začiatkov, ďalej Václav Mlynář zo šúdia deForm, Vítek Škop, grafický dizajnér, Kateřina Švarcová, ktorá zastupovala spoločnosť Model Obaly, ale aj Vojtěch Vosecký z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky. Súťaž mala už tradične dve kategórie: pre stredné a vyššie odborné školy a pre študentov vysokých škôl a dizajnérov bez obmedzenia veku.

Kristína Šimková: Obal na tmu. Zvláštna cena poroty, kategória Iný pohľad, Komiks, TU KE, 2010; foto: Ota Nepilý
Kristína Šimková: Obal na tmu. Zvláštna cena poroty, kategória Iný pohľad, Komiks, TU KE, 2010; foto: Ota Nepilý
Richard Jenešík, Happy Birthday from Slovakia. 2. miesto, kategória Študenti vysokých škôl a dizajnéri do 30 rokov, TU KE, 2015; foto: Tomáš Polák
Richard Jenešík, Happy Birthday from Slovakia. 2. miesto, kategória Študenti vysokých škôl a dizajnéri do 30 rokov, TU KE, 2015; foto: Tomáš Polák
Magdalena Cieślak a Jaroslaw Luczak, Poľsko: Pop  Up Card / Twist Watch / Screws – Recyklovateľné otváranie na malé skrutky, 2. miesto v kategórii Unlimited, 2019
Magdalena Cieślak a Jaroslaw Luczak, Poľsko: Pop Up Card / Twist Watch / Screws – Recyklovateľné otváranie na malé skrutky, 2. miesto v kategórii Unlimited, 2019
Kristína Novosadová: Obal na Tic Tac. 3. miesto, kategória Produktový obal – Obal na sladkosť (študenti vysokých škôl a mladí dizajnéri do 30 rokov), TU KE, 2010, foto: Ota Nepilý
Kristína Novosadová: Obal na Tic Tac. 3. miesto, kategória Produktový obal – Obal na sladkosť (študenti vysokých škôl a mladí dizajnéri do 30 rokov), TU KE, 2010, foto: Ota Nepilý

Hlavnú cenu a 1. miesto v kategórii Unlimited získal Poliak Maciej Jandera, ktorého obal Māori v sebe ukrýva až tri kozmetické výrobky, každý s vlastnou, atypicky tvarovanou inofarebnou škatuľkou. Aj druhá cena putovala do Poľska – pre Magdalenu Cieślak a Jaroslawa Luczaka, ktorí zaujali inovatívnym zatváraním a recyklovateľnosťou obalu. Príbeh Popolušky inšpiroval (pri zadanej téme sa táto rozprávka priamo ponúkala) tretiu ocenenú – Denisu Novobilskú z UTB Zlín.

Viac informácií o súťaži a ďalších ocenených, ako aj kompletné pravidlá nájdete tu.